Už je to tak

Veru je to tak, život sa mení ako ročné obdobia, je ako počasie. Má svoje obdobia, svoje sezóny a prechody i vrtochy. Kto by si myslel, že práve vchádzame do letnej sezóny, mal by pravdu, ale presnejšie, tu na blogoch by sa dalo povedať, že začína uhorková sezóna... Kto nenasadil uhorky, bude mať problém.

Bolo by načim načrieť do bulváru, do nepodstatne závažných spoločenských udalostí, ale kde vziať a nekradnúť. Mohol by som o sebe nejaké pikošky (vymyslieť :), ale videli ste to už niekedy, že by sa nejaký bulvárny plátok posmieval sám sebe? Tým sa ale nechcem tak vysoko hodnotiť, viem že úroveň bulváru nikdy nedosiahnem... :)

A čo tak nejaký múdry citát? Nedávno ma zaujala myšlienka z filmu Siedma veľmoc: "Niekedy je najväčšou odvahou byť zbabelým". Cítite aký tlak to vyvoláva na vaše mozgové závity? Paradoxy, to je ono! Výnimky potvrdzujú pravidlá... Vystihnúť podstatu, byť nad vecou a objavovať neobjavené súvislosti.

Tušenie súvislostí a tušenie tieňa vytušil už Ludvík Souček. Možno aj my začíname tušiť kto sme, prečo sme tu a kam kráčame?... Stačí si iba predstaviť našu zem ako planétu s jej tenkou škrupinkou atmosféry, tenkou vrstvou zeme a skál a pod tým rozpálené jadro, náš vykurovací systém.

Naše skoky do vesmíru sú ako skok blchy zo psa na psa, nech sa snaží a napína sily akokoľvek, z Prahy do Bratislavy nikdy nepreskočí... Leda že by sa tam doviezla v psom kožuchu. Vo vesmírnej hierarchii sme na dolnom okraji vývoja a netušíme ako to hore vyzerá.

Možno sme len cudzopasné baktérie, ale špárame sa v podstate hmoty, rozoberáme a skladáme atómy. Taká celkom prirodzená stvoriteľská vec, ktorá sa v istých podmienkach vo vesmíre uskutočňuje úplne normálne a každodenne. len nevieme prečo a čo to poháňa, kam to smeruje a kto to riadi.