Na cestu...

Včera ma ktosi sklamal a možno som to bol ja sám. Mal som tu už napísaný hotový článok (výborný :), keď nejakou záhadou zmizol z môjho okna, ako by zafúkal severák. Teplomer síce ukazoval iba 11°C, ale mohol to byť aj osud, alebo prozreteľnosť. Naozaj neviem či to nebola záškodnícka akcia Firefoxu 3.5, alebo som iba náhodne stlačil katastrofickú kombináciu kláves...

Tak či onak, všetka moja včerajšia múdrosť náhle nenávratne zmizla. Aj som pátral po tých stratených nulách a jednotkách, skúšal som všetko možné, ale pôvodný obsah príslušnej časti operačnej pamäte som už nenašiel. Plynie z toho poučenie, že všetka digitálna múdrosť je iba dočasná a na prd a stačí málo (zásah z hora), aby navždy zmizla vo vesmírnom prachu.

Možno to poznáte, po takejto nehode, po strate viet napísaných vo vrcholnej forme, už neexistuje možnosť vydolovať tie isté vety z hlavy rovnako, lebo niektoré myšlienky, slová a vety sú dielom neopakovateľného okamihu. Nie že by človek zabudol, čo chcel povedať, ale na druhýkrát to už povie inak (možno lepšie), ale už nikdy tak ako na prvýkrát.

Aby nedošlo k omylu, toto nie je kópia mojich včerajších myšlienok, tie sa niesli v úplne inom znení a boli aj o inom, lebo každý deň prináša nové vety a staré rýchlo starnú a postupne umierajú. Lebo aj naše životné prostredie sa mení, včera som sedel v pohode a v pokoji po absolvovanej horskej túre a po osviežujúcom kúpeli a dnes?

Dnes mi šumí z "tranzistoráku" (dosť zastaralé slovo, myslí sa tým "rádio") vedľa monitora kňaz Ziolkovský (Filip ho iste dobre pozná...). Je nedeľa a teda počúvam tentokrát "blogerskú" omšu. Celkom inak to vyznieva z úst známej osobnosti z blogu.sme.sk. Dokonca aj túto reláciu zahlásil môj známy, nový redaktor centra publicistiky Slovenského rozhlasu, básnik a spevák Štefan Chrappa.

Predsa len som si zo včerajška spomenul na jeden citát z Marka Twaina, že pravda sa líši od výmyslu tým, že výmysel musí byť pravdepodobný, ale pravda nie (Je jaká je...). Preto je ťažké vymýšľať hodnoverné texty do blogu a pravda často nie je zaujímavá. Našťastie, dnes už vyspelí čitatelia blogov vedia, že nemajú všetkému napísanému bezvýhradne veriť a zvlášť vtedy nie, ak je to napísané veľmi pravdepodobne...

Už minule som si povzdychol, že sa začala uhorková sezóna aj na blogoch, vidieť to všade okolo, nič sa nedeje, čo by stálo za ich námahu, lebo aj politici sú na panských letných dovolenkách, pri mori, na jachtách a tak podobne. Iste sa dočkáme nového septembra a blogeri znova začnú zosmiešňovať Fica a jeho vládu, namiesto inej alternatívy ktorú nemajú...

Nie že by som sa tiež nechystal na dovolenkové šantenie (veď už trénujem horské pochody) ako väčšina známych blogerov, ktorí sa rozleteli do sveta, lebo vedia že spoznávať ľudí je podobné ako objavovať nové svety a nachádzať nové inšpirácie. Je to veľmi lákavé, ale niekedy i nebezpečné, ale už aj sám život je nebezpečný, jediná istota je, nenarodiť sa...

Príjemné letné dni teda želám všetkým spriazneným blogerom s podobným osudom, aj verným (i neverným) čitateľom, ktorí sa už z toho, či oného dôvodu predsa len narodili...

:)