Čierna a biela labuť

Nedávno prebehla dosť rozsiahla a búrlivá diskusia k článku D. Berana na Sieťovke. Našťastie sa autor príliš nerozpisoval o filmovom príbehu, tak moja zvedavosť rástla, podobne ako aj na podklade kontroverznej diskusie. To sú práve tie ťahy, pôsobiace ako reklama. Skrátka a dobre, musel som to vidieť, aby som nebalansoval medzi dvomi protichodnými názormi. Podarilo sa, ale nie som na tom oveľa lepšie.

Čierna labuť je film, v ktorom malo kontrastovať niečo naprosto normálne, ako je krása reprezentovaná hudbou a baletom s niečim narušeným, s psychickou poruchou osobnosti. Nemám rád také filmy a seriály, ktoré sa zaoberajú napríklad "myšlienkami zločinca", ale to je môj problém. Vlastne ani hororové filmy už veľmi nemusím. Nikdy by som nešiel na film o Kajínkovi, alebo Devínsky masaker, či Texaský masaker motorovou pílou. Je to porovnanie značne krívajúce, ale istá podobnosť tu predsa je.

Môj dojem, neovplyvnený recenziami a rozprávaním očitých svedkov, bol dosť rozpačitý. Musím priznať, že tam boli aj mierne nudné pasáže. Vcelku som sa však nenudil, ako na českom filme Rodinka (viď môj predchádzajúci postreh). Mám dojem, že hudby tam bolo trochu málo na môj vkus. To čo spomína autor hore uvedeného článku ako hlavný obsah filmu (čo to dalo jemu), som registroval len okrajovo a čiastočne. Rozhodne to nebol zámer autorov filmu, ani hlavný motív príbehu.

Nedokážem tento film posudzovať tak odborne, ani znalecky z hľadiska baletu, ako D. Beran, ani s rozhľadom Petra Breinera. Napriek tomu som sa pokúsil opísať môj divácky dojem. Žiadnu recenziu. Nemám však výhrady k filmárskym aspektom tohto filmu, skôr k príbehu, ako som už napísal, ktorý síce bol zvládnutý na patričnej úrovni, len môj vkus sa s ním trochu míňal... Vďaka za pozornosť, prispel som týmto svojou kvapkou do mora.
____________________
Čierna labuť (Black Swan)
USA 2010, Dráma/Thriller, Réžia: Darren Aronofsky
Hrajú: Natalie Portman, Mila Kunis, Vincent Cassel...

Rodinka

Nejakou náhodou som si nedávno pozrel český film Rodinka. To som nemal robiť, lebo teraz neviem, či je to naozaj film. Technicky je to iste film, vraj komédia, ale skôr iba rodinný sitcom. Teda "sitkom" u mňa nie je film. Prepadlo to u mňa na celej čiare. Skoro by som povedal, že sa to podobá na starý český film, teda nie vekom filmu, ale hercami, spôsobom "humoru" a tak. Podobá sa to tuctovej záľahe seriálov v televízii a ja seriály nemám rád (až na zopár výnimiek).


Z recenzií, ktoré som čítal dodatočne vyberám:
"Ne, není to dobrý film. Je to strašný film..." Píše Mr. Hlad
"Rodinka není film, nýbrž sestřih seriálu, ale hraje se v kinech." Píše i-dnes 

Možno je to vytrhnuté z kontextu, ale vystihuje to podstatu. Poučenie do budúcnosti: najprv si prečítať recenzie a potom si prípadne pozrieť film.



________________________________
Rodinka 
Komédia / rodinný
Réžia: Dušan Klein 
Česko, 2010
Hrajú: Jana Štěpánková, Daniela Kolářová, Jaromír Hanzlík, Petr Forman, Lucie Vondráčková, Lenka Vlasáková, Josef Polášek, Naďa Konvalinková, Radek Zima, Tereza Kostková, Petr Kostka, Agáta Zimová, Veronika Svobodová, Markéta Frösslová, František Němec, Josef Alois Náhlovský

Sme stále viac naklonení

To je pohladkanie, ku ktorému sa dnes priklonili v Rádiožurnále Slovenského rozhlasu (RTVS) a isto sa čoskoro naklonia aj ostatné spriatelené vládne médiá.

"Minister dopravy čoraz viac pripúšťa predĺženie širokorozchodnej železnice", úžasne milá formulácia. Čo už,  keď musíš, tak musíš. Zvykáme si na obdobné postupy, ako keď minister financií vyhlásil, že dane zvyšovať nebudeme, ale to neznamená... A veru to vôbec neznamenalo nič iné, len to že sa dane zdvihnú. A už sú hore. Kto za to môže, je jasné. Za všetko zlé... Systémovo teraz rozdáme múku a cestoviny hladujúcim. Vyšší level je "lístkový prídelový systém", to sa mladá generácia bude čudovať. 

Všednosti dňa

Všetko už bolo povedané. Globálna medzinárodná, aj domáca politika je jasná, niet čo komentovať. Aspoň pre dnešok mi stačia jednoduché príbehy a namiesto kultúry malý nákup v obchodnom centre. Vo vstupnom priestore ma vítali tri víly, štíhle ako prútik. Vyhliadli si ma k ankete o parfumoch, to zdôraznili hneď na začiatku, aby som si nemyslel, že mi chcú nejakú dráždivú vôňu nanútiť. V tom smere som však absolútny laik a nežné vône hodnotím len ako zhluk nevšedných molekúl poletujúcich vzduchom.

Víla, ktorá si ma vyhliadla spustila naučený monológ a už som bol doma. Pripomenulo mi to niekdajšie návštevy svedkov Jehovových, aj Strážnu vežu. Dobrý deň, som tá a tá, zdržím vás len minútku... atď.  Vstúpil som jej radšej do monológu skôr než vyčerpá svoj naučený text a moje uši. Rozišli sme sa aj tak v dobrom, len sme si na záver, ako barterový obchod, vymenili úsmevy a poďakovania.

Stretnutím s vílami moje dnešné dialógy neskončili. Opodiaľ stál mlčiaci pán, ktorý si ma všímal už pri príchode. Asi ma ohodnotil ako náchylného k dobrým skutkom, aj moja peňaženka sa mu asi pozdávala, ale oslovil ma až keď som odchádzal. Tichým hlasom sa spýtal, či mu nemôžem dať nejaké drobné, že ešte od rána nič nejedol a to už bolo dosť po poludní. Nevyzeral na žobrajúceho, ale to dnes hádam ani nie je podmienkou, aby bol v otrhanom oblečení. Neviem prečo, ale dal som mu dve eurá s tým, že nech ich minie tak ako uzná za vhodné. Nepoďakoval, ale nevadí. Aj tak si to zapisujem ako dobrý skutok.

Podvečer sme boli medzi ľuďmi, len tak sme kráčali pomerne rušnou ulicou, keď vedľa nás zastavila dodávka. Šofér vystúpil s ponukou, či nekúpime domáci chlieb. Vraj upečený kdesi vo Veľkom Mederi. Odkedy si pečieme doma vlastnoručný chlieb, kupujeme pekárenský len občas, na spestrenie chuti. Tento však vyzeral veľmi príťažlivo, aj predajca sa tváril nenútene, ako keď stojí doma za pekárenským pultom. Na zadných sedadlách mal niekoľko čerstvých chlebov a ešte aj voňajúce bábovky, neodolali sme. Priložil by som aj fotografiu, ale už je z chleba i z bábovky len polovica. 

Medvědi nevědí

Aktuality píšu:


"Ministerstvo životného prostredia chce eliminovať strety ľudí s  medveďmi. Rezort preto plánuje pripraviť záväzné predpisy..."


Medvede majú po chlebe, len sa musia naučiť čítať... 

...

Habermannov mlyn

Jozef Poláček na webnovinách o tomto filme v úvode napísal: "Ústrednou témou je odsun pôvodom nemeckého obyvateľstva po 2. svetovej vojne." To je trochu nepresné, lebo odsunu Nemcov po skončení vojny je venovaná len úvodná a záverečná časť. Všetko ostatné, roky 1938 až 1945 je o príčinách odsunu, o hromadení negatívnej energie. Film hovorí o vyhranení charakterov ľudí vystavených brutálnej sile okupácie a vojnovým pomerom. V extrémne ťažkom období nadradenosti nacizmu prerastá u ľudí pocit poníženia do agresivity, ktorá sa po vojne zmení na rovnako krutú odvetu.

Film predkladá divákovi príbehy ľudí veľmi presvedčivo, bez ohľadu na ideologické postoje, akoby zo stanoviska nezaujatého pozorovateľa. Celý film, okrem úvodných a záverečných scén, sa zaoberá príčinami neskoršieho odsunu, hľadá pochopenie toho činu ako bezprostredné vyústenie predchádzajúcich pomerov. Viac ľudské tragédie a zlyhania, ako politické postoje. Viac pomsta, ako boj. Jednotlivé charaktery sú vo filme perfektne zvládnuté. Habermann sa správa ako podnikateľ a majiteľ mlyna. Snaží sa o akúsi neutralitu, byť nad vecou, ale napriek tomu skončí v rukách davu tragicky.

Zaujalo ma aj herecké stvárnenie starostu (Andy Hryc), postava ako šitá Andymu na mieru. V závere stojí za pozornosť postava slúžky Elišky (Zuzana Krónerová). Výborne zahral vo filme aj Karol Roden a Jan Hrušínsky. Prekvapilo ma, že film má inú verziu pre Českú distribúciu a inú pre Nemecko. V čom sa asi môžu odlišovať?

S technickou stránkou filmu som bol spokojný, dej má rýchly spád, kamera takmer klasická, čo mi vyhovuje. Jediným nedostatkom filmu je audio mix, ktorý nekladie dôraz na zrozumiteľnosť dialógov, ale na hudobný podmaz. Tento nedostatok sa bohužiaľ objavuje vo viacerých českých filmoch, ale aj v niektorých slovenských. Pôsobí to na mňa dojmom, že niektorí zvukári strácajú sluch. Ako pozitívny prístup po zvukovej stránke môžem uviesť napríklad film  "Ženy v pokušení". Je to síce úplne iný žáner, ale je pôžitkom vychutnávať si jeho dialógy.



Habermannov mlyn

Réžia: Juraj Herz

Hrajú: Mark Waschke, Karel Roden najml., Ben Becker, Hannah Herzsprung, Radek Holub, Wilson Gonzales Ochsenknecht, Zuzana Kronerová, Jan Hrušínský, Franziska Weisz, Andrej Hryc, Oldřich Kaiser,  Martin Stránský a ďalší.

Kauza králik

Všetci sa už vyjadrili k Matovičovi, niektorí aj opakovane, tak prečo nepridať vlastné postrehy? Celý prípad je v súlade s kontinuálnym tokom našej politiky od ostatných volieb. Len Matovič zdanlivo zmenil  svoju rétoriku, už nenadáva na Fica, ale morálne zhadzuje bratov koaličníkov. Nieže by to bolo neuveriteľné, práve naopak. Táto "občianska" kauza mi však pripadá ako dobre rozohrané divadielko. Na javisku Matovič so Sulíkom a  Bugárom, v pozadí možno Ivan so svojimi súkmeňovcami úspešne koná v ich podstatných veciach.

Osoby a obsadenie kauzy občianstvo na Slovensku sa mi ukazujú v celkom zaujímavom divadelnom svetle. Bugár - pracuje na svojej nemennej agende, presadiť krok za krokom silu svojej menšiny. Sulík - tomu je to absolútne fuk, on sa v tom nevyzná (ako sám zdôrazňuje). Pre neho sú alfou a omegou šachy v odvodoch. Premiérka múdro mlčí (znamenie rýb?), až nakoniec príde s podmanivým úsmevom a populisticky povie k tomu pár teplých slov. Mikuláš, vraj diplomat "par excellance", už svoje povedal ešte keď bol v opozícii, ktovie ako koná teraz. Možno tiež diplomaticky mlčí a čaká, ako sa to vyvrbí.

Matovič sa medzitým mediálne ligoce ako vyleštená šerifská hviezda. Jeho agendou je búriť tiché vody zákulisnej politiky. Nutne sa potrebuje názorovo osamostatniť a oddeliť, inak by sklamal sám seba. Je rád, že ho konečne vyhodili z klubu, kde bol cudzím elementom. V kauze cudzieho občianstva, ako jeden z dvoch, nemohol nevidieť to čo je tak jasné, že to bije do očí. Nedorozumenia okolo hlasovania boli iba sladkokyslou omáčkou, ktorá sa servíruje cez médiá. Tie to vďačne berú. Málokto hovorí o podstate. Tak to býva, médiá píšu to čo sa od nich čaká. Chleba je málo, tak sa servíruje omáčka a hry.

V celom tomto prípade vychádza ako jediný štátnik pán poslanec KDH Radoslav Procházka. Svoj odborný a ľudský názor formuloval na verejnosti jasne a jednoznačne. Naviac má aj návrh na riešenie v súlade so záujmami Slovenska, zodpovedajúci právu a spravodlivosti. Matovič sa k nemu, ako logicky mysliaci človek musel pridať a slovami obyčajných ľudí pomenoval problém.
   

Z prvej ruky

Včera som počúval diskusiu z prvej ruky na SRo (už RTVS), ktorú sledujem, dá sa povedať, že pravidelne. Reč bola o novele zákona o cudzom štátnom občianstve a o Matovičovom principiálnom stanovisku. Zaujímavé bolo, že Hrabko dosť vášnivo obhajoval koalíciu, až to vyzeralo na porušenie princípu verejnoprávnosti. Aspoň mne to tak pripadalo.

Dnes to mal oveľa ťažšie, lebo bola reč (aj) o vede a diaľniciach. Jeho hostia veľmi jasne argumentovali o nezmyselnosti a škodlivosti presunu peňazí z vedy na stavbu diaľnic. Že to môže zapríčiniť dlhodobé podfinancovanie vedy a tým aj stratu perspektívy rozvoja spoločnosti. Som za diaľnice, ale takýmto spôsobom nie, lebo som aj za vedu (a všetko čo sa pod tým pojmom skrýva).

Je to smutné, ale ukazuje sa, že PPP projekty na diaľnice neboli tým skutočným Čiernym Petrom. Možno sa časom ukáže čertovo kopýtko skryté v prekopaní celého systému financovania. Argumentácia, že naše deti by za diaľnice platili je úplne scestná. Každá generácia vždy platí svoj diel a nič nemá zadarmo. Tak to je vždy, platíme minulé dlhy, financujeme našu súčasnosť a čiastočne aj budúci život.

Rodney žije

Myslel som si, že spolu s mojim obľúbeným seriálom odišiel aj dr. Rodney McKay z obzoru mojej obrazovky, ale nie je to pravda. Rodney žije, nie síce v obraze, ale vo zvuku určite.

V dnešnom seriáli "Vražedné čísla", ktorý sa vysiela v rovnakom čase ako sa vysielala Hviezdna brána, počúvam Rodneyho (0:50 min). Je to fajn, že niekto tak dobre známy ako on, na "oko" odišiel a hneď sa vrátil na "uši". Rozhodný, sebavedomý a zvučný hlas Libora Hrušku nemožno prepočuť.

Je to naozaj zvláštne, ako si človek dokáže spojiť reč herca z dabingu s konkrétnou postavou. Tak mi trochu bude chýbať obraz a temperament Davida Hewletta (dr. Rodney McKay) perfektne spojený s češtinou a temperamentom Libora Hrušku. Skutočný Libor Hruška mi však vôbec nepasuje k tomu hlasu a temperamentu, ale to možno iba preto, že ho nepoznám.

Možno budem preto tento seriál iba počúvať... Konečne, aj samotní česi hodnotia dabing Rodneya McCaya v podaní Libora Hrušku takto:  

- V ČR se na něho (Rodney McCay) asi nikdo lepší nenajde. Umí Rodneyho dobře vystihnout a i když má relativně jiný hlas, relativně to ani nevadí. Takže ok.
- Rodneyho známe již z SGC, Libor Hruška je pro něho asi nejlepší volba a těžko by hledali někoho jiného...

Užitočné opakovanie

Opakovanie je vraj matkou múdrosti, ale kto je otec? Je to neuveriteľné, ale často sa stretávam s textami, ktorých autor neovláda, alebo absolútne ignoruje pravidlá písania textov. Zdvíha ma to zo stoličky viac, ako gramatické chyby. Aj tie sú rizikové, lebo človek sa častým opakovaním neučí len dobrému, ale aj zlému. Ako príklad uvádzam citáciu (blog.pravda):

"... vlastným menom tlmí nespravodlivé pomery a otázku,čo bude,keď ropné studne vyschnú?A tí,čo o tom rozmýšľajú stačia sa hmotne zabezpečiť..." 

Z iného textu (blog.sme):

"No neviem , vyzerám ako nejaké... niečo podobné ?... pýta sa policajt ďalej ."
"Nie, nie som doktor , ako ste na to prišli ?"

To nie je kritika (príkladov by sa našlo viac), každý dnes píše tak ako mu ruka narástla, ale čitateľ vníma to čo je napísané. Preto krátke opakovanie niektorých pravidiel podľa platnej normy STN 01 6910 nezaškodí. Ustanovenia normy sú koncipované tak z pohľadu písacieho stroja, ako aj s pohľadu počítača pri vyhotovovaní písomností.

- Bodka, výkričník, otáznik, čiarka, bodkočiarka a dvojbodka sa píšu  tesne za príslušným slovom bez medzery.
- Ak je  text v zátvorkách  súčasťou vetného celku, bodka sa píše za zátvorkou. Ak text v zátvorkách je celá veta, hoci i jednočlenná alebo kusá, bodka sa píše pred zátvorkou.
- Bodka sa nepíše na konci riadkov adresy (okrem skratiek), za dátumom, za menami autorov citátov, za nadpismi článkov, kapitol a pod., pokiaľ tieto časti textu stoja na samostatnom riadku a sú od ostatného textu graficky odlíšené. Bodka sa nepíše v tabuľkách (okrem oficiálnych skratiek) ani v legendách k tabuľkám a obrázkom.
- Zátvorky a úvodzovky  priliehajú bez medzier  z ľavej i pravej strany výrazu alebo vety uvedenej v zátvorkách alebo úvodzovkách. Prednostne sa používajú  okrúhle zátvorky.

Na záver výberu ešte obľúbené:

- Tri bodky (vždy tri...) nahrádzajú vynechanú časť vety na začiatku, uprostred alebo na jej konci. Od ostatnej časti vety sa oddeľujú medzerou podľa toho, ktorú časť vety nahrádzajú.

Toto je len zopár príkladov, ako na to, norma je podstatne obsiahlejšia a zaoberá sa nielen úpravou textu, ale aj úpravou písomností. Je veľmi pravdepodobné, že tí ktorí robia takéto chyby sem neprídu, ale niekedy aj motyka vystrelí a hoci aj  jedna jediná zachránená ovečka stojí za to :)

P.S. 1: Nedočítal som sa tam o tom, ako sa do textu umiestňujú smajlíky :)
P.S. 2: Domáca úloha pre snaživých - nájdite chyby v tomto mojom texte (okrem citácií) :)

Teplo, teplo...

Zimu som už slávnostne ukončil. Ešte by som sa mal zbaviť zimnej pneumatiky a jar môže začať. Zmenil som už aj "obutie" hlavy, zbavil som ju zimných vlasov. Som ústretový k holohlavým. Niekde som dokonca čítal, že vlasy nám nevypadávajú, len sa zmenšujú, až sa zmenšia do mikroskopických rozmerov, ale rastú ďalej. Potešilo ma, že je teda všetko tak, ako má byť.

Práve počúvam, že vládu už pália košické teplárne, potrebuje sa ich rýchlo zbaviť. Sami predstavitelia štátu tvrdia, že oni nie sú dobrými hospodármi. Dávajú si tým to najhoršie vysvedčenie. Privatizáciou teplární možno narastú odmeny manažmentu (aj odstupné) možno aj na dvojnásobok, akurát nikto zvonka už do toho nebude môcť hovoriť. Zaplatia to prirodzene odberatelia tepla. A štát (vláda) bude čistý. 

Clubcard

Dnešný deň som nadväzoval na svoje staré zvyky. Strávil som skoro hodinu v čakárni u lekára. Snažil som sa znalecky pozorovať prítomných pacientov, ale nič zvláštne sa nestalo. Len jedna pani sa na mňa hneď od začiatku milo usmievala, vraj sme sa už dávno nevideli. Je to pravda, doteraz neviem kam ten úsmev zaradiť. Je mi to ľúto, zmohol som sa len na opätovanie úsmevu.

Pre istotu som si preventívne kúpil papierové noviny, tie "čo sú" a dúfal som, že s nim zabijem kus času. Nebolo ho veľa, len som preletel titulky, niekoľko monotematických stránok o aktuálnom stave voľby generála prokurátorov a udalosti včerajšieho dňa zo včerajšieho televízneho a internetového spravodajstva. Na internete stačí kliknúť a je po novinách. Tieto som musel opatrovať spolu so svojou zdravotnou kartou až po ich ekologickú likvidáciu.

V supermarkete som sa zastavil cestou domov len tak, bez konkrétneho cieľa. Hneď pri vchode ma zastavil mladý muž predvádzajúci špeciálny rýchloobväz. Podal som mu testovací prst, vyzeralo to super a ani nepýtal celú ruku. Nekúpil som, cena bola vyššia o 3,- € ako môj odhad. V rámci 100 jarných kilometrov som prešiel obchodom bez ďalšieho odporu. Kúpil som iba kus dobre vyzerajúcej slaniny. Aj tak som pri pokladni získal špeciálny bonus: úsmev pokladníčky. A to  nemám ani "clubcard". 

Zmena je život

Nemôžem si pomôcť, ale môj blog sa mi opäť páči (ha ha). Myslím tým na súlad obsahu a formy. Pritom to bolo tak jednoduché, pohrať sa s návrhom farieb a trochu doladiť celkový vzhľad. Som spokojný aj s usporiadaním rubrík. Napríklad:

Vyhľadávanie - celkom užitočná vecička. Sám to občas používam keď hľadám niečo, o čom už mám len hmlistú predstavu. Napríklad "chlieb" sa nachádza v ôsmych článkoch. Odporúčam využívať.

Obľúbené príspevky - náhodou som objavil túto vymoženosť v ponuke blogspotu. Je to zoznam najčastejšie navštevovaných príspevkov (bolo za obdobie 7 dní, teraz som nastavil 30).

Perly ducha - o čo iné, než o perly ducha môže ísť pri slovách a vetách, ktoré sa rodia z myšlienok? Hovorí sa, že v každej knihe sa nájde niečo múdre. Niekedy je škoda čítať celú knihu, stačí len tá ojedinelá múdrosť. Podobne aj v článkoch na internete. Takéto "perly" teda šetria čas. Iste, je to môj len pohľad. Občas niečo nájdem. Ak sa dá, je tam vždy aj odkaz na originál. 

Trvalé hodnoty - to hovorí samé za seba, trochu zamyslenia a trochu duchovna, pohľad do kultúrneho diania mimo hlavného prúdu, to nikdy nie je na škodu. 

Technológia blogovania, tak som ošacoval zaujímavé rady a nápady, ako na to pri blogovaní. Jednoducho povedané návody, ako byť úspešným. To všetko na stránke "rozhľadňa". Časom možno pribudnú ďalšie.

Aktuality siete - to je pohľad do mojej čítačky aktualít "google reader".  Potom je už len obsah wabovín a zoznam článkov podľa rubrík. To všetko pre každého, kto sa zaujíma o minulosť tohto môjho blogovania. 

Hádam mi tento vzhľad chvíľu vydrží. Keby to tak išlo aj s ľudskými vlastnosťami, ak sa niektorá neosvedčí, vymeniť ju, doladiť charakter a zosúladiť obsah s formou...