Aššurbanipal (668-627 BC), posledný veľký kráľ Asýrie, postavil veľké paláce a knižnicu v Ninive. Bola to najväčšia knižnica vo vtedajšom svete. Dal do nej pozvážať a prepísať množstvo zápisov na hlinených tabuľkách, aj na papyrusoch. Touto knižnicou sa inšpiroval aj Alexander veľký, keď zakladal inú slávnu knižnicu v Alexandrii.
Knižnica v Ninive vyhorela, podobne neskôr aj Alexandrijská. Šťastím knižnice v Ninive bolo, že zápisy klinovým písmom na hlinených tabuľkách nezhoreli. Požiar ich nezničil, hlina je našťastie nehorľavá, ale urobil z nich pálené tehličky a tak ich uchoval po tisícročia pod pieskom ako vzácnu keramiku. Pri archeologických vykopávkach v Ninive sa našli desaťtisíce tabuliek.
Literatúra z územia Mezopotámie je písaná v sumerskom jazyku klinovým písmom. Pri vykopávkach v Ninive a v ďalších sumerských mestách sa našli zapísané mýty o stvorení sveta, zaklínadlá, hymny, účtovné záznamy a iné všedné veci administratívy. Na jedenástich tabuľkách sa zachovalo aj najstaršie literárne dielo - Epos o Gilgamešovi, ktoré opisuje púť uruckého kráľa Gilgameša, syna smrteľníka a bohyne.
Okrem kroniky, mytologických a náboženských textov sa našli aj texty zmlúv a kráľovských dekrétov, ale aj dokumenty z medicíny a astronómie. Múdrosti prežili zachované na dátových nosičoch tej doby, ktoré sa ukázali ako vhodné na historické posolstvo. Alexandrijská knižnica mala smolu, že tam, všetko čo bolo na papyrusových zvitkoch, zhorelo. Múdrosti zhoreli, ale život vo vesmíre šiel ďalej svojou cestou.
Ktovie, čo vykopú naši nasledovníci, evolučne stvárnený novým prostredím tejto zeme o tisíce rokov? Počítače a hard-disky CD, DVD a Blue ray disky budú úhľadne spečené do beztvarej hmoty. Opo sapiens budú skúmať naše plastové fľaše ako náboženský artefakt akejsi dávnej vyspelej civilizácie. Budú potešení, keď nájdu ložiská rádioaktívneho materiálu, podobne ako sme sa my potešili v danom čase uhliu a potom rope.
A život vo vesmíre pôjde ďalej svojou cestou.
Ktovie, či už nenastal čas na prepis našich úžasných vedomostí (a blogov) klinovým písmom do hlinených tabuliek? Pre istotu vypáliť a zasypať pieskom...
Zvláštne napísaný článok. Aj keď podstatnú časť článku tvoria staroveké dejiny, medzi riadkami vidím akési ,,prorocké slová" , resp. javia sa mi asociácie s Japonskom, potencionálnou nukleárnou skazou ľudstva v horizonte možno 100 (údaj od brucha, lebo to niknevie -našťastie), možno o niečo viac rokov, kam naša civilizácia zjavne speje. A začiatok ľudstva od samého počiatku. Ako kedysi.... s objavmi pozostalostí z ,,našich terajších" čias.
OdpovedaťOdstrániť... veľmi zvláštny článok...
-mia-
Zvláštne dejinné obdobie žijeme, ale to si často mysleli aj v minulosti. Šťastie je, že nevieme čo bude, ale trendy sú dosť zjavné...
OdpovedaťOdstrániťPodľa niektorých informácií vydržia dnešné dátové nosiče kratšie než papyrus alebo kvalitný papier... Možno naozaj zostanú po nás len plastové fľaše a dobre zakonzervované smetiská.
OdpovedaťOdstrániťTakýto názor je opodstatnený, keď si porovnáme napríklad životnosť, resp. odolnosť stredovekých katedrál a súčasných novostavieb, ktoré je potrebné zväčša už po niekoľkých rokoch opravovať.