V spoločnosti sa z času na čas volá po rovnosti pohlaví (v práci, v odmeňovaní a pod). V manželstve však už z princípu "MUŽ a ŽENA" (všimnite si rozdielny počet písmen v tých dvoch slovách...) to nie je celkom dobre možné. Hádam iba v "registrovanom" partnerstve, v obojstranne výhodnej právnej zmluve na dobu určitú. Taká kooperácia je potom symetrická, právne definovaná, ale zároveň odporujúca estetickým pravidlám "zlatého rezu". Tým ale nechcem povedať, že "kooperácia" v medzi manželmi by nemohla byť "vzájomne výhodná". Práve tým "napätím" z rozdielnosti vzniká príťažlivosť a vzájomne výhodné dopĺňanie...
Dobré manželstvo je teda umením, je ako výtvarné dielo - obraz. Umelec vie, že centrálna kompozícia a symetria nepôsobia esteticky, teda sa príliš nehodia do umenia. Do harmonického spolužitia sa skôr hodí pravidlo "zlatého rezu". Teda nie symetria a naprostá vyváženosť, ale istá miera nerovnosti, prirodzeného esteticky pôsobiaceho napätia medzi prvkami obrazu.
zaujímavá a poučná úvaha. S pojmom ,,zlatý rez" sa stretávam po prvýkrát.
OdpovedaťOdstrániťKaždý človek sa narodí s istými kardinálnymi povahovými vlastnosťami, ktoré sa zvyčajne počas života nemenia a dielčími schopnosťami, ktoré tie kardinálne vlastnosti zjemňujú. Vraví sa, že protiklady (rozdielnosť pováh) sa priťahujú, čo zjavne vyplýva najmä z podvedomého vhodného doplnenia sa vlastnosťami, ktoré človeku chýbajú a ktorými oplýva jeho partner (a naopak). Ako jin a jang. Ale pokiaľ nie sú tieto protiklady obalené schopnosťami tolerancie a kompromisu, tak dochádza k nežiadúcemu pnutiu.
Posledný odstavec o dobrom manželstve je fakt vydarený... :)
Ďakujem za inšpiratívny článok. Znova ma po čase vrátil k úvahám o zlatom (božskom) reze a jeho uplatnení v umení (v poézii).
OdpovedaťOdstrániťJM, je iste možné aplikovať pravidlo zlatého (či božského) rezu aj v poézii, momentálne si to však neviem predstaviť (veď ani nie som poet :), ale tá úvaha by mohla byť zaujímavá.
OdpovedaťOdstrániťmia, často sa hovorí o rovnoprávnosti žien a mužov, nájdu sa medzi ženami aj špecialistky, ktoré sa tomu venujú... Ako vo všetkom, aj tu je dobré zachovať istú mieru a nepreháňať to do nemožných krajností. Problémy vo vzťahu dvoch ľudí možno zväčša označiť ako "regulačné" odchýlky, ktoré vracajú pomery späť k normálu a svojim spôsobom sú prospešné.
OdpovedaťOdstrániťWabt, ale to je v poriadku – žena i muž sú si rovní i rovnocenní, nie však rovnakí. Zrejme máš na mysli v rámci manželstva trebárs takú ,,deľbu práce“ v súvislosti s prirodzenými danosťami, vlohami i odlišnosťami ženy a muža. Akceptovanie takejto deľby je dobrým základom pre dobré manželstvo. Ale dobré manželstvo je komplex základ+nadstavba. Dobrý základ manželstva je možné nájsť u nespočetného množstva párov, a predsa to niekedy nefunguje. Pretože nesmierne dôležitá je nadstavba (súhra názorov, životné postoje, dôležité spoločné záľuby.. a pod.) A v neposlednej miere schopnosť empatie a tolerancie a schopnosť ku kompromisom.
OdpovedaťOdstrániťČo sa týka tých ,,regulačných odchýliek“, ktoré navracajú pomery späť do normálu, tie môžu fungovať a aj fungujú, ak ,,motor“ bol už od začiatku dobre a premyslene navrhnutý a skonštruovaný. Pokiaľ bol skonštruovaný na chybných výpočtoch a nizkej náročnosti na jeho výkon i kvalitu materiálu , tak bude od začiatku jeho chod škrípať a tam nepomôžu ani regulačné odchýlky... :)
Je možné aj priame uplatnenie zlatého rezu v poézii, napríklad proporčným usporiadaním veršov. Ale vo sfére literatúry, to je pravda, pôsobí zväčša nepriamo, v teoretickej rovine - ako podnet, ako istý symbol krásy a harmónie.
OdpovedaťOdstrániťO tom, že má inšpiračnú silu, svedčí aj básnická zbierka Jána Buzássyho s názvom Zlatý rez. Dovolím si tu zacitovať z rovnomennej básne tejto zbierky:
"Z pomeru toho, čo sme,
k tomu, čo sme mohli byť,
vieme, čím sme byť mali.
Zostáva:
hľadať pravé miesto
všetkým veciam."
(Ján Buzássy: Zlatý rez)
JM, vďaka za vysvetlenie a ukážku. Mám značné medzery, tohto básnika som ešte nečítal. :)
OdpovedaťOdstrániť... našiel som takúto ukážku:
PREKLADATEĽ
Ako pretlačiť
ten veľký obsah
cez vlastnú dušu, ktorá má...
len drobné dieročky?
A predsa každé ráno
sadá k veslám
a – dvojveršie za dvojverším –
ťahá svoju loďku
tým rozbúreným romantickým morom.
____
Všetci ťaháme svoju loďku cez drobné dieročky svojej duše... sa mi to páčilo.
I ϳust triеԁ to like thiѕ blog on facebook but
OdpovedaťOdstrániťit haԁ аn error. have you figured оut whу?
Here is my ωеbѕite: amazon