Nedávno som sa zamyslel nad definíciou "moderné umenie". Mám svoje vlastné kritériá pre krásu obrazov. Pri niektorých si poviem, že by som si ich mohol zavesiť aj do obývacej izby, to je znak "konzumnej" hodnoty diela. Pri niektorých sa zastavím a skúmam, čo chcel "básnik" povedať a sú aj také, u ktorých si poviem, že takéto by som si aj sám doma namaľoval.
Prvý dojem, ale nikdy som ho ešte nerealizoval, jasné je, že prečo. Lákavá predstava namaľovať si "moderný" obraz narazí hneď v prvom štádiu úvahy na problém invencie. Okopírovať dielo niekoho, to by možno ešte šlo, ale čo keď tie farby a plátna sú tak drahé?
Moderné umenie, ktorému na prvý pohľad človek nerozumie, je ako báseň. Tú charakterizoval M. Válek slovami: "Báseň nie sú slová, ale to, čo je za slovami". A tak je to asi aj s moderným umením. Nejde o to, čo je na obraze, ale to, čo je za ním. Samozrejme, aj rám píše svoju vetu.
Pokiaľ je človek iba konzument umenia, nemusí mu rozumieť, stačí, ak si v ňom nájde to, čo mu ulahodí, či v maľbe alebo básni. Vnem. To, čo tam sám vidí bez ohľadu na to, čo skutočne maliar alebo básnik do svojho diela dal.
OdpovedaťOdstrániťZáleží teraz len na tom, čo sa myslí pod pojmom "rozumie". Znalec umenia pozná jeho teóriu, históriu a trendy. Obyčajný "konzument to nemusí vedieť, ale aj tak v rámci svojho estetického obzoru môže obrazu rozumieť.
Odstrániť