Práve keď sa na hodinách objavil údaj 007, prerušil som svoje spanie a tak sa cítim ako James Bond. Ako agent 007 s právom, zabíjať čas.V skutočnosti som ešte nespal, len som tak po ležiačky v duchu pracoval na mojom zajtrajšom pracovnom rozvrhu. Bude to náročný deň, mám daný termín a záverečné "titulky" niekedy bývajú náročnejšie, ako celá mesačná práca.
Nechcel som tu písať o práci, keď sú aj onakvejšie a zábavnejšie veci, to len tak pracovne uvádzam úvahu o zabíjaní času. Koľko ho vlastne máme, to nikto nevie. Skúsení ľudia hovoria, že máme žiť tak, ako by tento deň bol náš posledný. Netreba to však preháňať, je zbytočné sa naháňať za chimérami, lebo to čo nestihneme tu, už nikdy nebude pre nás dôležité. Byť tu v tejto chvíli je to, o čo ide.
Ja by som povedala, že máme žiť tak, akoby tento deň bol náš prvý. S vedomím, že tento deň je posledný, neurobila by som nič, iba ho prežila, presedela, predumala, preplakala.... atď.
OdpovedaťOdstrániťJa beriem predsa len ten ,,prvý deň"... :)
Prvý, alebo posledný, v tomto zmysle je to predsa jedno
Odstrániť:)
O.K.
OdstrániťOptimálny kompromis, na ktorom sa asi najlepšie zhodnú oba protichodné názory je tvoja posledná veta...
takže ani prvý, ani posledný ale... pekný deň
:)