Všedný deň... by sa mal podobať mnohým iným. Tak neviem, či ten dnešný bol všedný... V Trnave na (malom) kruhovom objazde, niekomu vyletelo zadné sklo, keď ktosi iný do neho zozadu narazil, prípad vyšetrovala polícia, aj policajné auto odstavili v kruhu, našťastie je tam ešte odbočovací špeciál ...
Mal som šťastie že som nezachytil trnavskú dopravnú špičku. Z práce som zdrhol už o 14:00, lebo sa vyskytla neprekonateľná prekážka v osobe upratovačky... Vydržal som, keď mi handrou behala okolo klávesnice a siahla mi aj na rám monitora, ale keď spustila svoj starý vysávač, začal som baliť svoje krámy... Len neviem, či je to ešte vysávač, keď fúka do vzduchu viac starého stuchnutého prachu, ako nasáva z podlahy...
Naozaj to nepreháňam, mám na to nos. Som na ten prach citlivý (niekto by povedal, že alergický, ale ja nemám rád ten výraz). Cítim ho v nose i v hrdle, dusím sa. Nie fyzicky, ale psychicky ma gniavi ten pocit, že dýcham prach, preto som sa rozhodol s prácou pre dnešný deň skončiť. Zajtra navrhnem šéfovi, aby firma kúpila poriadny vysávač.
Alebo radšej nie, lebo určite by chcel, aby som mu to dal písomne s vyčíslenou ekonomickou výhodnosťou a s porovnávacími variantmi, on totiž potrebuje mať v ruke papier s číslami...
Alebo sa pohádam s upratovačkou a bude upratovať len v mojej neprítomnosti...? Len ako na to, keď som tak dobre vychovaný... a zdá sa, že ona tiež...
.
