Madžáz

O práci ani slovo, to som už sľúbil, navyše mám 5 dní pracovného voľna... Je to niečo ako dovolenka, ale neplatená... Môj šéf (a dvaja kolegovia) náhle odleteli do teplých krajín a zabudli mi nachystať robotu... Aj sa teším, samému by mi tam bolo smutno.

Dnešné odpoludnie teda začalo radostne a pokračuje to ďalej. Vrátil sa mi stratený syn Madžáz. Po mnohých rokoch, ktoré ani neviem spočítať, už som ho niekoľkokrát hľadal, až dnes prišiel sám. Vlastne ho doniesla naša bývalá susedka, že robila doma poriadky a tam ho našla, aj si spomenula, odkiaľ ho má... a tak je tu...

úryvky z Madžáz - M E L Ó D I E

Už sa chcem vrátiť z cesty lásky clivo,
vzdialený poznať lásky príťažlivosť.
Chcem človeka, čo pozná bôľ jak srdce,
na ceste lásky hviezdu, čo by viedla.
Vravia, že cieľ môj tam, kde býva ona,
a ja veľakrát už prešiel vedľa.
Chcem potrestanie, také potrestanie,
ktoré ma znovu zvedie páchať viny.

...

Toľko je radosti, že srdcu šalieť chce sa.
Hľaď, koho konečne privítal náš dom!
Krčma sa vo víne topí a celá plesá,
kvety sú pohármi a fľašou každý strom.
Tie kvety v záhrade neboli predtým šťastné
a nikdy jarné dni neprišli tak krásne.

...

Zasa vlak odchádza do noci bezútešnej,
do tmy a polnoci unáša svoje piesne,
hrá, píska, tancuje, koľajnice to bolí,
odnáša chlad vetra z vysokých hôr i polí.
Je ako vo vetre prudká a večná pieseň,
je ako vo vetre šumenie dažďa v lese,
ako chór anjelov, spev, ktorý spieva vlna,
tisíce pesničiek, čo jeden nápev plnia,
je ako pieseň, čo uspáva sladké deti
a devám do spánku v májových nociach svieti.

...


Madžáz
Asrárulhakk, *1915 – †1955, urdský básník

Madžáz - Melódie
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960
Preklad: Nasír Ahmed Zoberi
Prebásnil: Ján Majerník

Keby všetci...

Profiblog radí, nepísať spoty v presných intervaloch, nepísať rovnako veľké a nedávať príliš veľké množstvo reklamy... Najľahšie sa mi dodržuje posledná vec, najnovšie aj prvá, len minulý týždeň som sa skoro presne triafal do 24 hodinovej frekvencie. Polepším sa...

Povedal som, že už nebudem toľko písať o mojej práci, ale dnes som mohol byť svedkom, alebo aj účastníkom nešťastnej udalosti na rýchlostnej ceste pri Seredi. Možno práve svojmu šéfovi vďačím za to, že ma zdržal v práci kategorickou požiadavkou na dodanie výsledku môjho snaženia ešte dnes.

Pred Vlčkovcami nás policajti nasmerovali na vedľajšie cesty, takže do Serede som sa dostal po málo používaných cestách tretej triedy. Plne naložený nákladiak s vlekom nás dosť dlho poprašoval zvíreným prachom, našťastie na jednej križovatke zastal a pustil nás dopredu, ani on nevedel, kadiaľ do Serede, tak som mu len ukázal na komíny bývalej Niklovky..

Tragická nehoda mi pripomenula a dúfam, že nielen mne, že na tejto ceste sa to naozaj preháňa s rýchlosťou. Ráno, aj po práci sa naháňame v blízkosti maxima 120 - 130 a to nehovorím o tých nad 140 km/hod... Ako by sme nevedeli, že práca nie je zajac a neutečie. Budem si to od zajtra pripomínať. Len keby tak všetci chlapi za volantom.... aj ženy.

Stretol som priateľa...

Moje včerajšie zaujatie básnickou zbierkou Štefana Chrappu "Na obojku" sa stretlo so zaujímavými ohlasmi. V článku (knihy.sme.sk), na ktorý upozornila aventerra sa spomína novšia kniha "Chudoba, psy, mrzáci" sú informácie o autorovi a článok sa končí slovami:

...napriek všetkému, Chudoba, psy, mrzáci tohto nepochybne talentovaného básnika, je zbierkou zaujímavou. A vonkoncom o nej neplatí, že...:

prázdne verše
prázdnych básnikov,
budú donekonečna zapĺňať
prázdne knihy
v prázdnych knižniciach.

K tomu pridávam ešte krátku báseň z tejto novšej knihy...

Stretol som priateľa

Kedysi sme si boli blízky.
Teraz si nemáme čo povedať.
Stojíme na opačnej strane,
ale názory nie sú to,
čo nás rozdeľuje.
Je to divoký vzdušný vír,
ktorý sa usadil
v okolí našich úst.
Nedovolí,
aby sme opäť našli
spoločnú reč.

.

Hovoriť neznamená...

Zvykol som si na piatkové voľnejšie blogovanie, rád by som aj teraz, ale mi nedá aby som celkom vážne nezacitoval z básnickej zbierky, ktorá sa mi dnes dostala ako zázrakom do rúk a už letmé pohľady ma, presvedčili, že tie básne prečítam ako dobrodružný román... lebo sú o živote, takom obyčajnom, až to udivuje. Ak dovolíte, na dnes len niekoľko slov...

HOVORIŤ NEZNAMENÁ MILOVAŤ

Ak dokážeš lásku
opísať slovami,
všetky jej odtiene,
všetky jej kúty,
potom asi
nevieš milovať.
Láska sa do slov
uväzniť nedá...

Štefan Chrappa: Na obojku, Vydavateľstvo LIMERICK, Bratislava 2001

Dosť ďalších mojich slov, dnes večer budem lietať na krídlach poézie...

Všedný deň

Všedný deň... by sa mal podobať mnohým iným. Tak neviem, či ten dnešný bol všedný... V Trnave na (malom) kruhovom objazde, niekomu vyletelo zadné sklo, keď ktosi iný do neho zozadu narazil, prípad vyšetrovala polícia, aj policajné auto odstavili v kruhu, našťastie je tam ešte odbočovací špeciál ...

Mal som šťastie že som nezachytil trnavskú dopravnú špičku. Z práce som zdrhol už o 14:00, lebo sa vyskytla neprekonateľná prekážka v osobe upratovačky... Vydržal som, keď mi handrou behala okolo klávesnice a siahla mi aj na rám monitora, ale keď spustila svoj starý vysávač, začal som baliť svoje krámy... Len neviem, či je to ešte vysávač, keď fúka do vzduchu viac starého stuchnutého prachu, ako nasáva z podlahy...

Naozaj to nepreháňam, mám na to nos. Som na ten prach citlivý (niekto by povedal, že alergický, ale ja nemám rád ten výraz). Cítim ho v nose i v hrdle, dusím sa. Nie fyzicky, ale psychicky ma gniavi ten pocit, že dýcham prach, preto som sa rozhodol s prácou pre dnešný deň skončiť. Zajtra navrhnem šéfovi, aby firma kúpila poriadny vysávač.

Alebo radšej nie, lebo určite by chcel, aby som mu to dal písomne s vyčíslenou ekonomickou výhodnosťou a s porovnávacími variantmi, on totiž potrebuje mať v ruke papier s číslami...

Alebo sa pohádam s upratovačkou a bude upratovať len v mojej neprítomnosti...? Len ako na to, keď som tak dobre vychovaný... a zdá sa, že ona tiež...

.