V najlepšom...

V najlepšom treba prestať, len treba vedieť, kedy je to najlepšie... Vždy predsa môže byť lepšie, ale skoro vždy môže byť aj horšie. Toto pravidlo iste neplatí v istých intímnych situáciách, lebo prestať, keď sa blíži to najlepšie je niekedy takmer nemožné... Takmer nemožné...

Sú situácie, ktoré sú takmer, ale vždy je ešte kúsok, ktorý je o niečo viac. Je to podobné predstave nekonečnosti... Nedávno som čítal podnetnú úvahu o nekonečnosti. Bolo to okrem iného aj o koľajniciach, ktoré sa zbiehajú v nekonečnu. Koľajnice sú názorným príkladom toho, že nekonečno existuje. Že kde? No predsa v nekonečnu...

Keby boli tie koľajnice nekonečne dlhé, určite by sa stretli, otázka je, kedy? Na tú otázku je tiež celkom priliehavá odpoveď - stretnú sa vo večnosti. Večnosť je taká časová obdoba nekonečnosti. Nie vždy sa jej pre svoju nedočkavosť dočkáme. Napríklad sme sa nedočkali nekonečného naplnenia hesla "Zo Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak". A budú ešte ďalšie podobné, ale verme, že sa tiež skončia v reálnom čase.

Poznám ešte dve ďalšie kúzelné slovíčka - nikdy a vždy. Sú v absolútnom vyjadrení krajné hodnoty, maximum a minimum... Nikdy nehovor nikdy, múdrosť vyjadrujúca pesimizmus, i presvedčenie zároveň, že náš osud nie je presne vopred určený (našťastie). Nikdy vlastne ani neexistuje... Kedy by mohlo existovať? Nikdy iba nikdy. Nikdy nie je, alebo nie je nikdy?

Opakom nikdy je vždy. Vždy je nejaká možnosť voľby. Vždy existujú najmenej dve možnosti, o tom sa narozprával Jozef Švejk, keď rozoberal princíp dvoch možností...

Vždy sa dá niečo neurobiť, len či sa vždy dá niečo určité aj urobiť? Trochu by som pochyboval, lebo práve teraz by som chcel urobiť dieru do sveta touto úvahou, ale nedá sa. Podobných hlúpostí už bolo napísaných na tisíce, ba čo, možno milióny, v histórii nášho písomníctva...

Tak radšej končím aj keď nie som v najlepšom (ktovie, možno najlepšie už bolo), hoci aj bez odpovede na večnú otázku Prečo?

Majte sa pekne,
preto lebo...

:)

Perníkové srdiečka

Nedeľné odpoludnie na hrade, kde sa práve konali rytierske hry, ukážky sokoliarstva a mnoho iných atrakcií. Vyzeralo to ako na púti, plno ľudí, plné parkoviská. Prešli sme popri stánkoch s nádhernou keramikou, pokochali sme sa perníkovými srdiečkami, chutne malé, iba za dvacku, zdobené rôznymi ornamentmi, ručná práca, každý kus originál..

Originálne boli aj srdiečka, také odzadu - s tangáčmi... len zahryznúť... Presadzuje sa moderna v ľudovom umení...

Na hrade sme sa dlho nezdržali, máme ho dostatočne preskúmaný, posedeli sme si na letových predvádzaniach sokoliarov. Boli správni tí vtáci len mi trochu vadilo, keď občas po pristátí odvisli za nohu dolu hlavou. Ťažko povedať, čo si o tom myslia, ale čo sa týka stravy, asi sú spokojní. A kde je ich domov? Tam kde sa človek (vták) cíti dobre...

Od dojmov sme vyhladli, v reštaurácii sme si sadli na voľné miesto k mladej mamičke s dcérou a synom. Malá druháčka si dávala cesnačku, ktorá pekne zaváňala, až mi krútilo nos a zbiehali sa mi slinky. Zaželal som jej dobrú chuť a ona si na oplátku pustila na špacír svoju detskú pusu.. Bola to príjemná konverzácia, za chvíľu sme o nej vedeli všetko... že má dve mamy (toto je jej nevlastná) a má aj dvoch otcov... Priznám sa, na mňa boli tie jej rodinné vzťahy príliš zložité, hlavne, že ona je v tom doma...

Mama, teda tá nevlastná sa len usmievala na reči svojej malej mudrlantky. Kým dojedla polievku, vedeli sme, že sa volá Viky, že jej otec je Maďar aj o tom, aké má záľuby... Dozvedeli sme sa, že v škole má len kamarátky, nie kamarátov, lebo chlapci sa radi bijú. Viky vie pekne žmurkať... najprv pravým okom (to ju naučil otec) lebo je praváčka, potom aj ľavým a oboma tiež (to predsa vie každý). Chlapci jej generácie sa musia mať na pozore...

Čo, to objasnila aj mama, takže sme sa dozvedeli časť jej CV... Kým sme dojedli bryndzové halušky a dopili kofolu, mali sme príbeh na pekný román. Mám rád takéto improvizované, neformálne bezprostredné rozhovory a zvlášť deti sú tak úprimné, že môžete veriť všetkému, čo vám povedia, hlavne dievčatá... až kým nevyrastú a nenaučia sa klamať... samozrejme nie všetky... :) a my im uveríme...

Merci...

Niektoré dni sú tak významné, že nie je možné nazvať ich inak ako sviatkom. Včera bol taký deň, keď som mohol stráviť večer vo virtuálnej sieni Kitara, Sapporo Concert Hall v objatí organovej hudby, v podaní Moniky Melcovej a Juan Maria Pedrero.

Bol to zážitok, napriek pohodliu domova a určite si ho zopakujem, vždy vo chvíľach s potrebou dobitia bateriek...

Merci Monica... Merci Juan.

Sci-fi

Čo to vlastne je, alebo čo to bolo?

Podla wikipedie - Vedecká fantastika (science fiction [sajenc fikšon] alebo sci-fi [sajfaj]) je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutý do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.

Otázka znie: Čo sa dá zahrnúť pod pojem "predpoklady vývoja"..? V tom môže byť zádrhel, to môže byť čokoľvek, to záleží len od znalostí, zámerov a fantázie autora. Predpoklady vývoja si možno zameniť aj slovom fantázia, potom je oblasť predstáv o budúcnosti takmer nekonečná, presnejšie obmedzená fantáziou autora a to môže byť niekedy dosť malý priestor :).

Príbehy v žánri sci-fi o blízkej až vzdialenej budúcnosti, by mali svojim spôsobom nadväzovať na súčasnosť, mali by čosi povedať (nenápadne) k životným, filozofickým, morálnym, technickým, alebo iným otázkam doby, inak si ťažko nájdu čitateľa.

Určite by ste si vygúglili omnoho presnejšie a fundovanejšie názory na túto tému, toto je iba môj pohľad na vec, môj areál fantázie... Niektorí pamätníci vedia, že som tu kedysi dávno... začal uverejňovať sci-fi poviedku na pokračovanie.

Ten príbeh má dodnes otvorený koniec. Mal som vymyslenú "vedecko-technickú teóriu" pre podstatu príbehu, čas mi ju však trochu nahlodal... Ľudský príbeh bol druhoradý jednoduchý a triviálny, čo bola chyba a slabé miesto pre dramatický vývoj deja.

Tak neviem, rád by som ukončil ten príbeh... Neviem, či sa mi to podarí a či to bude čitateľné..... V súčasnosti mám oveľa menej času na také dôležité aktivity (hlúposti), ako je písanie sci-fi poviedok... Tak neviem, ale pokúsim sa. Ak to vyjde, bude to v pondelok... :)

Zatiaľ prosím milovníkov sci-fi príbehov navštívte iné stránky na túto tému, napríklad: scifi space.....

Bravčové rizoto

Štyri pekné malé okrúhle pologule na tanieri, "pocukrované" strúhaným syrom, aj dáma ku ktorej som si prisadol v jedálni, má dva kopčeky, ale zdajú sa mi väčšie... Ako tak porovnávam, oslovila ma, vraj už tie dva si odnesie domov na večeru... Prehodili sme ešte pár slov o stravovaní v tejto jedálni. Najviac si cením, že porcie hlavného jedla nie sú nadmerné, ako je to u nás v porevolučnom čase zvykom. Veď to už aj na časti mladej populácie vidieť.

Druhá vec, ktorá ma tu drží, sú chutné zeleninové šaláty.. Ku každému obedu si môžem vybrať najmenej z ôsmych druhov rôznych šalátov od mrkvy, cez kapustu, uhorky, kukuricu a čo ja viem čo ešte, všetko v rôznych úpravách až po čerešničku na torte v podobe feferónky... Len minulý týždeň som neodolal a vybral som si šišky, mali lákavý vzhľad, priam sa núkali do úst... Boli výborné, len som vzápätí ľutoval, že sa k nim nehodí žiaden šalát...

Keď nedávno prišli s anketou, ako ste spokojní s našimi službami?... na všetky otázky som s čistým svedomím volil tie najpozitívnejšie odpovede... Kvôli tejto jedálni rád chodím do práce...