Blogeri sú už v Mexiku

Motto:
Všichni sou už v Mexiku
Buenos dias já taky du...

"Michal Tučný"

Ťažký deň a ešte ťažší večer...
Konečne som videl a počul Televízne noviny na M. s hedlajnom...

Som unesený invenciou, ktorá predstihla dobu...

_____________________________
... aspoň si poslechnu pěknou muziku
co se hraje v Mexiku.

Snívanie a realita

Snívanie je príjemná vec, ak myslím na tie bdelé predstavy o budúcnosti, ktoré často skončia ako vzdušné zámky. Aj snívanie v skutočných snoch býva príjemné, ale niekedy je aj vážnym varovaním.

Príjemné spomienky a predstavy, ktoré vypĺňajú diery v realite zväčša fungujú ako životodarný elixír, uvoľňujú každodenný stres a napätie... Časom a možno aj s vekom prichádza zmena a človek si už nedokáže s takou ľahkosťou navodiť stav uvoľnenia, nedokáže si tak ľahko a bez námahy vytvoriť priestor pre spomienky a krásne predstavy a stres sa hromadí...

Prečo je to tak? Možno preto, že aj spomienky sa častým používaním "ošúchajú" a predstavy nevšedných krás zovšednejú... Telo i duch sa vyčerpali v tvorivých predstavách... Treba ich opäť povzbudiť niečim skutočne výnimočným, taká je zrejme mechanika tela a duše v ich spolupôsobení...

O skutočných snoch (v spánku) možno rozvíjať rôzne teórie, ja verím len tým, ktoré tvrdia, že je to odraz prežitého, že je to logické pokračovanie skutočnosti podľa vlastných skrytých želaní a kritérií v podvedomí. Niekedy aj podľa diktátu tela, lebo sny sú aj alarmom, varovným systémom tela pre dušu.

Varovné sny sa snažia varovať správcu vlastného systému, že niečo nie je v poriadku, vytvoria šifrovaný príbeh sna, pošlú SMS, alebo len vydajú jednoduchý varovný tón vo forme zlej nálady a pocitu z ťažkého sna... Na tomto mieste môžu nastúpiť vykladači snov so snahou o dešifrovanie príbehu.

Napriek tomu, že sny svojim varovaním predbiehajú súčasnosť, som presvedčený, že skutočné posolstvo z budúcnosti v nich nikdy nie je!

Sobotná depka

Napíšem!

Ľahko sa to povie, ale teraz som v kaši, lebo som sľúbil písať o "prime time" v televíznych programoch a chodí mi po rozume skôr sobotňajšia depresia... Niekto ani nevie čo to je a ja iba tak okrajovo to čo som si vygúglil, aby som vedel čo ma to dnes chytilo... :)

Nechajme však sobotňajšiu depku, aby náhodou nebola nákazlivá a vrhnime sa na hlavnú tému. Televízia málokedy vypĺňa môj hlavný večerný čas a to najmä z dvoch príčin. Prvou a hlavnou je to, že v tom čase zväčša sedím tu pri počítači. Druhou príčinou môjho nezáujmu je televízny program obsahujúci množstvo seriálov a starých filmov.

Urobil som si štatistiku na troch slovenských a troch českých staniciach a vyšlo mi, že v hlavnom večernom čase sa vysielajú seriály v štyroch dňoch zo siedmych. Zaujímavé však je to, že seriály na jednotlivých kanáloch sa nestriedajú, ale ak je seriálový večer, tak je skoro všade. Ak sú filmy, tak sú na väčšine staníc.

Neviem, prečo je to tak, ale vyzerá to, ako by bola medzi TV stanicami nejaká nepísaná dohoda, ktorá takto znižuje konkurenčnosť tohto mediálneho prostredia v neprospech zákazníka... Seriálové dni v sledovaných televíziách sú: pondelok, utorok, streda a štvrtok... Prevaha filmov tak vychádza na víkendové dni.

Televízne seriály nemám rád pre:

- ich nízku kvalitu
- lebo naťahujú čas
- lebo ak náhodou zaujmú, pútajú človeka na dlhší čas a robia ho závislým

Týždenné menu, to kedysi fungovalo u nás doma, a do istej miery sa ustaľuje aj v súčasných rodinách... Ako to chodí u nás, spýtal som sa...

Pondelok - ešte ostalo z nedele...
Utorok - cestoviny, tvarohové rezance (kedysi aj makové slíže), občas šúľance s makom .
Streda - zemiaky s cestovinou, alebo niektorá z omáčok a klobása, alebo s vajce.
Štvrtok - kuracie mäso, obvykle ako čína, alebo niečo z nových receptov - deň na experimenty.
Piatok - zeleninové rizoto, koláče.
Sobota - parené buchty, zemiaková kaša s opraženou cibuľkou.
Nedeľa - klasický rezeň, bravčové pečené, skrátka mäso. Kedysi u nás doma bývali pochúťkou pečené holuby s plnkou...

Starší si iste pamätajú, že za "komunizmu" v istej fáze budovania bol zavedený takzvaný bezmäsitý deň, myslím, že to bola streda. Vtedy ste ani v reštauráciach nedostali mäsité jedlo.
Dnes sa môžeme napchávať každý deň a teší sa hlavne naša tetka obezitka...

Milujem Bubu

Aby ste si nemysleli, že Bubu je moja frajerka, tak to radšej hneď uvediem na správnu mieru, že ju milujem len tak akosi kultúrne, či humoristicky... Pôvodne som ju nemal rád, pila ni krv... Až neskôr...

Áno, uhádli ste, ide o Zuzanu Bubílkovú, slávnu hviezdu politickej satiry z čias delenia siamskeho dvojčaťa Č a S SR... Onoho pamätného času spolu s akýmsi Černým moderovali televízne diskusie na tému "rozdeľ a panuj".

Černý ako praotec Čech a Bubu ako "soudružka ze Slovenska" položili základ voľného štýlu neskoršieho slovenského televízneho politického moderovania a kariéry Daniela Krajcera a iných jemu podobných.

Bubu sa mi po oddelení dvojčiat stratila z dohľadu, presťahovala sa do svojej novej domoviny, osvojila si českú reč. Jej komediálny talent znovuobjavil až Miroslav Šimek v excelentnej politickej šou "S politiky netančím..."

Vtedy som začal Bubu milovať, v klasickej dvojici, kde jeden musí byť múdry a druhý sprostý, hrala vynikajúco úlohu virtuálneho fackovacieho panáka a nahrávača. V tých časoch mi bola kvôli nim aj politická scéna Česka veľmi blízka.

Matne si spomínam aj na nášho Markoviča, tiež sa pokúšal robiť politiku na šikmej ploche v Česku, ale kvalitu dvojice Šimek - Bubílková nikdy nemohol dosiahnuť. V podaní tých dvoch sa stávala politická satira láskavým humorom a nie nenávistným ohováraním. Dobrá správa je, že Markovič, zdá sa chytá svoj druhý dych v Slovenskom rozhlase.

Po Šimkovom náhlom odchode som Zuzanu opäť stratil z dohľadu, až teraz som zachytil na ČT1 jej novú krátku reláciu "Co týden vzal". Držím jej palce, aby to vyšlo, aby tú príležitosť naplno využila, lebo inteligentný humor je stále nedostatkovým artiklom nielen u nás, ale zrejme aj v Česku.

Traja králi a Bútľavá vŕba

Tak k nám konečne prišli traja králi aj pravoslávne Vianoce a dni sú dlhšie a dlhšie... Bude ich treba niečim naplniť. Od Nového roku to vyzeralo tak, že sa nič nedeje, iba novinári a blogeri dostali od premiéra k sviatku Jánošíka, na ktorom sa už týždeň odbavujú, najmä na blog.sme...

Nič proti politickým agitkám a nenávistným výlevom s vopred stanoveným cieľom nemám, len tá podobnosť s dávno minulou minulosťou ma trochu desí. A mnohí cítia potrebu pridať sa, byť súčasťou hlavného prúdu média...

Na Bútľavej vŕbe som však našiel článok, analýzu súčasných médií, ktorá takmer presne vyjadruje aj môj názor, že médiá často podávajú informácie tak, "...aby dobre zapadli do vopred zvolenej dejovej línie..."

Je mi úplne jedno, či to robia vedome, alebo podvedome, pre nejakú politickú stranu, alebo pre vlastný komerčný úspech, je to zavádzanie verejnosti, teda v podstate klamanie zdôraznením nedôležitých vecí a zamlčaním dôležitých...

Analýza Filipa Struhárika je podľa môjho názoru excelentná. Len so závermi, ku ktorým sa dopracoval, nemôžem celkom súhlasiť. Situácia síce nie je kritická, lebo iba odráža stav spoločnosti, ale nestačí povedať, že človek, ktorý chce, tak sa pravdy dopátra hoci aj na internete.

Informácie v masových médiách sú predovšetkým určené "masám" a masy nemajú čas, chuť, ani príležitosti overovať si každú pravdu z niekoľkých zdrojov, lebo masy žijú v presvedčením, že to za nich urobili médiá...

Argumentácia internetom ako alternatívnym zdrojom informácií je síce v dnešnej dobe oprávnená, ale sú už signály, že aj informácie na internete by mali byť nejakým spôsobom kontrolované a nebodaj aj cenzurované...

Dnes si málokto uvedomuje, aké možnosti dáva zhromažďovanie údajov a informácií z netu. Je to súčasť globálneho systému do ktorého časom vstúpia aj implantáty ((skúšobne aplikované u psov :), ktoré budú kompletným dokladom totožnosti človeka s možnosťou jeho globálneho sledovania...

Tak ako nahromadené informácie, tak aj médiá zohrajú významnú úlohu v organizácii riadenia budúceho globálneho sveta. Otázkou je len, kde sa momentálne nachádzame na tejto ceste, ale trendy sú jasné.

Už dnes žijeme v dobe diaľkového ovládania nálad a myslenia ľudí, masovými médiami (tlač, rozhlas, televízia). To je objektívna skutočnosť a pochybujem o tom, že v budúcnosti bude rásť kritické myslenie, intelektuálne návyky a kultivované myslenie más...