Zase taký jeden obyčajný piatok... V robote nič, iba niekoľko nových tvárí mladých štíhlych a krásnych dievčat na vyššom poschodí, ale aspoň pri obede je na čo pozerať :) Na cestách je pokoj, včera som sa z práce ťahal za šéfom, ale stíhal som napriek tomu, že moje vozítko je o dve tretiny lacnejšie :)
Dnes, cestou z práce som sa zastavil v supermarkete, kúpil som vynikajúcu čerstvú bryndzu, mleté oškvarky a pekného veľkého (mastného) údenáča ... Keď nič iné, aspoň jedlo bude cez víkend patrične nezdravé... A skoro som zabudol na reďkev čiernu, tento týždeň mi náramne chutila, tak som doplnil zásoby.
Ahááá a pri odchode z marketu som stretol kolegu, ktorý robí veľkú kariéru v podniku... Stal sa veľkým šéfom a zaviedol na pracovisku úžasný systém - práca bez zbytočných stresov. Tomu rozumiem... Tak som sa mu pochválil, že aj ja som nedávno vymyslel nový sociálny princíp, taký nejaký štvrtý virtuálny dôchodkový...
Viem že vás to zaujíma, koho by aj nie, veď vyšší vek čaká na všetkých šťastlivcov... O čo ide? Môj virtuálny pilier spočíva v postupnom znižovaní počtu pracovných hodín pre pracujúcich nad povedzme 55 rokov, teda v rozmedzí 55 - 60 by mali skrátený pracovný čas na 7 hodín denne a od 60 do 65 na 6 hod. denne. A to všetko za rovnakých platových podmienok...
Nie je to až tak zlý nápad, ako sa na prvý pohľad zdá. Skrátený pracovný čas je silnou motiváciou k vyššiemu pracovnému nasadeniu, preto by z toho mali prospech aj zamestnávatelia. Porozmýšľajte... Ja to mám overené, pracujem denne 5,5 hodiny a pracujem ako drak.... :)
2008/03/07
2008/03/03
Žurnál
Cestou z práce som si kúpil týždenník Žurnál, podľahol som opakovanej rozhlasovej reklame.
Nechcem hodnotiť jednotlivé články, iba taký všeobecný postreh... Je to týždenník, teda je v ňom všetko čo sa... a teraz by ste čakali, že udialo u nás a vo svete, ale presnejšie by bolo, že je v ňom všetko čo sa v TV novinách i na blogoch cez týždeň niekoľkokrát premlelo, plus niečo navyše.
Takže na prvý pohľad je to akási rozšírená kronika týždňa...
Prečítal som si zopár článkov, z ktorých našťastie netrčal ako čertovo kopýtko nejaký jednoznačný (politický) príklon autora k tej, či onej politickej strane, čo je v našich končinách dosť nevídané...
Raz by som sa chcel dožiť toho, aby sa písalo o politike ako o verejnom živote a nemusela sa pritom spomenúť ani jedna politická strana. V tomto týždni sa všade točí o problémoch v opozičných stranách, až mám chvíľu dojem, že je to iba cielená reklama...
Časopis som si vlastne kúpil kvôli článku o "neprehliadnuteľnom" fotografistovi Tiborovi Huszárovi. Jednak preto, že som ho raz v deväťdesiatom roku videl na "mítingu" a tuším fotil Mečiara v čase jeho najväčšej slávy.
Výstavu jeho "rómskych" fotografií som videl pred pár rokmi v Liptovskom Mikuláši. Bol to iba malý výber z jeho tvorby a bolo to dávno, preto sa neodvažujem opisovať svoje dojmy. Aj keď som zažil éru čiernobielej fotografie, v súčasnosti ma viac oslovujú farby.
Žurnál ma teda oslovil najprv reklamou, potom ma zahltil témami, ktoré idú mimo mňa, ale aj takými, ktoré si ešte rád dočítam... Kdeže sú tie časy, keď všetka múdrosť a informácie prichádzali potichu na papieri... Dnes dlhé články ani na blogoch nečítam a s papierovými je to ešte zložitejšie...
Sú však výnimky, ktoré za to stoja.
Nechcem hodnotiť jednotlivé články, iba taký všeobecný postreh... Je to týždenník, teda je v ňom všetko čo sa... a teraz by ste čakali, že udialo u nás a vo svete, ale presnejšie by bolo, že je v ňom všetko čo sa v TV novinách i na blogoch cez týždeň niekoľkokrát premlelo, plus niečo navyše.
Takže na prvý pohľad je to akási rozšírená kronika týždňa...
Prečítal som si zopár článkov, z ktorých našťastie netrčal ako čertovo kopýtko nejaký jednoznačný (politický) príklon autora k tej, či onej politickej strane, čo je v našich končinách dosť nevídané...
Raz by som sa chcel dožiť toho, aby sa písalo o politike ako o verejnom živote a nemusela sa pritom spomenúť ani jedna politická strana. V tomto týždni sa všade točí o problémoch v opozičných stranách, až mám chvíľu dojem, že je to iba cielená reklama...
Časopis som si vlastne kúpil kvôli článku o "neprehliadnuteľnom" fotografistovi Tiborovi Huszárovi. Jednak preto, že som ho raz v deväťdesiatom roku videl na "mítingu" a tuším fotil Mečiara v čase jeho najväčšej slávy.
Výstavu jeho "rómskych" fotografií som videl pred pár rokmi v Liptovskom Mikuláši. Bol to iba malý výber z jeho tvorby a bolo to dávno, preto sa neodvažujem opisovať svoje dojmy. Aj keď som zažil éru čiernobielej fotografie, v súčasnosti ma viac oslovujú farby.
Žurnál ma teda oslovil najprv reklamou, potom ma zahltil témami, ktoré idú mimo mňa, ale aj takými, ktoré si ešte rád dočítam... Kdeže sú tie časy, keď všetka múdrosť a informácie prichádzali potichu na papieri... Dnes dlhé články ani na blogoch nečítam a s papierovými je to ešte zložitejšie...
Sú však výnimky, ktoré za to stoja.
2008/03/02
2008/03/01
Diskusia, blogy a imunita
Dosť často, takmer pravidelne sa na najväčšom slovenskom blogu, ale aj inde objavujú články kritizujúce diskutujúcich. Popravde a po zásluhe... Osobné útoky, vulgarizmy, skrývaná i neskrývaná nenávisť a všetko zatracujúce postoje nie sú nikomu príjemné.
Čo má v takomto prípade urobiť autor, ako má zareagovať? Najhoršia cesta je odplatiť sa rovnakou mincou. Najlepšie je zareagovať múdro, ale niekedy je najmúdrejšie mlčať...
Podobný fenomén nenávisti sa objavuje nielen v diskusiách, ale aj v článkoch súvisiacich s politikou. Osobné útoky na politikov sa zvyknú ospravedlňovať tým, že kto vstúpi do politiky, musí s tým počítať - je verejný činiteľ....
Dobre, ale nie vždy ide o ľudí v politike... Často je znevažovaná skupina ľudí len preto, že vo voľbách (slobodných, demokratických, tajných atď.) nevolili podľa gusta autora článku.
To mi pripadá nefér minimálne z dôvodu, že voľby sú intímnou individuálnou vecou každého voliča a voľba je často rozhodovaním v neistej atmosfére, keď všetci sľubujú takmer všetko.
Voľby sú o videní budúcnosti, nie o známych minulých veciach, ktoré bývajú jasné a práve ten jasný vzťah k minulosti býva aj dôvodom na voľbu zmeny.
Nie každý volič je vysokoškolsky vzdelaný, nie každý je obdarený rovnakou inteligenciou, nie každý má rovnaké postavenie v spoločnosti, nemáme ani rovnaké ekonomické pozadie a tak podobne... Nemáme preto všetci rovnaké vízie budúcnosti.
V demokratickej krajine však má každý právo voliť slobodne, podľa vlastného uváženia a na toto rozhodnutie by mala platiť imunita ako u poslancov, za ich vyjadrenia v parlamente...
Čo má v takomto prípade urobiť autor, ako má zareagovať? Najhoršia cesta je odplatiť sa rovnakou mincou. Najlepšie je zareagovať múdro, ale niekedy je najmúdrejšie mlčať...
Podobný fenomén nenávisti sa objavuje nielen v diskusiách, ale aj v článkoch súvisiacich s politikou. Osobné útoky na politikov sa zvyknú ospravedlňovať tým, že kto vstúpi do politiky, musí s tým počítať - je verejný činiteľ....
Dobre, ale nie vždy ide o ľudí v politike... Často je znevažovaná skupina ľudí len preto, že vo voľbách (slobodných, demokratických, tajných atď.) nevolili podľa gusta autora článku.
To mi pripadá nefér minimálne z dôvodu, že voľby sú intímnou individuálnou vecou každého voliča a voľba je často rozhodovaním v neistej atmosfére, keď všetci sľubujú takmer všetko.
Voľby sú o videní budúcnosti, nie o známych minulých veciach, ktoré bývajú jasné a práve ten jasný vzťah k minulosti býva aj dôvodom na voľbu zmeny.
Nie každý volič je vysokoškolsky vzdelaný, nie každý je obdarený rovnakou inteligenciou, nie každý má rovnaké postavenie v spoločnosti, nemáme ani rovnaké ekonomické pozadie a tak podobne... Nemáme preto všetci rovnaké vízie budúcnosti.
V demokratickej krajine však má každý právo voliť slobodne, podľa vlastného uváženia a na toto rozhodnutie by mala platiť imunita ako u poslancov, za ich vyjadrenia v parlamente...
2008/02/27
Bol som v paneláku
Bolo to včera, ale iba posledných 10 minút... (aj keď sa možno na mňa nahnevá germa a lev ma obšťastní nejakým nelichotivým prívlastkom :), stálo to za to. Tých 10 minút mi stačilo na to, aby som zistil, že je to o ničom, podobne ako susedia, ordinácia v záhrade, veľmi krehké vzťahy, miesto v živote a iné podobné oné, teda seriály zhlobené narýchlo na kolene.
Len ma berte s rezervou, lebo nie som priaznivec seriálov v TV, nepozerám ich. S každým mám podobnú skúsenosť ako s panelákom, teda občas nejakých 10 minút, keď už nie je kde sa uchýliť v danej spoločnosti...
V tejto súvislosti som si spomenul na porovnanie českého a slovenského herectva v dávno minulých dobách, v čase "slávnych" slovenských divadelných pondelkov v TV, ktoré boli vyhradené Bratislave. Išlo o názor českej strany, že českí herci viac inklinujú k civilnému prejavu (teda sú prirodzenejší) a slovenskí hrajú viac divadelne...
Myslím si, že dnes to už neplatí, napriek tomu, že nie sme v jednom štáte, v tomto ohľade sme kultúrne bližšie, ako by hádam Česi boli ochotní pripustiť. Veľa hercov zo Slovenska pôsobí v Čechách a aj opačne to nie je až taká veľká výnimka. Vzájomné ovplyvňovanie sa tak musí prejaviť.
Keď sa vrátim k paneláku, je to jasne vidieť - ten seriál je točený podľa českého vzoru, herci vlastne nehrajú, tvária sa civilne a pretože sme na ich divadelné prejavy zvyknutí, toto nás (mňa) trochu prekvapuje.
Nemienim to hodnotiť, iba konštatujem, že to vnímam tak. Veď si mi časom zvykneme aj na horšie :). Mne to divadelné poňatie nikdy príliš nevoňalo, prikláňam sa k civilnejšiemu (rozumej: presvedčivejšiemu) prejavu hercov... Aj to však má svoje limity, nesmie to pôsobiť tak, že rola bola odflinknutá a v Paneláku som ten dojem mal a myslím, že vďaka réžii.
Na záver by som si ešte dovolil zastaviť sa pri zvukovej stránke filmov. V tomto smere som bol v minulosti dosť rozmaznávaný, lebo zvukovú stránku robili v minulosti naše TV a filmové štúdiá perfektne, aj dabing bol na vysokej úrovni.
Keď som si v porevolučnej ére porovnával originálnu zvukovú nahrávku niektorých filmov s dabingom (českým aj slovenským), hodnotenie originálu bolo vždy nižšie. A nešlo len o neznámu reč a hlas, ale hlavne o vyváženosť úrovní slova, hudby a hlukov pozadia s jasným cieľom umocniť estetický dojem poslucháča...
Bol som sklamaný, napríklad aj zvukovým mixom vo filme Polčas rozpadu a často ma hnevá aj súčasný český dabing práve nevyváženosťou úrovní. Ja viem, že sa viac nosia efekty, ale zrozumiteľnosť by mala byť rovnako dôležitá. Podotýkam, že čeština mi je inak veľmi blízka a zrozumiteľná :).
Podobne ako so zvukom, je to niekedy aj s kamerou, podľa zámorského zvyku už aj u nás sa objavujú snímky roztrasené, voľnou rukou, porovnateľné s prácou začiatočníka amatéra..
Nie že by to ľudia za kamerou nevedeli, ale je to asi "nový štýl" a je to IN. Pokiaľ toho nie je veľa, tak to nevadí, lebo je to tiež vyjadrovací prostriedok filmu, ale ak sa prekročí istá miera, je to samoúčelné a pôsobí to ako presolená polievka. :)
Keďže som už raz začal odsek ako záverečný, tak iba dodám, že Panelák ma nijako nepresvedčil, skôr naopak, dávam za pravdu germe a ostávam verný blogosfére...
Len ma berte s rezervou, lebo nie som priaznivec seriálov v TV, nepozerám ich. S každým mám podobnú skúsenosť ako s panelákom, teda občas nejakých 10 minút, keď už nie je kde sa uchýliť v danej spoločnosti...
V tejto súvislosti som si spomenul na porovnanie českého a slovenského herectva v dávno minulých dobách, v čase "slávnych" slovenských divadelných pondelkov v TV, ktoré boli vyhradené Bratislave. Išlo o názor českej strany, že českí herci viac inklinujú k civilnému prejavu (teda sú prirodzenejší) a slovenskí hrajú viac divadelne...
Myslím si, že dnes to už neplatí, napriek tomu, že nie sme v jednom štáte, v tomto ohľade sme kultúrne bližšie, ako by hádam Česi boli ochotní pripustiť. Veľa hercov zo Slovenska pôsobí v Čechách a aj opačne to nie je až taká veľká výnimka. Vzájomné ovplyvňovanie sa tak musí prejaviť.
Keď sa vrátim k paneláku, je to jasne vidieť - ten seriál je točený podľa českého vzoru, herci vlastne nehrajú, tvária sa civilne a pretože sme na ich divadelné prejavy zvyknutí, toto nás (mňa) trochu prekvapuje.
Nemienim to hodnotiť, iba konštatujem, že to vnímam tak. Veď si mi časom zvykneme aj na horšie :). Mne to divadelné poňatie nikdy príliš nevoňalo, prikláňam sa k civilnejšiemu (rozumej: presvedčivejšiemu) prejavu hercov... Aj to však má svoje limity, nesmie to pôsobiť tak, že rola bola odflinknutá a v Paneláku som ten dojem mal a myslím, že vďaka réžii.
Na záver by som si ešte dovolil zastaviť sa pri zvukovej stránke filmov. V tomto smere som bol v minulosti dosť rozmaznávaný, lebo zvukovú stránku robili v minulosti naše TV a filmové štúdiá perfektne, aj dabing bol na vysokej úrovni.
Keď som si v porevolučnej ére porovnával originálnu zvukovú nahrávku niektorých filmov s dabingom (českým aj slovenským), hodnotenie originálu bolo vždy nižšie. A nešlo len o neznámu reč a hlas, ale hlavne o vyváženosť úrovní slova, hudby a hlukov pozadia s jasným cieľom umocniť estetický dojem poslucháča...
Bol som sklamaný, napríklad aj zvukovým mixom vo filme Polčas rozpadu a často ma hnevá aj súčasný český dabing práve nevyváženosťou úrovní. Ja viem, že sa viac nosia efekty, ale zrozumiteľnosť by mala byť rovnako dôležitá. Podotýkam, že čeština mi je inak veľmi blízka a zrozumiteľná :).
Podobne ako so zvukom, je to niekedy aj s kamerou, podľa zámorského zvyku už aj u nás sa objavujú snímky roztrasené, voľnou rukou, porovnateľné s prácou začiatočníka amatéra..
Nie že by to ľudia za kamerou nevedeli, ale je to asi "nový štýl" a je to IN. Pokiaľ toho nie je veľa, tak to nevadí, lebo je to tiež vyjadrovací prostriedok filmu, ale ak sa prekročí istá miera, je to samoúčelné a pôsobí to ako presolená polievka. :)
Keďže som už raz začal odsek ako záverečný, tak iba dodám, že Panelák ma nijako nepresvedčil, skôr naopak, dávam za pravdu germe a ostávam verný blogosfére...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)