OTO, vráť sa

Všetci naokolo ospevujú OTO show, aké to bolo výborné, len ja, nekultúrny chumaj som radšej čítal blogy namiesto čumenia do televízora... Vážne mi je ľúto, že to tak vynikajúco prebehlo bezo mňa a možno práve preto.

Najviac ma prekvapuje Polnišová, lebo tie jej prvotné kreácie z SOS mi vôbec neimponovali.. Problém bude asi v tom, že je to dobrá herečka, iba niektoré jej role boli slabé. Napriek tomu jej vzdávam patričnú úctu a po takom vynikajúcom OTOVI je u mňa hereckou celebritou..

Toľko hádam aj stačilo o relácii a ohlasoch na ňu, lebo som ju nevidel.. Vlastne som videl a počul ako naschvál, iba záverečné vystúpenie Petra Dvorského, ktoré u zasvätených divákov tak silne zarezonovalo, že sa dostal do rečí.. Vystúpiť na pódium je vždy trochu riskantné...

Škoda, že v TV programoch nie je dopredu napísané, ktorý program je dobrý a ktorý je lepšie nepozerať.

Lajf is lajf

Po mojom včerajšom duchaplnom a obsiahlom zamyslení nad najkrajšou oblinou života by sa mi patrilo vyrukovať s niečim ešte všednejším... Ibaže, kde vziať a nekradnúť? Je dobrým zvykom klasických blogerov nekradnúť, ale odkazovať, odkazovať a odkazovať...

Kam by som vás teda mal odkázať? Určite nie tam, kde si myslíte, to by som si nedovolil. Ja mám radšej vtip a humor v iných podobách, tak by som si dovolil odporúčať vám klik na jednu úžasnú paródiu našej aktuálnej súčasnosti (naše současnost za pět set, beze stráty květinky...).

Life is live... tak nejako sa to spieva v istej peknej, už klasickej nahrávke z roku 1985... Ale je tu aj lajf.sk s článkom, ktorý odporúčam hlavne pracovníkom a "kádrom" z firiem a firmičiek... Aby som to nepredával ako mačku vo vreci, tak dodávam, že je to o tom ..ako usporiadať poriadny míting.. a dodávam ešte: dobrú zábavu...


Na lajf.sk to jednoducho žije...

Vraj to bude syn

Nový pracovný týždeň sa začal celkom zaujímavo, na chodbe pri kopírke som uvidel stáť mladú, krásnu štíhlu ženu akosi blízko pri stroji. Keď som ju pozdravil, pootočila sa a ukázala mi svoje nádherné bruško v šiestom mesiaci...

Štvrtý sociálny pilier

Zase taký jeden obyčajný piatok... V robote nič, iba niekoľko nových tvárí mladých štíhlych a krásnych dievčat na vyššom poschodí, ale aspoň pri obede je na čo pozerať :) Na cestách je pokoj, včera som sa z práce ťahal za šéfom, ale stíhal som napriek tomu, že moje vozítko je o dve tretiny lacnejšie :)

Dnes, cestou z práce som sa zastavil v supermarkete, kúpil som vynikajúcu čerstvú bryndzu, mleté oškvarky a pekného veľkého (mastného) údenáča ... Keď nič iné, aspoň jedlo bude cez víkend patrične nezdravé... A skoro som zabudol na reďkev čiernu, tento týždeň mi náramne chutila, tak som doplnil zásoby.

Ahááá a pri odchode z marketu som stretol kolegu, ktorý robí veľkú kariéru v podniku... Stal sa veľkým šéfom a zaviedol na pracovisku úžasný systém - práca bez zbytočných stresov. Tomu rozumiem... Tak som sa mu pochválil, že aj ja som nedávno vymyslel nový sociálny princíp, taký nejaký štvrtý virtuálny dôchodkový...

Viem že vás to zaujíma, koho by aj nie, veď vyšší vek čaká na všetkých šťastlivcov... O čo ide? Môj virtuálny pilier spočíva v postupnom znižovaní počtu pracovných hodín pre pracujúcich nad povedzme 55 rokov, teda v rozmedzí 55 - 60 by mali skrátený pracovný čas na 7 hodín denne a od 60 do 65 na 6 hod. denne. A to všetko za rovnakých platových podmienok...

Nie je to až tak zlý nápad, ako sa na prvý pohľad zdá. Skrátený pracovný čas je silnou motiváciou k vyššiemu pracovnému nasadeniu, preto by z toho mali prospech aj zamestnávatelia. Porozmýšľajte... Ja to mám overené, pracujem denne 5,5 hodiny a pracujem ako drak.... :)

Žurnál

Cestou z práce som si kúpil týždenník Žurnál, podľahol som opakovanej rozhlasovej reklame.

Nechcem hodnotiť jednotlivé články, iba taký všeobecný postreh... Je to týždenník, teda je v ňom všetko čo sa... a teraz by ste čakali, že udialo u nás a vo svete, ale presnejšie by bolo, že je v ňom všetko čo sa v TV novinách i na blogoch cez týždeň niekoľkokrát premlelo, plus niečo navyše.

Takže na prvý pohľad je to akási rozšírená kronika týždňa...

Prečítal som si zopár článkov, z ktorých našťastie netrčal ako čertovo kopýtko nejaký jednoznačný (politický) príklon autora k tej, či onej politickej strane, čo je v našich končinách dosť nevídané...

Raz by som sa chcel dožiť toho, aby sa písalo o politike ako o verejnom živote a nemusela sa pritom spomenúť ani jedna politická strana. V tomto týždni sa všade točí o problémoch v opozičných stranách, až mám chvíľu dojem, že je to iba cielená reklama...

Časopis som si vlastne kúpil kvôli článku o "neprehliadnuteľnom" fotografistovi Tiborovi Huszárovi. Jednak preto, že som ho raz v deväťdesiatom roku videl na "mítingu" a tuším fotil Mečiara v čase jeho najväčšej slávy.

Výstavu jeho "rómskych" fotografií som videl pred pár rokmi v Liptovskom Mikuláši. Bol to iba malý výber z jeho tvorby a bolo to dávno, preto sa neodvažujem opisovať svoje dojmy. Aj keď som zažil éru čiernobielej fotografie, v súčasnosti ma viac oslovujú farby.

Žurnál ma teda oslovil najprv reklamou, potom ma zahltil témami, ktoré idú mimo mňa, ale aj takými, ktoré si ešte rád dočítam... Kdeže sú tie časy, keď všetka múdrosť a informácie prichádzali potichu na papieri... Dnes dlhé články ani na blogoch nečítam a s papierovými je to ešte zložitejšie...

Sú však výnimky, ktoré za to stoja.