Na planéte Jupiter

Zotavujem sa po šoku, ktorý mi spôsobil fenomén značky: vybrali.sme.sk, menovite "Ruziklan"... Priznávam sa dobrovoľne, že som netušil, aký to má dosah. Samozrejme, niečo zaváži aj téma a jej spracovanie, ale chváliť sa rozhodne nechcem...

Pripadal som si ako vystrelený do vesmíru na planétu Jupiter, ten má síce váhu 317x väčšiu ako naša Zem, ale až toľko to zvýšenie návštevnosti nehodilo.

Zdá sa, že v našej Pošte je stále zopár (dosť) vecí, ktoré sa nás bytostne dotýkajú a mali by sa zlepšiť. Pošta je pilier a ten musí mať pevný základ, premyslené armovanie, aby slúžil.

Elektronická pošta zvládne a urýchli kopu vecí, ale myslím, že doručovanie zásielok medzi nami ešte prežije nejaké to storočie.


Pred pár dňami ma zaujal nový článok Filipa Struhárika, na jeho blogu Bútľavá vŕba o vojne v Mlynskej doline... Filip píše svoje články s nádychom anglického humoru a to sa mi na tom páči, okrem aj inak výborného štýlu... Koniec-koncov, je to budúci novinár, tak ho musí mať.

Jeho nová rubrika "Browser" má byť pravidelná, každý pondelok predvedie svoje novinky týždňa... Máme sa na čo tešiť. Tento môj, už skoro stratený týždeň, mi nepriniesol žiadne prevratné udalosti, ktoré by stáli za zmienku, žiaden pálčivý spoločenský problém ma nezaujal... Tak možno nabudúce.

Keď sa nahnevám, som zlý

Poštára som náhodou zbadal, keď sa blížil k nášmu vchodu. Povyberal svoje veci z tašky, ktorú vozí zavesenú na bicykli, ten tam nechal len tak opretý a šiel zazvoniť. Ešte než sa stačil sústrediť na zvonček, stlačil som tlačidlo elektrického vrátnika, poštár zmenil smer a otvoril si vchodové dvere.

Chvíľu som čakal, aby naplnil naše poštové schránky, potom som zišiel dolu. Boli tam dva žlté lístky, jeden môj, jeden pre susedu. Poštár sa túlal niekde vo vyšších sférach... Na žltých lístkoch sa oznamuje uloženie nedoručiteľnej zásielky. Čakal som knihu, ktorú som si minulý týždeň objednal, ale že by bola tak veľká a nedoručiteľná až do bytu, to sa mi nechcelo veriť.

Na lístku bolo zaškrtnuté políčko - adresát nezastihnutý... Zvláštne, veď som doma celý deň. Počkal som si teda na poštára, pogratuloval som mu, že ma predsa zastihol doma a pýtal som si moju zásielku.

"Nie, nemám ju tu." Vraj si ju musím vyzdvihnúť na pošte sám.
"Ale veď na lístku je napísané, že ste ma doma nezastihli..." Logicky som sa domáhal zásielky.
"Tie lístky píšu ráno na pošte a tak mi to dali" Nelogicky dôvodil poštár...

Viac som sa s ním nehádal, aj tak by to nikam neviedlo, momentálne nemám problém zájsť na poštu a hneď som aj sadol na bicykel. O chvíľu som zaparkoval pred poštou. Pani pri okienku začala podľa lístka hľadať zásielku a keď zbadala dátum, povedala:

"Veď to máte dnes, tú zásielku má doručovateľ, musíte prísť zajtra."
"Nie, doručovateľ ju nemá, pred chvíľou som s ním hovoril, zásielka je tu." Nedal som sa.
"Ale ja ju nemám, musíte prísť odpoludnia..." Snažila sa vec uzavrieť pani za prepážkou.
"Tá zásielka je tu, vy mi ju musíte dať!" Nedal som sa. "Neodídem odtiaľto, kým mi ju nedáte!" a stál som pevne odhodlaný na svojej pozícii pred prepážkou...

Pani za prepážkou sa neochotne zdvihla a zašla si pre informáciu ku kolegyni vedľa. Tá mávla hlavou ku košom, ktoré boli na podlahe hneď vedľa... Moja pani prepážková sa posunula asi o meter ku košu a o 10 sekúnd mala moju zásielku.

Vybavovanie formalít dobierky netrvalo ani pol minúty, zaplatil som, podpísal som prevzatie a kniha je moja... Pre istotu som si vypýtal potvrdenku o zaplatení, človek nikdy nevie, ako to na Slovenskej pošte chodí... Ani som sa nesťažoval, tak vlastne nie som zlý...

Radio WC

Je to už veľmi dávno, čo som dostal nápad nainštalovať na domáce WC rádio. Našiel sa doma nevyužitý starý "sovietsky" aparát VEF206, taký "kufríkový" typ, ale má 8 vlnových rozsahov od krátkych až po dlhé vlny. Na rýchlejšie ladenie má vo vnútri liatinový zotrvačník a celé rádio váži možno aj kilo a pol...

Na daný účel sa však výborne hodil, urobil som mu automatické zapínanie, pri dosadnutí na "dosku" začne vyhrávať... Bol s ním iba jeden problém, že jedine na stredných vlnách sa dalo chytiť rádio Slovensko a nič viac, ale aj to stačí.

Okrem informačnej funkcie to bolo dobré aj ako zvuková kulisa, keď odchádzala návšteva, všetci už boli pri dverách a ešte ten, či onen si potreboval odskočiť, na chvíľu si sadnúť. Vtedy som si spomenul aj na starý ruský zvyk, že keď niekto odchádzal, všetci si pred odchodom ešte na chvíľu posadali... Je to dobrý zvyk aj v modernej dobe...

V dnešnej modernej dobe nám zaviedli namiesto rádia Slovensko na stredných vlnách rádio Patria (1098 kHz) a to je maďarské vysielanie na oslovovanie najmä občanov maďarskej národnosti. Keďže tých u nás veľa nie je, rádio bolo už dlhšie vypnuté, až dnes som skúsil dlhé vlny a ozval sa mi starý dobrý Český rozhlas...

Na frekvencii 270 kHz vysielajú z Uherského Hradiště s výkonom 650 kW. Započúval som sa teda do českého Rádiožurnálu, čím žije Česko. Bolo to ako návrat do starých čias ČSFR. Česko práve žije dohodou o radare, ktorú dnes podpísali. Vraj sa Riceová vyjadrila, že aj keby v Poľsku rakety neboli, radar aj tak prispeje k bezpečnosti sveta...

Nechcem o ničom polemizovať, lebo v mierovom svete sa bojuje a víťazí na poli ekonomiky a Európa ešte svoj raketový dáždnik nemá, tak je tu príležitosť byť prvý na trhu pre druhú stranu, len sa treba uchytiť a získať lokalizačnú výhodu. Strašne budem zvedavý, keď to s Poľskom nevyjde, kde tie rakety nakoniec postavia, že by na Oremovom laze?

Za všetko môžu kravy (a my)

Odkedy čítam blogy, nekupujem noviny, menej pozerám televízne spravodajstvo ale paradoxne mám lepší prehľad o tom, čo sa deje u nás a vo svete. Ale nie len blogy sú zdrojom môjho poznania, sú tu aj iné mediálne stránky internetu.

Napríklad, na mediálne.sk som sa práve dočítal, že Rusko musel svoju Markízu predať Američanom, aby ju zachránil pred zánikom... Vraj to bolo dielo vtedajšieho predsedu vlády, u ktorého bol Rusko v nemilosti... Zaujímavá správa pre nás, čo si to trochu pamätáme a mnohé to vysvetľuje...

Ešte zaujímavejšia je správa o príčinách globálneho otepľovania... Na štyroch obyvateľov planéty vraj pripadá jedna krava a to je dosť. Na každý zamilovaný pár teda pripadne pol kravy (alebo vola, či býka) a pre kompletnú rodinu s dvomi deťmi je treba na farme kŕmiť celú kravu...

Baktérie, ktoré rozkladajú celulózu v žalúdku hovädzieho dobytka, premieňajú 3 až 10% váhy krmiva na metán, ktorý vychádza z hoviadka na jeho druhom konci (to je ten koniec pod chvostom) a takto naše kravy pridávajú do atmosféry takmer 100 miliónov ton metánu ročne, čo stačí na to, aby tým vzrastala teplota planéty (zdroj: ekoškola).

Poľnohospodárske farmy vraj produkujú viac skleníkových plynov ako autá. To mi teda padol kameň zo srdca, lebo už som chcel prestať cestovať autom, aby som zachránil planétu Zem... Dobrá správa je, že nemeckí vedci už vynašli tabletku proti prdeniu kráv... Kravy tak lepšie využijú potravu ponechajú si svoj metán a ešte z neho vyprodukujú aj viac mlieka... (zdroj: sme.sk)

Vŕta mi však hlavou, čo s nami, čo s ľuďmi... Myslím, že ja som na tom ešte celkom dobre, lebo som mäsožravec, teda nie som bylinožravý prežúvavec, aj keď neodmietam ani dobrú fazuľovú polievku a iné zeleninové dobroty ako energetický zdroj.

Možno by som mal na svoj metán tiež používať nejakú tabletku, ale čo potom s tým prebytkom mlieka? Alebo by som mohol metán vystupujúci z druhého konca spaľovať priamo u zdroja a tak, aspoň v zime, znižovať spotrebu tepla na vykurovanie... Možno by som sa mal informovať u vegetariánov, ako to oni riešia...

.

Koniec sveta?

V Nových Zámkoch nakúpili autobusy vyššie o 30 cm ako je podjazdná výška troch mostov vedúcich z mesta...

V Pastovciach udrel blesk do kostolnej veže, veža spadla a zbúrala kostol...