Všedný deň

A je to tu, konečne začínajú všedné dni. Už ma nerozhádže ani voľba prezidenta, lebo mi je to všetko jedno, zapovedal som sa, že sa už s nikým nebudem hádať, ktorý kandidát je lepší, alebo krajší (vsjo jásno, načem bukvy?). Nebudem už robiť pozitívnu propagáciu žiadnemu z nich, taký pozitivista neexistuje.

Všedné dni prinášajú občas aj posedenie v čakárni u lekára, tentokrát som bol u zubárky. Nepotešila ma, ale zubár už z princípu nemá čím potešiť, zdržala sa so mnou skoro pol hodiny pri revízii môjho zubného (a hádam aj zábavného) parku. Predložila mi niekoľko návrhov na riešenie krízových momentov, až sme nakoniec dospeli k dohode o budúcej spolupráci na pár sedení - ona bude pracovať a ja budem na ňu ceriť zuby.

Keď som už bol na stredisku, zašiel som aj k môjmu obvodnému lekárovi, nie že by mi niečo bolo, ale už som ho dávno nevidel. Otvorila mi známa sestra, ale za stolom sedel úplne neznámy, starší lekár, taká stará škola. Veľa som sa nedozvedel o príčinách, lebo na väčšinu mojich otázok a pod-otázok neodpovedal, lebo mu už zjavne neslúži sluch... Neviem čo sa stalo, rozhovor viazol, ani sestra sa nezapojila, tak som sa čo najrýchlejšie vytratil.

Tak taký to bol všedný deň, ešte som sa cestou domov zastavil v Tescu, nazbieral som tam do košíka zopár maličkostí, ktoré mi slečna pri pokladni spočítala na necelých 20 korún.. Čo to táram, bolo to necelých 20 Euro... Nuž čo, hádam si zvykneme aj na novú menu, len na tú starú je ťažké zabudnúť...

Ako ďalej?

O plyne sa už hovorí z hľadiska budúcnosti a prevencie. Aká je situácia Slovenska, kam smeruje kritika na našu závislosť a čo sa s tým dá robiť? Otázky, ktorými sa zaoberajú odborníci a politici. Laicky som si to chcel vyjasniť, tak som si dal dohromady hlavné trasy plynu v našom okolí a vychádzajú mi z toho nasledovné odpovede:

Situácia Slovenska je taká, že cez naše územie vedie jedna tranzitná trasa plynu z Ruska (cez Ukrajinu). To je kostra, ne ktorej je všetko doma postavené. Našim problémom (aktuálnym) je vlastne závislosť na jedinom zdroji a jedinej trase z Ruska.

Využívať plyn z Ruska nebolo a ani nie je v zásade nevýhodné, problematické je riešenie krízových situácií, ako bola táto, alebo v prípade havárie na trase. Preto potrebujeme alternatívu, alebo ešte presnejšie povedané, my potrebujeme viac možností pripojenia na systém rozvodu plynu v našom okolí. V žiadnom prípade sa my sami nemôžeme púšťať do žiadnych samostatných akcií pri hľadaní iných zdrojov, než tých, na ktorých fičí aj ostatná Európa.

Kritika na našu plynovú, aj inú závislosť smeruje do minulosti, ale minulosť sa nedá zmeniť. Pravdou je, že tento plyn bol pre nás dlhodobo výhodný a bol a je výhodný aj pre západnú Európu, ktorá sa na tento plyn v minulosti tiež postupne, čiastočne naviazala, pridala si ruský plyn ku svojim iným zdrojom, čím sa výhodne diverzifikovala.

Čo s tým teraz? Politická mapa Európy sa radikálne zmenila, aj my sme sa stali súčasťou spoločenstva EÚ, tak sa delíme o výhody aj nevýhody. V súčasnosti sa ukazuje ako problémovým vedenie plynovodu cez Ukrajinu, čo sa však môže zmeniť, aj keď tá zmena môže dlho trvať a môže priniesť ďalšie problémy.

V Európe sa teda pracuje na diverzifikácii trás a to severnou cestou (North Stream), kde sa má potrubie uložiť na dno Baltu a trasa ruského plynu vedie do Nemecka. Druhý variant, ktorý sa hýbe je južná trasa, kde sú v plánoch dve možnosti:

- jedna je prívod ruského plynu cez Čierne more, Bulharsko a Maďarsko do Rakúska na Európsky systém, to je akcia s účasťou Gazpromu (Blue Stream 2). Okrem iného sú už podpísané základné dohody aj s Maďarskom a ide o zdroj plynu z Ruska.

- druhá je trasa Nabucco, prakticky paralelná s Blue Stream a zdroj plynu nie je v Rusku. Tieto dve trasy by si mali istým spôsobom konkurovať. Ktorá bude skôr a ako to bude naozaj to si musíme počkať, my by sme zatiaľ mali byť napojení na systém a pripravení v prípade núdze robiť operatívne zmeny.

Myslím si, že my by sme mali byť naďalej podielnikmi európskej plynovej aktivity a u nás by sme mali dať do stavu schopného prevádzky spojenie s Maďarskom, snažiť sa o nové kapacity zásobníkov, prípadne uvažovať o prepojení na sever v Poľsku. Okrem toho udržiavať možnosť obojsmernej prevádzky na všetkých našich existujúcich, aj nových spojeniach.

V zmysle poučenia z plynovej krízy by sme mali šetriť energiou, hlavne tou na vykurovanie, zateplovať, hľadať použiteľné alternatívy na báze domácich zdrojov a tiež lokálne využívať vietor a slnko. Tak som si to spočítal a podčiarkol podľa dostupných informácií z internetu a teraz želám príjemné sobotné a nedeľné leňošenie v teple...

Víkendové prognózy

Zimy som sa nasýtil a už trochu predčasne čakám na lokálne oteplovanie a návrat života do prírody. Aj keby sa blížili nové Vianoce, začiatkom februára by ma už sneženie vôbec nepotešilo. Sníva sa mi čoraz častejšie o sviežej zeleni lesa a výške hôr s nadhľadom nad všedné "krízové" starosti.

Nastávajúci víkend ma opäť, vopred sklamal predpoveďou počasia, tak sa moje aktivity môžu obmedziť maximálne na návštevu niektorej plavárne, či "aquaparku" v okolí. Čo iné okrem toho, len blogy a televízia, alebo si vymyslieť nejakú užitočnú domácu aktivitu.

Možno by som mal popracovať v garáži, ale komu by sa chcelo v tejto zime? Keď bolo -15, ani mojej autobatérii sa príliš nechcelo, kapacitne klesla na minimum až tak, že raz som jej musel pomáhať krátkodobým pripojením na nabíjačku. Po niekoľkých desiatkach litrov spáleného benzínu na cestách sa dostatočne spamätala a znovu sa tvári ako by čakala na svoju novú jar. Mám však taký nepríjemný pocit, s ohľadom na jej vek, že ďalšiu zimu už neprežije.

Naša (M) televízia ma dnes trochu skúšala, ostal som pri Vacvalovej s Andrášim a ich komickými hosťami. Teda, nie že by mi Lasica a Radičová pripadali komickí, ale v tejto relácii sa snažia len a len o humor a vtipnosť, aj keď nie vždy sa podarí, vcelku ich znášam. Dnes to začalo dosť rozpačito, herecky rozhodne viedol Lasica.

Lasicov humor mi už dnes pripadá taký ležérny, "nema problema", ako hovorievali kedysi v Bulharsku. Je obdivuhodné, že po toľkých rokoch rozprávania vlastných i vymyslených príhod, sa stále nájde niečo, čo pre diváka vyznieva vtipne a novo.

Radičová to mala oveľa ťažšie, ako estrádna umelkyňa týmto vlastne debutuje, pokiaľ viem, lebo parlamentné komentáre nepokladám za humor, aj keď to niekedy tak vypadá. Začala dosť rozporuplne opisom svojej prvej návštevy na "Západe", ale postupne sa dostala do rozprávačskej formy. No veď, aj múdry schybí a o nič iné tu ani nejde.

Čertovský omyl

Stalo sa to v malom mestečku na južnom Slovensku, bolo krátko po poludní, keď sme vošli do reštaurácie Panoráma. Trochu pochybný názov pre sálu s obmedzeným výhľadom z výšky 1. poschodia iba na dlhé námestie. Okrem malej skupinky dávnych maturantov v malej separé miestnosti, sme tam boli jediní návštevníci, tak sme ihneď upútali pozornosť dvoch čašníkov, podopierajúcich barový pult.

Ujal sa nás starší z dvojice, elegantného klasického vzhľadu, v čiernom oblečení s motýlikom a s fúzami pod profesionálnym guľatým úsmevom. Veď hovorím, že klasika zakonzervovaná na južnom Slovensku, ale s inak perfektnou slovenčinou. Dokonca aj jedálny lístok obsahoval slovenské zbojnícke špeciality s kapustou, klobásou a bravčovinkami.

Hneď som dostal chuť na čosi dobré a chutne pikantné. Moja žena si vybrala čiernohorský obaľovaný rezeň a ja som váhal medzi viedenskou roštenkou, na ktorú mám výborné chuťové spomienky z bratislavskej reštaurácie Romantik, a medzi čertovsky pikantným ražniči. Pán hlavný ma s úsmevom upozornil, že čertovké ražnici bude naozaj pikantné, tak som pri tom ostal.

Ešte sme ani nestačili dopiť aperitív (minerálku :) a už sa k nám niesli dva kopcom naložené taniere... Ako by jeden druhému z oka vypadol, až to bolo podozrivé a naozaj. Bol to dvakrát čiernohorský rezeň... Svoje sklamanie som dal primerane najavo, hlavý sa ospravedlňoval, že poplietol objednávku (pri toľkých hosťoch), ale sa akosi nemal k tomu, aby to uviedol na správnu mieru.

Nemal som v úmysle ho preháňať, tak som bral za svoj aj ten obaľovaný čiernohorák, lebo tiež vyzeral veľmi lákavo. Čo k tomu dodať, bol naozaj výborný, len potom keď som uvidel čašníka, ako nesie na tanieri do susednej miestnosti viedenskú roštenku s horou chutne upraženej cibule, prišlo mi trochu ľúto, že som zaváhal a možno by ani nebolo došlo k omylu...

Takýto bol teda môj prvý obed v slovenskej reštaurácii za európske peniaze. Aj sprepitné som si vopred napočítal v novej mene (napriek omylu sme boli spokojní), veď - zmenili sme menu, nie cenu pozornosti... K cenám na jedálnom lístku len toľko, že čiernohorský obaľovaný rezeň s oblohou bol na cenovej úrovni najlacnejšej pizze v talianskej Pise.

Príčiny a dôsledky

Každá udalosť má svoje príčiny i dôsledky a zvlášť krízové udalosti si vyžadujú priebežnú aj dodatočnú analýzu príčin a hľadanie cesty pre ďalšie smerovanie a prevenciu. Dnešné sobotné dialógy na Slovenskom rozhlase sa zaoberali príčinami a dôsledkami nedávnej plynovej krízy.

Slovensko bolo jednou z najviac postihnutých krajín EÚ a zrejme aj najviac pocítilo v tej situácii európsku i Českú solidaritu. Asi tak by sa dalo zhrnúť stanovisko diskutujúcich ku kríze. Aj v závere sa dosiahol medzi zástupcami vlády a opozície konsenzus v otázke diverzifikácie energetických zdrojov a trás.

Dobre sa počúvali vecné postoje Oľgy Algayerovej, štátnej tajomníčky MZV aj Eduarda Kukana, poslanca za SDKÚ-DS. Dokonca nemám námietky ani voči moderátovi, ktorý bol vcelku fundovaný v problematike, aj keď bola "počuteľná" jeho snaha, tak typicky slovensky, zatiahnuť diskusiu do politicky konfrontačnej roviny. Našťastie, tú šancu mu nedali.

V tejto súvislosti si začínam uvedomovať, že zhovievavé správanie sa opozície, najmä Dzurindovej SDKÚ je cieľavedomou a rozumnou prípravou k možnému budúcemu vládnutiu. Aj v tejto diskusii som preto pozitívne hodnotil diplomatické vystupovanie Eduarda Kukana.

Uprednostňovanie záujmov Slovenska pred politikárčením (preferovaným viacerými stranami), aj za cenu (alebo práve) istým konsenzom so súčasnou vládou v základných otázkach štátu, ako bola aj nedávna kríza, je dobrým počinom na ceste k štandardným pomerom na Slovensku.

Z hľadiska blízkej budúcnosti, ma znepokojuje predstava prezidentky, ktorá by bola konfrontačne naladená, ako teraz vyhlasuje, voči vláde a parlamentu, lebo vlády sa menia a prezident sa nevolí ako oponent nejakej vlády. Takého nešťastného prezidenta (v kombinácii s vládou) sme tu už raz mali a neželám si to viac. Prezidentský kandidát by sa nemal vymedzovať voči existujúcej vláde, či parlamentu, mal by sa definovať voči štátu a jeho obyvateľom.