Naučte sa nerozmýšľať

Je taká televízna reklama a nie je dôležité čo propaguje, ale pripadá mi to zvrátené ako reklama na nebo: Hrešte, pán Boh sa poteší a prídete do neba! Naučiť sa nerozmýšľať je ťažké, ak si už človek z nedostatku tejto výzvy zvykol myslieť od okamihu narodenia na svet, až po horúcu súčasnosť.

Televízne reklamy (na našich kanáloch a asi aj inde) sú často tvorené podľa tohto hesla - nerozmýšľať. Viem, že existujú prepracované psychologické postupy masového ohlupovania a manipulácie s ľuďmi, ale nie som istý, či niektorí tvorcovia televíznych reklám už o tom niečo počuli.

Možno práve kvôli tým sofistikovaným prístupom z literatúry, sú tie reklamy tak často strelené, aby upútali a je jedno či v dobrom, alebo v zlom... Tým nemyslím vtip a humor, lebo vtipné prísady rád vidím a počujem aj v reklame. Ale aj s vtipnými reklamami je jeden kardinálny problém - opakovaný vtip totiž už nie je vtip, ale fraška.

Napriek mnohým nezmyselnostiam, ma súčasné televízne "prestávky" svojim spôsobom fascinujú ako nevyčerpateľný zdroj tých najnezmyselnejších slovných a významových spojení, ale nielen jednotlivo, ale aj ako reklamný blok.

Zvlášť je to vypuklé, ak do jedného filmu nastrkajú 3 až štyri bloky, niekedy presne opakované. Prvý reklamný blok strčia už 3 min. po začiatku filmu a 3 min. pred koncom detektívky znova. Po tom záverečnom bloku vám povedia už len meno vraha, ktorého ste aj tak už dávno odhalili.

Aby to bolo ešte krajšie, niektoré reklamné bloky počas opakovania v jednom filme, modifikujú na spôsob bájnej telenovely Jednoducho Mária. Raz si dám tú námahu a zachytím všetky texty z reklamných blokov niektorej komerčnej TV a dám ich sem, ale ktovie, či tie bláboly majú copyright?

Nedá mi...

Nedá mi, nevrátiť sa späť k básnikovi Milanovi Rúfusovi v rozhovore Márie Jenčíkovej z marca minulého roku (odvolával som sa naň už pred istým časom). Keby si bol ten rozhovor prečítal pán Hríb, určite by nevyslovoval svoje ostré súdy o básnikovi. Z toho, čo povedal Rúfus v tom rozhovore cítiť nielen múdrosť a nadhľad, ale aj stálosť charakteru.

Myslieť na denné veci a riešiť aktuálne, ale občas sa zamyslieť aj nad súvislosťami, to je potrebné, lebo práve to môže dať smer nášmu konaniu, tak ako aj pohľad späť, lebo minulosť je nemenná a jasne ukazuje do budúcnosti.

Ako stopy

Neviem, či to nie je barbarstvo, prečítať na posedenie celú zbierku básní, ale táto zbierka ma tak zaujala, že som neodolal. Veď nejde o nejakú prvotinu, ale o vrcholné dielo Milana Rúfusa: "Ako stopy v snehu". K poézii vždy pristupujem s istou rezervou a podmieňujem jej čítanie aj vhodným rozpoložením a prostredím. Tentokrát som bol doslova nedočkavý.

Uvedomujúc si, čo všetko sa okolo Rúfusa v poslednom čase napísalo a pohovorilo, som si predsavzal, že sa nedám ničím ovplyvniť, len krásou umenia. Ťažko teraz hľadám vhodné slová, lebo tie básne sú naozaj nádherné a nielen jednotlivo, ale aj celá zbierka 45 básní je úžasná. Je to o kráse rýmov, áno aj to, aj o kráse myšlienok a múdrosti človeka ohromne bohatého na skúsenosti.

Na ukážku...

Stopy v snehu

Má báseň, má, čo chcela.
Nie slová ligotavé.
Pamäť má sídlo v hlave.

A hlava je už biela.
...

Večný tmel bytia

...
Láska sa noci nebojí.
Svietia jej hviezdne roje.
A v nepokojnom pokoji
verne si koná svoje.

________________
Milan Rúfus, Ako stopy v snehu, Slovenský spisovateľ, a.s. Bratislava, 2008

Bežná žena žije dlhšie

Bežná žena, teda štatisticky priemerná žena vraj žije dlhšie ako štatisticky priemerný muž. Ktovie, čím to je? Muž je v tradičnej rodine v postavení živiteľa, preto má na starosti väčšie veci, sleduje strategické ciele. Tým logicky čerpá viac zo svojej energie pre blaho rodiny.

Muž je v manželskom (aj v inom podobnom) vzťahu trvalým darcom. Tak ako medzi krvnými skupinami je jedna jediná, ktorá je všeobecným darcom, tak je vo vzťahu muž - žena, muž tým jediným (aspoň teoreticky) stálym darcom svojich spermií. Aj keď doma vynecháva, aj tak daruje inde... Ženy prijímajú telo pána, a stále sa dožadujú tohto princípu mužského dávania.

Fakt je, že žena niekedy nechá v sebe narásť naše deti, ale to nie je podstatné, veď muž ju aj vtedy živí, aj s jej (niekedy aj svojim) potomkom... Skrátka by sa to dalo uzatvoriť tým, že priemerný muž vydáva zo seba viac energie a preto zomiera o niečo skôr. Ale ktovie, možno sú tu aj iné príčiny.

Musia byť, lebo aj Milan Lasica sa nad tým zamýšľa vo svojej nedávnej bodke. Ani veda si to vraj nevie vysvetliť, ale ja som na to prišiel. Podstata dlhovekosti je v práci. Keď nás v minulosti nútili spievať: "..veď všetko, čo tu človek má, len práca dáva statočná...", ženy asi spievali pozornejšie, preto sa celý život venujú práci.

Prináša im to odmenu v dlhovekosti. Veď si priznajme, žena (priemerná štatistická) tiež chodí do práce, po práci doma varí, upratuje perie, žehlí a podobne. A čo robí muž (priemerný štatistický)? Čaká na obed, na večeru, sleduje šport v TV a popíja svoje pivko...

Keď sa dostaví dôchodkový vek, už je unavený, nudí sa a začína uvažovať, čo so sebou, ale žena nie - ona pokračuje v domácich prácach, ako by sa nič nestalo a preto žije dlhšie...

Toto nie je lampáreň

Dnes sa mi dostal na monitor hrozný článok o českých autách. Nuž, ktovie ako to je, keď sa nad tým zamyslím, Škoda 100 bolo auto ešte v systéme "dorob si doma sám". Úplne normálne sa v príručkách písalo, že pre istotu treba podoťahovať všetky skrutky, ale opatrne, lebo trochu väčší moment by bol katastrofou... Po pár kilometroch dotiahnuť aj hlavu valca, ja neviem, ako je to možné, že dnes vás pozvú na prvú záručnú prehliadku po 30 tis. km?

Ale to som trochu odbočil, lebo ten článok ma inšpiroval, pozrieť sa na niektoré domáce spotrebiče, ktoré ma doviedli k názoru, že z materskej krajiny tých áut radšej nekupovať. Kedysi nám namontovali do bytu plynový šporák M**a (aby som im nerobil reklamu), kde dvere nezatvárali, trúba nepiekla, ale pripaľovala, niečo hrozné. Po rokoch nám ich vymenili za inovovaný typ od tej istej firmy. Katastrofa na druhú.

Okrem všetkých starých nedostatkov to malo také "inovované" gombíky s ostrými hranami, že sa človek mohol ľahko poraniť. Navyše v gombíkoch bol zabudovaný sofistikovaný systém s pružinou, ktorá po krátkom čase vyskakovala a prestala plniť svoju ochrannú funkciu. Veľmi som sa tešil, keď sme si kúpili nový kombinovaný sporák, vyrobený na Slovensku. Super výrobok, varí i pečie sám...

Stačilo na dnes. Nabudúce bude reč o elektrickom krájači na zeleninu, a tiež o dvoch typoch hriankovačov. To sú u nás žiarivé prípady inovácie a "modernizácie", v jednom prípade má ten hriankovač dokonca zabudované aj "kurvítko", ktoré malo nastavený čas užívania 2 týždne (slovom, dva). Odvtedy odpočíva v pokoji, lebo to bol dar a darovanému výrobku sa na špirálu nepozerá... Ale o tom potom...