Čo je za?

" za slovami

existuje svet kde nefungujú pravidlá
podľa ktorých sme zvykli myslieť... "

Odpísané u susedov, tu...

Niektoré veci sa vracajú

Niektoré veci sa vracajú, škoda, že mladosť nie. Nemusia to byť len "Dobří holubi, co se vracejí...", urobil som si dnes holubník z ordinácie môjho zubára... Vletím dnu a o pol hodiny som von, ale opäť sa vraciam a tak stále dokolečka, zase o týždeň, až kým niekoho (niečo) nepohryziem.

Nie je to také horúce, ako sa ľahko napíše, jednoducho som po dlhšom čase pristúpil na údržbu svojho chrupu. Je to chvíľami otravné, zvykám si na pachuť gumových rukavíc v puse, držím sa operadiel, keď ide vrták do živého, ale dúfam, že výsledok bude stáť za to a čoskoro budem celkom spokojný človek (Csc).

Chvíľu som si posedel v čakárni a snažil som sa, ako obvykle, nadviazať pozorovací kontakt. Najkrajší objekt študoval zo svojho veľkého zošita múdrosti ekonomiku marketingu. V tom som dosť veľký laik, tak mi to ako predmet konverzácie veľmi nesedelo. Začal som sa preto vyzvedať na školu a tak. Veľa som sa nedozvedel, zubárka nás po chvíľke rozdelila, ale mali sme na seba šťastie ešte dvakrát, raz v čakárni na zubný RTG a potom medzi dvermi ordinácie, kde sme sa striedali.

Nebudem tu popisovať, ako vyzerala tá mladá, pekná študentka, veď mladosť je krása a krása je mladá bez výhrad... Na poslednú chvíľu som jej ešte stačil vložiť do dlane vizitku s adresou môjho blogu, tak sa tu možno objaví pod nejakým záhadným "nickom" a opäť sa stretneme...

Naučte sa nerozmýšľať

Je taká televízna reklama a nie je dôležité čo propaguje, ale pripadá mi to zvrátené ako reklama na nebo: Hrešte, pán Boh sa poteší a prídete do neba! Naučiť sa nerozmýšľať je ťažké, ak si už človek z nedostatku tejto výzvy zvykol myslieť od okamihu narodenia na svet, až po horúcu súčasnosť.

Televízne reklamy (na našich kanáloch a asi aj inde) sú často tvorené podľa tohto hesla - nerozmýšľať. Viem, že existujú prepracované psychologické postupy masového ohlupovania a manipulácie s ľuďmi, ale nie som istý, či niektorí tvorcovia televíznych reklám už o tom niečo počuli.

Možno práve kvôli tým sofistikovaným prístupom z literatúry, sú tie reklamy tak často strelené, aby upútali a je jedno či v dobrom, alebo v zlom... Tým nemyslím vtip a humor, lebo vtipné prísady rád vidím a počujem aj v reklame. Ale aj s vtipnými reklamami je jeden kardinálny problém - opakovaný vtip totiž už nie je vtip, ale fraška.

Napriek mnohým nezmyselnostiam, ma súčasné televízne "prestávky" svojim spôsobom fascinujú ako nevyčerpateľný zdroj tých najnezmyselnejších slovných a významových spojení, ale nielen jednotlivo, ale aj ako reklamný blok.

Zvlášť je to vypuklé, ak do jedného filmu nastrkajú 3 až štyri bloky, niekedy presne opakované. Prvý reklamný blok strčia už 3 min. po začiatku filmu a 3 min. pred koncom detektívky znova. Po tom záverečnom bloku vám povedia už len meno vraha, ktorého ste aj tak už dávno odhalili.

Aby to bolo ešte krajšie, niektoré reklamné bloky počas opakovania v jednom filme, modifikujú na spôsob bájnej telenovely Jednoducho Mária. Raz si dám tú námahu a zachytím všetky texty z reklamných blokov niektorej komerčnej TV a dám ich sem, ale ktovie, či tie bláboly majú copyright?

Nedá mi...

Nedá mi, nevrátiť sa späť k básnikovi Milanovi Rúfusovi v rozhovore Márie Jenčíkovej z marca minulého roku (odvolával som sa naň už pred istým časom). Keby si bol ten rozhovor prečítal pán Hríb, určite by nevyslovoval svoje ostré súdy o básnikovi. Z toho, čo povedal Rúfus v tom rozhovore cítiť nielen múdrosť a nadhľad, ale aj stálosť charakteru.

Myslieť na denné veci a riešiť aktuálne, ale občas sa zamyslieť aj nad súvislosťami, to je potrebné, lebo práve to môže dať smer nášmu konaniu, tak ako aj pohľad späť, lebo minulosť je nemenná a jasne ukazuje do budúcnosti.

Ako stopy

Neviem, či to nie je barbarstvo, prečítať na posedenie celú zbierku básní, ale táto zbierka ma tak zaujala, že som neodolal. Veď nejde o nejakú prvotinu, ale o vrcholné dielo Milana Rúfusa: "Ako stopy v snehu". K poézii vždy pristupujem s istou rezervou a podmieňujem jej čítanie aj vhodným rozpoložením a prostredím. Tentokrát som bol doslova nedočkavý.

Uvedomujúc si, čo všetko sa okolo Rúfusa v poslednom čase napísalo a pohovorilo, som si predsavzal, že sa nedám ničím ovplyvniť, len krásou umenia. Ťažko teraz hľadám vhodné slová, lebo tie básne sú naozaj nádherné a nielen jednotlivo, ale aj celá zbierka 45 básní je úžasná. Je to o kráse rýmov, áno aj to, aj o kráse myšlienok a múdrosti človeka ohromne bohatého na skúsenosti.

Na ukážku...

Stopy v snehu

Má báseň, má, čo chcela.
Nie slová ligotavé.
Pamäť má sídlo v hlave.

A hlava je už biela.
...

Večný tmel bytia

...
Láska sa noci nebojí.
Svietia jej hviezdne roje.
A v nepokojnom pokoji
verne si koná svoje.

________________
Milan Rúfus, Ako stopy v snehu, Slovenský spisovateľ, a.s. Bratislava, 2008