Helga a podobné katastrofy

Vybral som si krátku blogovú dovolenku. Tie moje minulé "dovolenkové" dni sa vyznačujú akčnosťou aj časovým zaneprázdnením. Napriek tomu sa mi podarilo v jeden nudný večer ísť aj do kina na film "Líbáš jako Bůh".

Môj dojem z filmu bol dosť rozpačitý, taká priemerná komercia, ale predsa trochu vymakanejšia ako filmové vtípky Troškových "Kameňákov". Od začiatku filmu som sa musel zameriavať na Kamilu Magálovú, vždy ma zaujímajú slovenskí herci v českých filmoch. Napriek kritickému pohľadu mi v tomto filme Kamila celkom sedela, zahrala svoju rolu výborne a presvedčivo.

Bartoška a Holubová, to sú tiež herci, ktorí ma oslovujú zväčša pozitívne, v tomto smere som bol spokojný. O príbehu hovorí autorka scenára Marie Poledňáková, že je poskladaný z jej životných postrehov, napriek tomu, alebo práve preto sa celý niesol v rovine, ktorá diváka príliš nevťahuje do deja, ale na druhej strane ani príliš nenudí.

Bohužiaľ, z príbehu mi vypadla dôležitá pasáž, keď podvádzaná Holubová prichádza na chatu, kde sa má stretnúť s manželom (Kaiser) a jeho milenkou (Kamila). Vôbec neviem, čo sa tam stalo, ale neznáme je lákavé, tak to považujem za najlepšiu časť filmu... :)

V ten deň sme totiž mali na obed kapustnicu a ja som si upil aj zo surovej kapustovej šťavy a dôsledok sa dostavil práve v tej chvíli, keď sa všetci schádzali na chate. Jednoducho malá filmová katastrofa, našťastie som sedel na kraji...

Niekedy sa dejiny sa opakujú, podobná vec sa mi stala kedysi dávno, keď som šiel s kolegom na film Helga (1967). Ako sa patrí, pred kinom sme si dali poldeci s pivom... Moje vnútorné napätie z toho vyvrcholilo na začiatku exponovanej scény, keď som musel vyjsť zo sály...

"Helga je dokumentárny film ktorý pojednáva o telesných aspektoch ľudskej anatómie a reprodukcie. Od počiatočného štádia tehotenstva, až po pôrod, kamera sleduje Helgu cez všetky stavy, až k pôrodu. Tento kvázi - dokumentárny film sa opiera o lekárske poznatky. Skutočný pôrod je filmovaný v pozoruhodných sekvenciách detailných záberov." (zdroj)

Moje dojmy z filmu "Líbáš jako Bůh" sú teda neúplné, ale to čo som napísal, platí. V Čechách má film dosť negatívne ohlasy ako sa píše na tejto stránke.

Politický adrenalín

Na stránke www.aktuality.sk je článok o dvanástich hrozných poslancoch EP. Môžeme byť hrdí, máme v tom zozname svojho zástupcu: Peter Šťastný. Posúďte sami:

V zdôvodnení sa hovorí, že inicioval vo frakcii EPP-ED vznik monitorovacej skupiny pre Slovensko napriek tomu, že Slovensko má demokraticky zvolený parlament a legitímnu vládu, čím vznikol dojem, že na Slovensku chýba demokratický systém a nerešpektujú sa ľudské práva a práva občanov.

Škrtám ho zo svojej kandidátnej listiny a s ním aj oficiálnu kandidátku strany č. 5.

Čas úvah

Neviem, ako to urobiť, aby úvaha nevyznela len ako odraz momentálnej nálady autora. Písať v "depke" je odvážne. Ľudia s umeleckým nadaním si môžu dovoliť aj to, lebo aj negatívne emócie pôsobia na čitateľa, vyvolávajú súcit, zlosť, škodoradosť, jednoducho záujem a podobne, ale čo ja, keď ma už čitatelia upozorňujú na veľké medzery?

Včera som sa už chytal pomyselného pera zastrčeného pod klávesnicou, ale ma zaskočil pracovný príkaz, aby som uvaril niečo jednoduché na obed. Namiesto listovania stránkami gurmána som vzal peňaženku s párom drobných a zašiel som do neďalekého supermarketu a tam som sa zahral na fajnšmekra.

Osem balíčkov s bravčovým stehnom som prebral, kým som našiel ten najkrajší kúsok. Podotýkam, že ešte som nevedel, čo z toho bude. Potom mi padol do oka krásny veľký zeler a bolo rozhodnuté, bude to bravčové na zeleri. Poistil som to ešte slaninou a čínskou kapustou na šalát.

Predpokladám, že recept nečakáte, tá výsledná chuť je aj tak jasná. Dopadlo to výborne, nie som vôbec v šoku, pred jedlom som si dal, za náprstok moku... čo to táram, bol to riadny aperitív (50 ml) Staroslovanskej hrušky s extra veľkými kúskami ovocia, veď nie som krtko od deda Mládka. Chutilo. Aj hotové dielo podporené ešte kúskom feferónky a varenými zemiakmi chutilo výborne, tak nepíš o tom!

Popritom všetkom, život plynie za oknami svojim zúrivým tempom - ešte neskončila finančná kríza, ktorá sa postupne prelieva do morálnej krízy človečenstva, už sú za dverami ďalšie voľby do systému na zvládnutie našej európskej spoločnosti a za oknami sú aj prejavy klimatických zmien, za ktoré sami (ne)môžeme... Tak plynie bezvýznamný čas...

Život nás učí

Potreboval som narýchlo umyť auto, tak som zašiel do samoobslužnej autoumyvárky na mincový automat. Platí sa pol eurom, prvý mi pustil vodu asi na 20 sekúnd a mala to byť minúta. Druhý ešte kratšie. Na tretiu a štvrtú mincu som skúsil šampón, ale ten ani necekol. Už som tušil, že z tohto "lacného" umývanie nič nebude.

Zašiel som reklamovať do kancelárie zlodejstvo automatu. Po dvoch telefonátoch mi slečna usmievavá oznámila, že mám počkať kým príde technik, lebo je v meste a príde asi za 15 minút. Nevydržal som čakať ani 10 minút, ušiel som so stratou 2 € do najbližšej automatickej umyvárne, kde som zaplatil za kompletné umytie 10 €, teda spolu ma to umývanie stálo 12.

Poučenie: Do zlodejskej samoobslužnej umývačky už nikdy viac...

Cestou domov som zašiel do supermarketu, mal som domov priniesť šalát k obedu. Chcel som kúpiť aj zopár lacných rožkov, ale pri zásobníku stál starší pán so šedinami a neohrozene strkal svoju prednú končatinu hlboko do kopy rožkov holými rukami preberal a obchytkával tučné rožky do nekonečna. Zrazu mi zašla chuť na čerstvé pečivo.

Poučenie: Vyšší vek a šediny nie sú zárukou múdrosti a ohľaduplnosti...

Šaty a človek

V predchádzajúcom článku som sa zaoberal pohľadom na ľudskú nahotu, niekto by si mohol myslieť, že som propagátor nudizmu, ale nie je to tak. Som individualista a patrím k plavkovej väčšine. Všetky spolky, hoc aj na základe nahoty, sú mi proti srsti, som ochotný združovať sa len do relatívne voľných a oblečených spoločenstiev.

Výchova nepustí, v otázke FKK som neutrál, ktorý síce patrí k tradičnej väčšine, ale nemá podstatné výhrady proti inej kultúre prirodzenej voľnosti. Pravdou je, že kultúra "naturizmu" pri pohľade z vonku má istú príťažlivosť (možno neopodstatnenú), ako som to načrtol v predchádzajúcom článku...

Na isté vyváženie by som teraz rád opísal svoj dojem z iného priestoru, ale v podobne ľudskej záležitosti. Bolo to na termálnom kúpalisku s vynikajúcou horúcou vodou, ktorá má podobné zloženie ako voda v Mŕtvom mori a je na isté spektrum chorôb liečivá.

Bolo to moje prvé plávanie v tomto roku, tak som si to patrične užíval, ale aj posedenie v preplnených bazénoch s horúcou morskou vodou na moju kostru pôsobilo blahodarne. Z dlhej chvíle som pozoroval ľudí a robil som si malú súkromnú štatistiku o obraze československého (...) národa, lebo také býva zloženie návštevníkov kúpaliska.

Vyšlo mi to tak, že prevládajúca väčšina nás sú ľudia stredného a vyššieho veku, zväčša chlapi s pupkami, s boľavými chrbticami a plešinou, alebo so šedinami. O ženách v tejto vzorke tiež nemožno povedať, že sú štíhle a mladistvo krásne, aj keď vcelku zásadne krajšie ako muži, čo je pochopiteľné...

Samozrejme, že je to dané liečebným charakterom kúpeľov, kde si poväčšine chodia ľudia liečiť neduhy nadobudnuté opotrebením prácou, nesprávnymi návykmi a tiež aj vekom. Túto súkromnú mini štatistiku som tu uviedol s cieľom priblížiť dané prostredie, v ktorom sa tentokrát moje pozorovanie uskutočnilo.

Naskytol sa mi tam v hojnom počte pohľad na ľudí v strednom veku a starších, zväčša s nadváhou a poznačených životom. V plavkách. Vnímal som ich stav s pochopením a realisticky, lebo už začínam chápať aj ja, o čom je život...

Zaujímavý zlom nastal, v čase odchodu, keď sa výletníci prezliekli z plaviek do civilného oblečenia. Už to neboli polonahé telá s nedokonalými postavami a neistou chôdzou, ale zrazu to boli vážení páni a ctihodné dámy... Oblečenie zmenilo ich fazónu na spoločensky obvyklú a tak som ich hneď vnímal v duchu tej starej pravdy, že šaty robia človeka.