Halušky

Keďže za všetkým je dobré vidieť ženu (Cherchez la femme), vyhoviem dnes jednej, aspoň v niečom. Včera som mal zase po čase deň taxislužby. Najprv do nemocnice a potom obehať miestne cintoríny, ktoré sú vlastne večnými lesmi. Ale nie o tom som chcel, na cestách sa nič nestalo, adrenalínové udalosti sa mi dlhodobo plánovane (našťastie a zaklopať) vyhýbajú.

Unavení sme sa doplazili na Jánošíkov dvor, že sa tam naobedujeme. Aby to bolo rýchle, skončili sme na ponúkanom dennom menu, ja som si vybral, ani neviem prečo trojku - halušky v špenáte s kúskami kuraciny a s nivovou omáčkou... Už ten popis ma mal odradiť, ale na palacinky som chuť nemal, ani na grilovaný Encián a chcel som aspoň kúsok mäsa...

Tú horu zelených halušiek (možno to boli malí mimozemšťania, len po uvarení nemali anténky) mi priniesli na malom svinskom válove, tak som sa zrazu cítil ako sviňa..

Nepreháňam, aj tá servírovacia nádoba z čerstvého prírodného dreva mala svoju odpudzujúcu chuť, ktorá sa k zelenému zafarbeniu vlažných halušiek vôbec nehodila.

Napriek chuti a vzhľadu som to všetko zbaštil bez ohľadu na očakávané následky a tu na fotke je dôkaz. Hlad si niekedy nedá poradiť... Celý večer som stále musel myslieť na ťažký život Jánošíka a jeho družiny. To už aj tie často zatracované bryndzové halušky sú po tejto skúsenosti super a mám ich radšej ako predtým.

Tak to by bolo z ciest, o Picase nemám nič nové, lebo už som ju definitívne odinštaloval a v procesoch som lepší, dnes mi beží iba 35 oproti vtedajším 40. Sám neviem, prečo je to lepšie, ale iste ma femma pochváli. :)

Zo starej diskusie: femma povedala... viem, že o témy nemáš núdzu, ale čo tak niečo z tých tvojich šoférskych, alebo možno o záludnostiach Picasy... ale najviac ma vie pobaviť tvoje zanietené rozprávanie napr. na tému Running Processes 40, neviem síce o čom to je, ale dokážem to čítať x-krát a bavím sa :-)) ...14 máj, 2008 22:28

Nechápem

Od našej "nežnej revolúcie" uplynie zakrátko 20 rokov. Pre mňa je to história, aj keď obrazy tej doby sú stále živé. Nedokázal by som sa odvolávať na vtedajšie ideály, lebo nie sú z pohľadu dneška až tak dôležité. Vtedy áno, vtedy nás hnali dopredu, do akcie, aj do snívania o krajšej budúcnosti.

Keď si na to obdobie spomínam, tak ako v iných významných obdobiach, vidím tam ľudí. Len ľudí a jednu príťažlivú myšlienku, zbaviť sa nánosu bahna minulého režimu a cítiť sa slobodnými. Sloboda bola cieľom aj v zmysle vlastného duševného zjednotenia, môcť myslieť a konať rovnako, bez dvojtvárnosti.

Všetko ostatné, týkajúce sa života a ekonomiky bolo až za tým, ako druhoradé a očakávali sme, že to zlepšenie príde akosi automaticky. Nebola nálada na veľkú revolúciu, ktorá by všetko zničila, bolo len nadšenie pre obnovu a zbaviť sa vlády tých, čo nás držali v duchovnom šachu po dlhé desaťročia. A ešte hmlistejšia, alebo žiadna bola naša predstava o usporiadaní majetkových vzťahov.

Niektorí však už vtedy nespali a začali popoťahovať politické nitky v záujme svojom, povedzme, že aj v záujme "historickej" spravodlivosti. Pochopiteľné je to a dnes už vieme, že aj "nežná" revolúcia vynáša na povrch aj kalnú penu, aby sa vody prečistili. A od prvého malého víťazstva nad minulou mocou sa krok za krokom začína presadzovať moc nová. Kto čakal milostivé bezvládie a raj na zemi, musel byť sklamaný.

Preto nechápem dnešných oneskorených revolucionárov, ktorí sa snažia nasadnúť na akúsi druhú, či tretiu vlnu. To totiž už nie je revolúcia, ale každodenný život, aj v politike. Od prvého víťazstva v revolúcii nastáva postupné normalizovanie verejného života, jeho usmerňovanie do nových koľají. Spočiatku búrlivé, podľa vonkajších i vnútorných tlakov a osobných, či skupinových záujmov.

V mene nás všetkých...

Rozhodne nemožno očakávať slastný pokoj a nerušený blahobyt bez vlastného pričinenia. Spoločenské rozdiely sme si naordinovali sami tým, že sme odstránili socialistické rovnostárstvo, aby sa mohla prejaviť osobná iniciatíva každého z nás a motiváciou sú samozrejme aj peniaze, majetky a moc.

Takže neplačme, že u moci sú tí, ktorí sa tam predrali vlastným pričinením a možno aj tvrdými lakťami, kontrolujme ich, ale nikdy nedosiahneme toho, že tam budú sedieť baránkovia a ovečky. Budú to dravce, raz vo vlčom oblečení, raz v medveďom kožuchu. Stádo potrebuje pastiera, ale aj vyššiu moc, ktorá dáva pokyny pastierom.

(Voľné myšlienky z pohľadu do 20 ročnej minulosti...)

Letná preventívno-liečebná kúra

Je už mojou tradíciou, že každé leto absolvujem dvojmesačnú liečebnú kúru. Dalo by sa tiež povedať, že je to letná gurmánska liečebná prax. Neznamená to dva mesiace prázdnin, to by som musel byť učiteľ, ale je to v mojom spôsobe stravovania.

V lete sa zo mňa stáva polovičný vegetarián, hlavnou a prevládajúcou zložkou mojej stravy je paprika a rajčiny a podotýkam, že paprika, ktorá nepáli, nie je paprikou. Tieto dva komponenty musím mať na raňajky, na desiatu, k obedu ako šalát, na olovrant, na večeru a ešte raz, alebo dvakrát pred spaním...

Vôbec to nepreháňam a naozaj to robím každé leto. To sú moje letné zásady správnej životosprávy, ktorá je v podstate liečebnou kúrou na choroby, ktoré síce nemám, ale mohol by som mať... Vedľajším efektom je úbytok na telesnej hmotnosti (čo v zime naberiem späť) okolo 3 kg.

Posúďte sami, na čo je dobrá pálivá paprika (obsahujúca kapsaicín) podľa materiálu z wikipedie:

Prítomnosť dusíkatých látok prispieva k podpore krvnej cirkulácie, k zrýchleniu metabolizmu a k podpore trávenia. Kapsaicín podporuje liečbu celého radu nemocí:

* Trombóza
* Kŕčové žily
* Omrzliny
* Podliatiny a hematómy
* Uštipnutie hadom
* Reynaudov syndróm (ani nechcem vedie, čo je to)
* Otrava potravinami – ostré chilli papričky ničia baktérie
* Srdečná arytmia (kapsaicin funguje ako prírodný blokátor kalcia)
* Diabetes mellitus – kapsaicin znižuje hladinu krvného cukru
* Arterioskleróza
* Usadzovanie hlienov v pľúcach
* Alkoholizmus
* Podchladenie
* Rezné rany
Podrobnejšie na wikipedii.

Netreba kupovať drahé mastičky na liečenie bolesti kĺbov, stačí namiešať pomleté chilli papričky do indulony a natrieť na boľavý kĺb (neskúšal som :).

Chilli papričky zlepšujú chuť k jedlu, zlepšujú náladu, lebo telo pri ich pôsobení produkuje hormón šťastia, endorfín...

To hádam stačí na to, aby bol človek aj preventívne zdravý. A to som nespomenul priaznivé účinky paradajok, ktoré si vygúglim nabudúce...

Mám na duši šrám

Stáva sa to občas, našťastie nie často. Štatisticky mám overené, že najčastejšie to býva na duši predného kolesa bicykla, ale tentokrát výnimočne mám dieru na zadnej duši. Len takú maličkú, lebo keď riadne nafúkam, vydrží ma niesť niekoľko hodín.

Nie je to zanedbanou údržbou, občas sa do duše niečo zapichne, len sa mi nechce do opravy, tak zatiaľ pravidelne trénujem s pumpou, každý druhý deň. Malý šrám na duši sa hľadá ťažšie, ako veľký defekt, preto sa mi do toho nechce.

Nechce sa mi ani pešo chodiť do garáže, aj keď chôdza je zdravá. Mám radšej chôdzu spojenú s prekonávaním nadmorských výšok. Nedávno som si kúpil turistické palice a už som ich vyskúšal vo vysokohorskom teréne, osvedčili sa.

Nie je to zázrak, ktorý ma vynáša do výšav, ale naozaj čiastočne odbremení dolné partie a časť výkonu sa prenesie do hornej časti tela. Na začiatku som si to uvedomil, ale rýchlo som si na tú záťaž zvykol, je to celkom príjemné. Láka ma to späť do hôr, ale počkám na september, mal by byť pokojnejší, bez tropických horúčav.

Zajtra bude perný deň, teplota vzduchu na okolí Nitry by sa mala podľa predpovede vyrovnať našej normálnej telesnej teplote a mali by sme ju vnímať ako 37°C a to už je sila na hranici zvýšenej teploty (zdroj):

Odporúča sa, nepohybovať sa v otvorenej krajine, lebo extrémne vysoká teplota môže byť nebezpečná, takže poďme do hustých lesov, do krytých plavární a na otvorené kúpaliská pod stromy.

Trvale udržateľný rozvoj

Niekedy sa zaoberám aj takými zmätočnými spojeniami slov. Čo to vlastne znamená?

"Trvalo udržateľným rozvojom sa rozumie cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života..."
(Výňatok z uznesenia vlády SR č. 978/2001)

Keď si túto citáciu rozmením na drobné, nie je to nič iné ako plánované hospodárstvo, dokonca plánované všetky aspekty života (teda aj "kultúrne sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne"). Stačili by plány na 5 rokov, teda päťročnice? V tom už máme skúsenosti, veď sme sa tak rozvíjali dosť dlho, trvale udržateľne, ale so zatiahnutou ručnou brzdou.

Zdá sa, že je to humorné, ale nie je to tak. Do slova a do písmena trvale udržateľný rozvoj nie je nič iné, iba podrobenie sa evolučnému vývoju, ktorý nás formoval od vzniku života na tejto zemi, alebo od okamihu stvorenia, lebo je jedno, či sme boli stvorení, alebo pochádzame z opice (stvorení náhodným evolučným procesom).

Nejaký rozdiel medzi plánovaným hospodárstvom v minulosti a našou súčasnosťou, so striedaním období rastu a krízy, tu predsa len je, omnoho viac sme ponechaní na vlastné formovanie svojho osudu, bližšie k prírode a trochu slobodnejší.

Technický rozvoj posledného storočia bol príliš búrlivý, ak to porovnáme s tisícročiami pred našou súčasnosťou. Búrlivý rozvoj zákonite priniesol aj krízy a vojny, tie nakoniec ľudstvo sprevádzajú od počiatku, všetko sa opakuje len formy, úrovne a dosahy sú iné.

Nedávno som videl dokument, v ktorom sa hovorilo o stavbe lodí v starom Ríme. Rimania pri tom používali rovnaké technológie ako Egypťania a táto technológia sa nemenila 300 rokov. Možno nejaké detaily vylepšili, možno mali šikovnejších majstrov, ale v podstate ostávali na rovnakej civilizačnej úrovni celé storočia.

Rimania mali svoje božstvá, ale popri nich fungovali naďalej aj Bohovia Grécki, Egyptskí a iní. Napriek tomu a možno práve pre tú snahu o stabilitu a nemennosť života bola ich ríša nakoniec rozbitá. Čo čaká nás?

Nemali by sme sa obávať, veď ľudstvo sa vyvíja tisíce rokov, možno milióny a stále tu je. Prečo by sme práve teraz mali stáť na konci?