Relax...
Opäť som tu a rekapitulujem si udalosti posledných dní. Po prvom dni rehabilitácie, som bol mierne unavený, ale včera som už pozoroval zvláštny jav. Keď som kráčal zo strediska, uvedomoval som si to jemné príjemné chvenie svalstva nôh s pocitom istoty, že kráčam na súhre svalov a nie na kostiach obalených mäsom...
Moje rameno, vďaka ultrazvukovej masáži a rašelinovým zábalom tiež získava svoju starú hybnosť, rozšírilo si svoje limity, za čo ma moja doktorka o dva týždne iste pochváli. Chválim si hlavne podvodnú masáž na novom zariadení rehabilitačného strediska, a samozrejme plávanie v bazéne, to je bodkou za perfektným relaxom, aj vďaka príjemným sestričkám.
Opäť som si obnovil prax môjho vlastného plaveckého štýlu rýchleho plávania, z čoho mám radosť a dávam si predsavzatie, že v plávaní budem pokračovať vo veľkom plaveckom bazéne. Dopracovať sa k vlastnému štýlu plávania, považujem za svoj novátorský úspech. Nie, nemám to patentované, kto chce môže sa prísť pozrieť o dva týždne do veľkého olympijského bazéna na bezplatnú ukážku a prevzatie licencie :)
Mediálna patapolitika...
Nemohol som toto dnešné malé pousmiatie označiť ako politika, lebo je to pre osoby znalé skôr oblasť humoru v tomto priestore (okolo GPS 48°N, 17°E). Správa z médií: "Slovensko kleslo v slobode tlače o 37 priečok". Pre dnes končím a čakám ako zareaguje slovenská pobočka "tej organizácie" na moju mediálnu slobodu prejavu. Predpokladám že skočím o 37 priečok vyššie.
2009/10/21
2009/10/19
Keď príde kocúr
Starší český film o kocúrovi, ktorý mal zvláštne okuliare.
"...uspokojiť sa s tým, že divák si sám urobí názor je v našej krajinke rizikom." (...)
Ja dodávam len, že by to mohlo dopadnúť ako v tom filme, všetci by sa nám vyfarbili podľa povahy, skrytých skutočných zámerov a neviditeľného pozadia, teda podľa pravdy a to by bolo rizikové, politická "scéna" by sa možno postavila z hlavy na nohy, alebo naopak...
Kto sa tu teda bojí zázračného kocúra? Kto si myslí, že vlastný názor je nebezpečný?
Jedného dňa priniesol do mesta kúzelník kocúra, ktorý mal nasadené okuliare. Večer sa konalo divadelné predstavenie, ktoré paroduje život v meste. Na konci predstavenia zložila asistentka kúzelníka kocúrovi okuliare a každý z obyvateľov mesta sa vyfarbil podľa svojej povahy. Kocúr zmizol a v meste nastala trma-vrma. (...)Kocúr s okuliarmi sa znovu objavil a napísal zaujímavú vetu:
"...uspokojiť sa s tým, že divák si sám urobí názor je v našej krajinke rizikom." (...)
Ja dodávam len, že by to mohlo dopadnúť ako v tom filme, všetci by sa nám vyfarbili podľa povahy, skrytých skutočných zámerov a neviditeľného pozadia, teda podľa pravdy a to by bolo rizikové, politická "scéna" by sa možno postavila z hlavy na nohy, alebo naopak...
Kto sa tu teda bojí zázračného kocúra? Kto si myslí, že vlastný názor je nebezpečný?
2009/10/17
Panské huncútstvo
V sobotu by sa nemalo hovoriť o politike, zvlášť by sa o nej nemalo hovoriť hneď po obede, lebo to neprispieva k pokojnému tráveniu. Ako k tomu prídem po perfektných francúzskych zemiakoch, aby som počúval ako sa hádajú dve nezmieriteľné poslankyne o tom, či sa sudcovia boja, alebo nie. Každá má svoju pravdu a drží sa jej ako pes ježa, tak načo "diskutovať".
Aj tak neviem, prečo by sa mali sudcovia báť, veď v hre na policajtov a zlodejov sa boja iba zlodeji. Nie je už toho panského huncútstva príliš, keď už aj tí, ktorí by mali byť absolútne nestranní a riadiť sa iba zákonmi, začínajú rebéliu? Že by to boli oneskorené dozvuky novembra, alebo nahrávka na smeč pred blížiacimi sa voľbami? Mám taký nepríjemný pocit, že takých ešte bude obojstranne viac.
Aj tak neviem, prečo by sa mali sudcovia báť, veď v hre na policajtov a zlodejov sa boja iba zlodeji. Nie je už toho panského huncútstva príliš, keď už aj tí, ktorí by mali byť absolútne nestranní a riadiť sa iba zákonmi, začínajú rebéliu? Že by to boli oneskorené dozvuky novembra, alebo nahrávka na smeč pred blížiacimi sa voľbami? Mám taký nepríjemný pocit, že takých ešte bude obojstranne viac.
2009/10/14
Vina a trest
Mal by som sa vrátiť na zem, vyjadrovať sa jednoduchšie, sedieť pri počítači vzpriamenejšie, žiadne nakláňanie, nedajbože pozeranie bokom na monitor, či sledovať blogy v polohe ležiaceho strelca. Škodí to. Musím sebakriticky priznať, že občasné cvičenie nič nerieši, keď sa celý deň pri stole rôzne krčím a vykrúcam. Hádam ma nasledujúca rehabilitácia naučí vážiť si prirodzené polohy.
Svoje poučenie čerpám tentokrát od lekárky, špecialistky rehabilitačného oddelenia nášho strediska. Dal som sa k nej odporúčať, nevediac čo ma tam čaká. Keď som sa jej posťažoval a opísal svoje boľavé miesta, zacvičila s mojimi ramenami a spustila svoj monológ.
- Všetci ste pohodlní a leniví, čím starší, tým lenivejší. Nemáte správne návyky a potom sa sťažujete, že vás niečo bolí.
Mea culpa, mea maxima culpa... V tom prívale múdrych slov, poučení a výčitiek som klesol na pacientskú stoličku a len som civel na tvár doktorky, ako by som hluchonemo odzeral z jej pier.
- Keď vás bolí ruka, myslíte si, že je to len ruka. Nie je to tak, ak bolí ruka, bolí celé telo a všetko aj tak pochádza z krčnej chrbtice, nesprávne používanej hlavou...
Oprel som sa o stôl, ako mám vo zvyku, pre lepšie sústredenie.
- Neopierajte sa, sadnite si rovno!
Opäť som sa vystrel do zvislice a poslušne som pritakával ďalej. Poviem vám, že to bolo ako sprcha, akú som si vari zaslúžil už dávnejšie. V tej chvíli spadla zo mňa všetka lenivosť, ostala len vina a vina, no aj tak som sa tešil na príjemnú stránku rehabilitácie, keď si budem lebediť na lôžku, vyhrievaný horúcim zábalom na citlivých miestach kostry a kĺbov.
Potom sa nechám nadnášať vzdušnými perličkami a masírovať podvodnou tryskou... Tú masáž mám najradšej. Na záver kúry si jemne poplávam v krátkom bazéne s príjemnou vodou v slastnom stave bez tiaže, vdychujúc vodné pary ako vôňu mladosti. Božské uvoľnenie. Každý deň, najmenej o tri hodiny menej času stráveného pri monitore. Taký trest beriem s potešením...
Svoje poučenie čerpám tentokrát od lekárky, špecialistky rehabilitačného oddelenia nášho strediska. Dal som sa k nej odporúčať, nevediac čo ma tam čaká. Keď som sa jej posťažoval a opísal svoje boľavé miesta, zacvičila s mojimi ramenami a spustila svoj monológ.
- Všetci ste pohodlní a leniví, čím starší, tým lenivejší. Nemáte správne návyky a potom sa sťažujete, že vás niečo bolí.
Mea culpa, mea maxima culpa... V tom prívale múdrych slov, poučení a výčitiek som klesol na pacientskú stoličku a len som civel na tvár doktorky, ako by som hluchonemo odzeral z jej pier.
- Keď vás bolí ruka, myslíte si, že je to len ruka. Nie je to tak, ak bolí ruka, bolí celé telo a všetko aj tak pochádza z krčnej chrbtice, nesprávne používanej hlavou...
Oprel som sa o stôl, ako mám vo zvyku, pre lepšie sústredenie.
- Neopierajte sa, sadnite si rovno!
Opäť som sa vystrel do zvislice a poslušne som pritakával ďalej. Poviem vám, že to bolo ako sprcha, akú som si vari zaslúžil už dávnejšie. V tej chvíli spadla zo mňa všetka lenivosť, ostala len vina a vina, no aj tak som sa tešil na príjemnú stránku rehabilitácie, keď si budem lebediť na lôžku, vyhrievaný horúcim zábalom na citlivých miestach kostry a kĺbov.
Potom sa nechám nadnášať vzdušnými perličkami a masírovať podvodnou tryskou... Tú masáž mám najradšej. Na záver kúry si jemne poplávam v krátkom bazéne s príjemnou vodou v slastnom stave bez tiaže, vdychujúc vodné pary ako vôňu mladosti. Božské uvoľnenie. Každý deň, najmenej o tri hodiny menej času stráveného pri monitore. Taký trest beriem s potešením...
2009/10/13
Orientácie
Orientácia PC
Bože môj, kam to smerujeme? Už aj počítače majú svoju orientáciu. Kto by to o nich povedal? Dočítal som sa, že Firefox 3.6 bude vedieť rozpoznávať orientáciu počítača. Úžasný výdobytok techniky. Ja pri ňom sedím dosť dlho a neviem, či je môj PC samec, alebo samica. Zisťovať jeho orientáciu by mi ani nenapadlo... :)
Orientácia podľa názvu článkov
Všeobecne je známe, že názov článku je dôležitý. Niekedy je pútavejší ako ostatný text. Pri čítaní článkov na blogoch postupujem tak, že si najprv prečítam názov, ak zaberie, otvorím ho na pozadí a idem ďalej. Ak mám pochybnosť, prečítam si aj perex... Niekedy však, pri pútavých názvoch sa mi už niekoľkokrát stalo, že som omylom otvoril aj Lužinského vierozvestujúci článok (pre istotu nelinkujem...).
Orientácia podľa ročného obdobia
Jeseň a iné časti roka sú motívom a orientáciou mnohých článkov. Veľkých fotografických impresií, ale aj dlhých a krátkych poetických zamyslení. Raz by sme mali vyhlásiť súťaž o najvoňavejšiu oslavu jesene. Tentokrát by u mňa vyhrala vôňa jesene podľa Angeliky:
Bože môj, kam to smerujeme? Už aj počítače majú svoju orientáciu. Kto by to o nich povedal? Dočítal som sa, že Firefox 3.6 bude vedieť rozpoznávať orientáciu počítača. Úžasný výdobytok techniky. Ja pri ňom sedím dosť dlho a neviem, či je môj PC samec, alebo samica. Zisťovať jeho orientáciu by mi ani nenapadlo... :)
Orientácia podľa názvu článkov
Všeobecne je známe, že názov článku je dôležitý. Niekedy je pútavejší ako ostatný text. Pri čítaní článkov na blogoch postupujem tak, že si najprv prečítam názov, ak zaberie, otvorím ho na pozadí a idem ďalej. Ak mám pochybnosť, prečítam si aj perex... Niekedy však, pri pútavých názvoch sa mi už niekoľkokrát stalo, že som omylom otvoril aj Lužinského vierozvestujúci článok (pre istotu nelinkujem...).
Orientácia podľa ročného obdobia
Jeseň a iné časti roka sú motívom a orientáciou mnohých článkov. Veľkých fotografických impresií, ale aj dlhých a krátkych poetických zamyslení. Raz by sme mali vyhlásiť súťaž o najvoňavejšiu oslavu jesene. Tentokrát by u mňa vyhrala vôňa jesene podľa Angeliky:
Jeseň je neskutočne krásna, vďaka farebnému lístiu... dokončenie odporúčam v originálnej úprave u Angeliky... Želám Vám peknú farebnú jeseň...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)