Viera, nádej a láska

Tri abstraktné pojmy, ktoré sa v živote snažíme naplniť reálnym obsahom. Ešte stále sme v dosahu duchovného odkazu Vianoc, ktoré majú jednoznačnú súvislosť s vierou v kresťanského Boha. Pre začiatok roka je charakteristická nádej, že naše dobré nádeje sa reálne naplnia. Nádej na lásku je priebežná a nikdy nekončí.

V reálnom prejave som sledoval vieru na Nový rok prostredníctvom priameho televízneho prenosu z Dómu sv. Martina v Bratislave. Okrem iných nádejí som svoje nahliadnutie do Dómu spájal s nádejou, že sa veci okolo nového organu v tomto chráme Božom posunuli bližšie k realite. Bohužiaľ nič tomu nenasvedčuje.

Pod chórom hral orchester a s ním opäť iba malý lacný elektronický nástroj namiesto 30 miliónového organu s pôvabným menom Elisabeth. Ktovie čo je v tom a prečo sa veci nehýbu? Že by bol problém v delení diecézneho majetku po odchode arcibiskupa Sokola? Je to škoda, zdá sa že tentokrát prevážili materiálne hodnoty nad duchovnými a kultúrnymi.

Novoročný prejav...

Nie, ešte nie som prezident, ani to nebude o novoročnom prejave nášho prezidenta, kvôli ktorému tu ešte sedím, inak by som už bol na ceste do prírody. Všetko dobré do nového roku som už všetkým zaželal, tak už iba malé nahliadnutie do blízkej minulosti, ako sme sa v pohode prehupli sem, na číslo dverí 2010.

Nový rok je vždy novým začiatkom, ale rozhodne nie nejakým novým veľkým treskom, aj keď o polnoci sme boli blízko treskom-pleskom. Vrátim sa však na chvíľu pred Silvestra, deň pred ním som sledoval na STV Petra Marcina a jeho hostí, predovšetkým famózneho rozprávača Miroslava Donutila a úžasnú kapelu Funny Fellows (viď foto-inšpirácie) s očarujúcou speváčkou Zuzanou Haasovou.

Peter Marcin je v tejto relácii suverén a srší prirodzeným vtipom tak, že divák sa cíti veľmi príjemne a uvoľnene. Bol to výborný aperitív pred oslavou Silvestra. Na druhý deň, priamo v silvestrovských novinách, excelovala Markíza zaručene pravdivými správami o konci sveta. Mám zmysel pre humor, ale toto mi chvíľu ležalo v žalúdku, lebo som to nemohol stráviť.

Večer sme doma stavili všetko na jednu kartu, totiž dvojkartu STV1 a ČT1. Bol to dobrý tip, klasická estrádna forma po rokoch absencie takéhoto programu, padla na moju úrodnú a dúfam že aj českú a slovenskú, úrodnú pôdu. Ja som sa dobre zabával, iba scénka s "politickým nábojom" dvojice Skrúcaný, Piško mi tam logicky nesedela. Možno aj preto ju ČT1 zo svojho zostrihu vynechala.

Pýtali sa ma dnes doma, aké som si dal novoročné predsavzatie. Dal som si iba také tiché, že si nebudem dávať žiadne predsavzatia. Ono je to tak, že keby sme nemali kalendár, každé ráno by bolo Novým rokom, preto sa budem snažiť iba o to, aby som každý večer vymazal všetko zlé a každé ráno skúsim nájsť aspoň jeden moment, ktorý by mohol byť príjemným nosným motívom dňa. Samozrejme, popri inej užitočnej práci :)

A je po

Už je skoro po sviatkoch, ostáva nám už len ten naj záverečnejší v končiacom roku. Silvester s plynulým prechodom do Nového roku je bodkou a výkričníkom, ale aj otázkou a veľkým písmenom na začiatku novej vety, zatiaľ holej a nerozvinutej, ale s veľkým, až ročným potenciálom 2010.

Vianoce sú už takmer dokonale zabudnuté. Boli podobné tým predchádzajúcim, len postupnosti stretávania rodiny boli u nás trochu pozmenené. Jazdil som na štedrý deň, aj na prvý sviatok vianočný, ale potom som už bol iba spolujazdec v najnovšom type Fabie.

Práve ten post spolujazdca ma utvrdil v názore, že sme veľmi dobre urobili, keď sme si v tom tohtoročnom "šrotovnom" nezvolili túto značku a typ. Nesedeli mi motorové vibrácie, ani celková hlučnosť a ešte zopár drobností. Na mieste spolujazdca mi však najviac chýbal volant :)

Tohtoročné a o chvíľu aj minuloročné Vianoce mi bude ešte dlho pripomínať drevená stavebnica historickej lode Santa Maria od firmy "c-mamoli", ktorú som akýmsi zázrakom dostal pod náš umelý vianočný strom. Tomuto zázraku budem musieť venovať kopec z času nastávajúcej budúcnosti.

Zatiaľ sa ešte teším na 365. deň roku 2009, nasledovaný prvým januárom 2010, pre šťastie naše i vaše.

Čeko

Československo v minulosti poznali vo svete pod skratkou "Čeko". Slovensko dodnes nie je všade dostatočne identifikovateľné, ale ako súčasť "čeko" je to hneď jasné. Príčinou bolo dlhé meno Československa, ale aj dominancia Česka v dvojštáte zloženom z "historických zemí" a prívesku Slovensko. Tým nechcem spochybňovať rozvoj Slovenska v tom období, ten je nespochybniteľný, aj počiatočný prínos českých učiteľov a možno aj úradníkov na Slovensku.

V nedeľu som zase sledoval ČT2, keď dávali "Československý" filmový týždenník z roku 1959. Zaujímavosťou je, že v skutočnosti nebol Československý, ale iba Český. Zo Slovenska tam nebola jediná správa, nedialo sa tu nič zaujímavé, alebo na Slovensko nebolo z Prahy vidieť... Bolo to naozaj tak, až neskôr sa prijala akási zásada 2:1 na pomery Československa. Znie to možno neuveriteľne, ale bolo to tak.

Často sa dnes hovorí o nezrozumiteľnosti Slovenského jazyka pre České deti, čo vraj naopak neplatí. Myslím si, že je to hlúposť, aj keď češtinu u nás počuť v médiách, najmä v TV dosť často, čo nás, aj naše deti udržiava v kondícii a české deti nie. To však nie je dôvod na zásadnú vzájomnú nezrozumiteľnosť jazyka. Argumentácia niektorými slovíčkami je iba účelová, dokázať niečo, čo sa chce dokázať.

Spomínam si, keď som prvýkrát došiel do rusínskeho prostredia, čo je dosť odlišné od slovenčiny, stačil mi týždeň, aby som im porozumel. Tak si myslím, že neznalosť slovenčiny u českých deti sa dá odstrániť jej počúvaním za menej ako týždeň a to nie je žiadna tragédia.

Na záver spomeniem svoju skúsenosť s čítaním češtiny na blogoch. Veľmi dobe a ľahko sa mi číta čeština v blogu Ladislava Matušku, ale mám problém prečítať napríklad blog Pavla Klusáka. Stále je to tá istá čeština, ale možno je to trochu aj o obsahu a forme písania, lebo podobné rozdiely pozorujem aj pri slovensky písaných blogoch, niektoré sa čítajú ťažšie, ako by autor písal cudzou rečou. Možno aj tento môj blog môj patrí do kategórie nečitateľných, iba dúfam, že to tak nie je.
...

Všetkým svojim čitateľom, mlčiacim i komentujúcim, želám pokojné Vianoce a všetko najlepšie v okrúhlom roku 2010.

Zhoda

Pri cestách autom som obvykle počúval komerčné rádiá. Stávalo sa mi, že som prešiel všetky voľby a nič vhodné som nenašiel. Od istého času som zakotvil na Slovenskom rozhlase a odvtedy veľmi zriedkavo prepínam inde. Rozmýšľal som nad tým, čo to znamená, či sa zmenil môj vkus, alebo to rádio Slovensko je tak dobré?

Som presvedčený, že s mojim vkusom je všetko v najlepšom poriadku, to rádio je naozaj dobré. Zaujímavé informácie podávajú bez vlastného zaujatia, so snahou o nestrannosť. Výber hudby je robený s citom, striedajú rôzne žánre, tak ako sa logicky mení nálada poslucháča pri dlhých cestách. Hudbu striedajú zaujímavé diskusie, samozrejmosťou je kvalitný dopravný servis, proste je to u mňa jednotka v éteri.

Od dnešného večera máme na Slovenský rozhlas takýto názor najmenej dvaja, ale ja verím, že väčšina poslucháčov. Dnes večer som sledoval reláciu "Krásný ztráty" na ČT, kde sa Ivan Mikloš vyjadril podobne ako ja. Niekoľko rokov vraj počúval komerčné rádiá, až si raz naladil Slovenský rozhlas a s údivom zistil, že je to naše najlepšie rádio.