Jej ruky sú...

"Neviem, či to nie je barbarstvo, prečítať na posedenie celú zbierku básní, ale táto zbierka ma tak zaujala, že som neodolal."

Takto som začínal písať o básnickej zbierke Milana Rúfusa "Ako stopy v snehu". Nedalo mi, aby som aj týchto niekoľko slov o prvej básnickej zbierke Dany Janebovej "Moje ruky sú láska", nezačal rovnako, po pravde.

Jej básne sú zrelé, sú o láske a vzťahoch. Sú o žene, ktorá nevzdychá, ale nádhernými originálnymi metaforami kreslí obrazy svojich precítení tak, že čitateľ sa ponára do jemne načrtnutej atmosféry deja každej básne. Milostné obrazy metaforicky kreslí tak, že z nich cítiť vôňu tiel i dotyky rúk.

V piesni pre lásku

v mojom srdci čítaj
kým je priezračné
kým doňho zimný prievan
fúkať nezačne...

Dana Janebová: Moje ruky sú láska, 2009, Spoločnosť autorov umeleckej literatúry, edícia Kniha - Suvenír

Od Bugára ku hviezdam

Je načase odpútať sa od vážnych vecí, od vlastného vnútra, od svedomia a morálky civilizovanej spoločnosti a poobzerať sa po okolí, čo sa deje v reálnom a internetovom svete, až po vesmír...

Tak som sa dočítal o vyjadrení Bugára, že o autonómii už netreba hovoriť, ale teba hovoriť o jej upevnení, teda že by sa do vnútorných vecí menšín nemal miešať štát... A je to. Stačí už len definovať, čo sú to vnútorné veci menšín. On v tom má jasno...

Oveľa zaujímavejšia je správa, že na Marse jestvovali veľké jazerá vody. Bolo to vraj pred tromi miliardami rokov. Z toho plynie poučenie, že o tri miliardy rokov možno aj naša zem bude vyzerať podobne ako dnes vyzerá Mars. Kanálov už máme vykopaných dosť. Chvíľami mám dojem, že čoskoro dozrejú uhorky a začne ich sezóna.

Z úplne iného súdka je zlá správa, že populárne body "G" na ženskom tele neexistujú. Anglický vedci výskumom dokázali, že tie body sú iba fikciou. Vlastne, aby som bol presný, nemá ho 1800 anglických žien, ktoré sa na výskume zúčastnili. Je to ťažká rana pre mužov, keď sa vedecky potvrdilo, že ženy svoj G-bod iba predstierajú. Možno by bolo dobré ten výskum zopakovať u nás... Dúfam však, že týmto nie je spochybnený môj nedávny výskum bodov GPOS.

Na záver som chcel pripojiť ešte jednu informáciu z ďalekého vesmíru, ktorý na mňa začal od istého času gravitačne pôsobiť. Na základe správy z astronomických pozorovaní, som vypracoval všeobecnú hypotézu o živých bytostiach na najvyššom stupni vývoja vo vesmíre. Pre jej prelomovú závažnosť ju radšej podrobne spracujem v samostatnom článku. Dovidenia nabudúce.

Civilizácia

Bude to znieť ako hádanka, čo je vlastne civilizácia?

V diskusii "ima" hovorí:

"Podla wikipedie je civilizácia úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.

V klasickom myslení: súhrn fenoménov náboženských, intelektuálnych, politických atď. a im zodpovedajúcich hodnôt, ktoré charakterizujú národy, preberajúce grécko-rímsku tradíciu a kresťanstvo. Klasické myslenie stavia takto civilizáciu etnocentricky proti divošstvu a barbarstvu.

V modernej vede: vlastnosť akejkoľvek spoločnosti, napr. civilizácia amazonská, civilizácia čínska, civilizácia španielska atď. V anglosaskej antropológii sa tomto zmysle hovorí väčšinou o kultúre."

A kladie novú otázku:
Kedy začína a kedy končí civilizácia, kde sú jej hraničné body?

Mia z diskusií si myslí:

"Podľa nášho slov. slovníka je civilizácia ,,vyšší stupeň rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti technického pokroku; kultúra takejto spoločnosti".

Slovo civilizácia má rôzne významy vzťahujúce sa k rôznym obdobiam ľudského vývoja. Ja civilizáciu príliš nespájam s pojmom vyspelosť... podľa mňa je pod pojem civilizácia zahrnuté ľudstvo samo od jeho počiatku, vyjadrujúce priebeh a zmeny jeho existencie.. Civilizácia pre mňa predstavuje jednu veľkú množinu s množstvom dielčich podmnožín. A kedy začala?... asi vtedy, keď náš prvý pra-prapredok zliezol zo stromu.. a ukončí sa zrejme zánikom človeka..."

_______

Citácia z blogu Magdy Kotulovej (myslím, že súvisí s témou):

„Kto je to človek? Inteligentný živočích, ktorý používa svoj mozog, tak ako používa vlk tesáky, zajac behy, tchor zápach, jastrab zobák a pazúry? Používa ho len v službách tej ohromnej zažívacej trubice, živočíšne do nej vrhajúc nové a nové sústa, až je nakoniec sám rovnako živočíšne pohltený ako sústo?

Ak je viac ako živočích, o čo je teda viac? Čím? Je viac iba o tú naliehavú otázku, na ktorú si nikdy nebude vedieť odpovedať?“... (orig. Milan Rúfus)

______

Rosa píše:

"Civilizácia je zmiešanina dobra a zla. Začína sa prvým nádychom a končí posledným výdychom...tak som sa zamyslela. :)"

______

... Skúsil som tu netradičnú formu, najprv vyvolať predbežnú diskusiu k téme a teraz je na rade moja pôvodne zamýšľaná úvaha... Inšpirovala ma k nej relácia v TV o histórii umenia, kde sa dejiny civilizácie dávali do priamej súvislosti s dejinami a rozvojom umenia. Výkladov pojmu "civilizácia" je iste veľa a je už dávno osvetlený z rôznych strán. Historicky existuje množstvo definícií, ale mne ide o tú moju dnešnú.

Myslím si, že civilizácia začínala tam, kde si človek začínal uvedomovať sám seba, keď bol nútený, alebo prišiel na to, že pre prežitie sa musí združovať do spoločenstva. Keď začal používať rozum aj na niečo iné, ako na uspokojenie žalúdka a svojich telesných potrieb (ako to vyjadril M. Rúfus). Použitie rozumu na tie iné smery je cestou pokroku v umení, ale aj v technike od vynálezu kolesa až k hľadaniu "božskej častice".

Ľudské civilizácie na svete vznikali aj zanikali. U niektorých zisťujeme s údivom, že úroveň ich žitia bola na vyššej úrovni ako sme predpokladali a napriek tomu zanikli. Dalo by sa povedať, že na ich troskách rástli nové, dokonalejšie. Taký je už raz život. Máme si teda myslieť, že kráčame k úrovni, ktorá sa blíži k našim ľudským možnostiam?

Ktovie, logicky by sa dalo odvodiť, že na troskách našej "technickej civilizácie" vyrastie nejaká dokonalejšia. Ale aká? Ešte technickejšia, alebo nejaká časticová, či virtuálna? Bolo by to možné, keby neexistovali od čias kráľovnej zo Sáby neustále potvrdzované predpovede konca sveta. Tým však nemusíme veriť, len musíme pochopiť ich význam a fakt, že neexistuje nekonečný rast, neexistuje nemenný osud vopred daný a že všetky predpovede sú iba varovaním.

Všetko raz skončí, a začne znova, len nevieme aká je ktorá perióda dlhá a čo vyrastie po našom poklese k nule... Vraj sa ľudstvo nikdy nepoučí z histórie. Jeden náznak tu však už je od čias, keď vznikla snaha o korekciu vývoja formou "trvale udržateľného rozvoja". Ale čo to znamená v praxi? Ako aplikovať reguláciu na tak nestabilný systém, ako je svetová ekonomika?

V dôsledku terajšieho krízového stavu sa už ozvalo aj racionálne volanie po prechode na životný štýl založený na hospodárstve potrieb, nie na ekonomike rastu (E. Chmelár). Ako však prispôsobiť rast ekonomiky rastu počtu ľudí na zemi žijúcich v priepastne odlišných podmienkach?

Na jednej strane bohatstvo, vysoká technika, pohodlný život v prebytku a v blahobyte, ktorý predbieha našu skutočnú civilizačnú úroveň a nesie riziko zániku civilizácie. Na druhej strane hladné krky "tretieho sveta", ktoré treba najprv zasýtiť, až potom nastane rozvoj ich civilizácie, ale v smere, ktorý si určia oni. Zdá sa, že civilizácia je nám daná ako danajský dar...

4.1.2010

Viera, nádej a láska

Tri abstraktné pojmy, ktoré sa v živote snažíme naplniť reálnym obsahom. Ešte stále sme v dosahu duchovného odkazu Vianoc, ktoré majú jednoznačnú súvislosť s vierou v kresťanského Boha. Pre začiatok roka je charakteristická nádej, že naše dobré nádeje sa reálne naplnia. Nádej na lásku je priebežná a nikdy nekončí.

V reálnom prejave som sledoval vieru na Nový rok prostredníctvom priameho televízneho prenosu z Dómu sv. Martina v Bratislave. Okrem iných nádejí som svoje nahliadnutie do Dómu spájal s nádejou, že sa veci okolo nového organu v tomto chráme Božom posunuli bližšie k realite. Bohužiaľ nič tomu nenasvedčuje.

Pod chórom hral orchester a s ním opäť iba malý lacný elektronický nástroj namiesto 30 miliónového organu s pôvabným menom Elisabeth. Ktovie čo je v tom a prečo sa veci nehýbu? Že by bol problém v delení diecézneho majetku po odchode arcibiskupa Sokola? Je to škoda, zdá sa že tentokrát prevážili materiálne hodnoty nad duchovnými a kultúrnymi.

Novoročný prejav...

Nie, ešte nie som prezident, ani to nebude o novoročnom prejave nášho prezidenta, kvôli ktorému tu ešte sedím, inak by som už bol na ceste do prírody. Všetko dobré do nového roku som už všetkým zaželal, tak už iba malé nahliadnutie do blízkej minulosti, ako sme sa v pohode prehupli sem, na číslo dverí 2010.

Nový rok je vždy novým začiatkom, ale rozhodne nie nejakým novým veľkým treskom, aj keď o polnoci sme boli blízko treskom-pleskom. Vrátim sa však na chvíľu pred Silvestra, deň pred ním som sledoval na STV Petra Marcina a jeho hostí, predovšetkým famózneho rozprávača Miroslava Donutila a úžasnú kapelu Funny Fellows (viď foto-inšpirácie) s očarujúcou speváčkou Zuzanou Haasovou.

Peter Marcin je v tejto relácii suverén a srší prirodzeným vtipom tak, že divák sa cíti veľmi príjemne a uvoľnene. Bol to výborný aperitív pred oslavou Silvestra. Na druhý deň, priamo v silvestrovských novinách, excelovala Markíza zaručene pravdivými správami o konci sveta. Mám zmysel pre humor, ale toto mi chvíľu ležalo v žalúdku, lebo som to nemohol stráviť.

Večer sme doma stavili všetko na jednu kartu, totiž dvojkartu STV1 a ČT1. Bol to dobrý tip, klasická estrádna forma po rokoch absencie takéhoto programu, padla na moju úrodnú a dúfam že aj českú a slovenskú, úrodnú pôdu. Ja som sa dobre zabával, iba scénka s "politickým nábojom" dvojice Skrúcaný, Piško mi tam logicky nesedela. Možno aj preto ju ČT1 zo svojho zostrihu vynechala.

Pýtali sa ma dnes doma, aké som si dal novoročné predsavzatie. Dal som si iba také tiché, že si nebudem dávať žiadne predsavzatia. Ono je to tak, že keby sme nemali kalendár, každé ráno by bolo Novým rokom, preto sa budem snažiť iba o to, aby som každý večer vymazal všetko zlé a každé ráno skúsim nájsť aspoň jeden moment, ktorý by mohol byť príjemným nosným motívom dňa. Samozrejme, popri inej užitočnej práci :)