Desaťminútovka

Máme tu znova piatok, je čas zaspomínať na staré časy. Pre istotu som ich nenazval dobrými, lebo tie sú, ako pre koho... Vtedy, za onoho času sa v kolektívoch povinne dobrovoľne robieval aj prehľad tlače, taká ranná desaťminútovka. Niekto dostal za úlohu ten prehľad urobiť, obvykle za trest, alebo aj namiesto odmeny.

K prehľadu stačili jedny noviny, lebo aj tak vo všetkých bol iba ten jeden jednofarebne šedivý odraz života strany a vlády, so štafážou nezaujímavých šablónovitých vecí o "pracujúcich", ktorí stále prekračovali plány a vytvárali tak nadprodukciu, ktorá pochopiteľne rozlaďovala dokonale naplánované socialistické napredovanie, až to raz muselo skončiť fiaskom.

Autor desaťminútovky si zakrúžkoval príslušné titulky v novinách, prípadne aj perex a to potom predčítal driemajúcemu kolektívu BSP. Dnes sme už na vyššom stupni vývoja, máme blogy a internet, taká desaťminútovka by sa zvládla pohodlne systémom copy-paste... Keby som bol napríklad ja určený urobiť prehľad tohto týždňa, vyzeralo by to možno takto:

- Rusko financuje zhotovenie kozmickej lode s jadrovým pohonom. Projekt by mohol byť pripravený už v roku 2012 a za ďalších 9 rokov by mala byť loď postavená, schopná cesty na Mars. Z toho je jasné, že Rusko neverí na avizovaný koniec sveta v roku 2012, alebo rátajú s presídlením na Mars...

- Ešte jedna smiešna správa zo serveru aktuality.sk, píše sa v nej o záhadnom vesmírnom objekte, ktorý mal včera preletieť okolo zeme v tesnej blízkosti. V tej správe, pôvodom zo "SITA" sa píše doslova toto: "...Preto výskumníci uvažujú, či by nemohlo ísť o úlomok vesmírneho odpadu - napríklad vrtuľu z rakety." Že vraj vrtuľa z rakety, vtipné... Ha ha ha.

- Austrálsky vedci zase excelovali inak, posvietili si na ľudí, čo denne sedia pred televízorom aspoň hodinu, teda na nás všetkých. Vraj každá taká hodina zvyšuje riziko úmrtia na akúkoľvek príčinu o 11%, riziko úmrtia na rakovinu o 9% a na srdcovo cievne ochorenia o 18%. Vychádzajúc z tohto výskumu som už niekoľko rokov viacnásobne mŕtvy, aj keď neberiem do úvahy iné škodlivé faktory.

Na záver niečo z (vraj) mužskej logiky:

- Čestný muž nikdy nepodvádza viac ako jednu ženu naraz.
- Každá žena spomína s láskou na muža, ktorý si ju chcel vziať. Každý muž na ženu, ktorá ho odmietla.

Blognutie do politiky

Tak to vychádza, ako by som v tomto blogu naschvál postupoval neprofesionálne. Stále porušujem pravidlo, prispievať pravidelne. Možno aj preto, že tu nie som profesionál. Trochu ma uspokojuje fakt, že nie som sám, kto všeobecné, ale i vlastné zásady nedodržiava. Napríklad, ak je k blogu umožnená diskusia, mal by na pripomienky a názory reagovať autor.

Môj "status" sa občas mení a podľa toho aj píšem. Vždy som sa však snažil vyhýbať vyjadrovaniu svojich názorov na politiku, bohužiaľ aj túto zásadu som v ostatnom čase dosť zanedbával. Aj nedávne udalosti na cestách ma vyprovokovali k písaniu, len som to našťastie nedal na blog. Veď posúďte sami, že som dobre urobil, keď som takýto pohľad do politiky zamlčal:

Nedeľa býva v znamení politiky, čo je na škodu veci, lebo keď ľudia prídu z kostola a sadnú si k obedu, nemali by počúvať hádky politikov. Hádam len s výnimkou politických diskusií na telo v najbližšej krčme pri pive.

V televíznych debatách by mal byť vždy iba jeden politik, aby sa nemal s kým hádať. Niekedy je to až smiešne, keď oponent každú repliku začína slovami pán (ten a ten) klamete a zavádzate. Taký stereotyp by mali používať politici len vtedy, keď nemajú argumenty. A bolo by (je) to jasné.

To som si myslel v nedeľu, ale odvtedy prehrmeli cez naše územie nájazdy húkajúcich kamiónov, oproti ktorým sú nedeľné politické diskusie slabým odvarom. Tak som si pri tej príležitosti spomenul na rok 1973, keď po štrajkoch autodopravcov v Chile vzal moc do svojich rúk generál Pinochet na dlhých 17 rokov. Scenár i riziká sú podobné, len dúfam, že taký generál sa u nás ešte nenarodil.

Jej ruky sú...

"Neviem, či to nie je barbarstvo, prečítať na posedenie celú zbierku básní, ale táto zbierka ma tak zaujala, že som neodolal."

Takto som začínal písať o básnickej zbierke Milana Rúfusa "Ako stopy v snehu". Nedalo mi, aby som aj týchto niekoľko slov o prvej básnickej zbierke Dany Janebovej "Moje ruky sú láska", nezačal rovnako, po pravde.

Jej básne sú zrelé, sú o láske a vzťahoch. Sú o žene, ktorá nevzdychá, ale nádhernými originálnymi metaforami kreslí obrazy svojich precítení tak, že čitateľ sa ponára do jemne načrtnutej atmosféry deja každej básne. Milostné obrazy metaforicky kreslí tak, že z nich cítiť vôňu tiel i dotyky rúk.

V piesni pre lásku

v mojom srdci čítaj
kým je priezračné
kým doňho zimný prievan
fúkať nezačne...

Dana Janebová: Moje ruky sú láska, 2009, Spoločnosť autorov umeleckej literatúry, edícia Kniha - Suvenír

Od Bugára ku hviezdam

Je načase odpútať sa od vážnych vecí, od vlastného vnútra, od svedomia a morálky civilizovanej spoločnosti a poobzerať sa po okolí, čo sa deje v reálnom a internetovom svete, až po vesmír...

Tak som sa dočítal o vyjadrení Bugára, že o autonómii už netreba hovoriť, ale teba hovoriť o jej upevnení, teda že by sa do vnútorných vecí menšín nemal miešať štát... A je to. Stačí už len definovať, čo sú to vnútorné veci menšín. On v tom má jasno...

Oveľa zaujímavejšia je správa, že na Marse jestvovali veľké jazerá vody. Bolo to vraj pred tromi miliardami rokov. Z toho plynie poučenie, že o tri miliardy rokov možno aj naša zem bude vyzerať podobne ako dnes vyzerá Mars. Kanálov už máme vykopaných dosť. Chvíľami mám dojem, že čoskoro dozrejú uhorky a začne ich sezóna.

Z úplne iného súdka je zlá správa, že populárne body "G" na ženskom tele neexistujú. Anglický vedci výskumom dokázali, že tie body sú iba fikciou. Vlastne, aby som bol presný, nemá ho 1800 anglických žien, ktoré sa na výskume zúčastnili. Je to ťažká rana pre mužov, keď sa vedecky potvrdilo, že ženy svoj G-bod iba predstierajú. Možno by bolo dobré ten výskum zopakovať u nás... Dúfam však, že týmto nie je spochybnený môj nedávny výskum bodov GPOS.

Na záver som chcel pripojiť ešte jednu informáciu z ďalekého vesmíru, ktorý na mňa začal od istého času gravitačne pôsobiť. Na základe správy z astronomických pozorovaní, som vypracoval všeobecnú hypotézu o živých bytostiach na najvyššom stupni vývoja vo vesmíre. Pre jej prelomovú závažnosť ju radšej podrobne spracujem v samostatnom článku. Dovidenia nabudúce.

Civilizácia

Bude to znieť ako hádanka, čo je vlastne civilizácia?

V diskusii "ima" hovorí:

"Podla wikipedie je civilizácia úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá spoločnosť, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov.

V klasickom myslení: súhrn fenoménov náboženských, intelektuálnych, politických atď. a im zodpovedajúcich hodnôt, ktoré charakterizujú národy, preberajúce grécko-rímsku tradíciu a kresťanstvo. Klasické myslenie stavia takto civilizáciu etnocentricky proti divošstvu a barbarstvu.

V modernej vede: vlastnosť akejkoľvek spoločnosti, napr. civilizácia amazonská, civilizácia čínska, civilizácia španielska atď. V anglosaskej antropológii sa tomto zmysle hovorí väčšinou o kultúre."

A kladie novú otázku:
Kedy začína a kedy končí civilizácia, kde sú jej hraničné body?

Mia z diskusií si myslí:

"Podľa nášho slov. slovníka je civilizácia ,,vyšší stupeň rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti technického pokroku; kultúra takejto spoločnosti".

Slovo civilizácia má rôzne významy vzťahujúce sa k rôznym obdobiam ľudského vývoja. Ja civilizáciu príliš nespájam s pojmom vyspelosť... podľa mňa je pod pojem civilizácia zahrnuté ľudstvo samo od jeho počiatku, vyjadrujúce priebeh a zmeny jeho existencie.. Civilizácia pre mňa predstavuje jednu veľkú množinu s množstvom dielčich podmnožín. A kedy začala?... asi vtedy, keď náš prvý pra-prapredok zliezol zo stromu.. a ukončí sa zrejme zánikom človeka..."

_______

Citácia z blogu Magdy Kotulovej (myslím, že súvisí s témou):

„Kto je to človek? Inteligentný živočích, ktorý používa svoj mozog, tak ako používa vlk tesáky, zajac behy, tchor zápach, jastrab zobák a pazúry? Používa ho len v službách tej ohromnej zažívacej trubice, živočíšne do nej vrhajúc nové a nové sústa, až je nakoniec sám rovnako živočíšne pohltený ako sústo?

Ak je viac ako živočích, o čo je teda viac? Čím? Je viac iba o tú naliehavú otázku, na ktorú si nikdy nebude vedieť odpovedať?“... (orig. Milan Rúfus)

______

Rosa píše:

"Civilizácia je zmiešanina dobra a zla. Začína sa prvým nádychom a končí posledným výdychom...tak som sa zamyslela. :)"

______

... Skúsil som tu netradičnú formu, najprv vyvolať predbežnú diskusiu k téme a teraz je na rade moja pôvodne zamýšľaná úvaha... Inšpirovala ma k nej relácia v TV o histórii umenia, kde sa dejiny civilizácie dávali do priamej súvislosti s dejinami a rozvojom umenia. Výkladov pojmu "civilizácia" je iste veľa a je už dávno osvetlený z rôznych strán. Historicky existuje množstvo definícií, ale mne ide o tú moju dnešnú.

Myslím si, že civilizácia začínala tam, kde si človek začínal uvedomovať sám seba, keď bol nútený, alebo prišiel na to, že pre prežitie sa musí združovať do spoločenstva. Keď začal používať rozum aj na niečo iné, ako na uspokojenie žalúdka a svojich telesných potrieb (ako to vyjadril M. Rúfus). Použitie rozumu na tie iné smery je cestou pokroku v umení, ale aj v technike od vynálezu kolesa až k hľadaniu "božskej častice".

Ľudské civilizácie na svete vznikali aj zanikali. U niektorých zisťujeme s údivom, že úroveň ich žitia bola na vyššej úrovni ako sme predpokladali a napriek tomu zanikli. Dalo by sa povedať, že na ich troskách rástli nové, dokonalejšie. Taký je už raz život. Máme si teda myslieť, že kráčame k úrovni, ktorá sa blíži k našim ľudským možnostiam?

Ktovie, logicky by sa dalo odvodiť, že na troskách našej "technickej civilizácie" vyrastie nejaká dokonalejšia. Ale aká? Ešte technickejšia, alebo nejaká časticová, či virtuálna? Bolo by to možné, keby neexistovali od čias kráľovnej zo Sáby neustále potvrdzované predpovede konca sveta. Tým však nemusíme veriť, len musíme pochopiť ich význam a fakt, že neexistuje nekonečný rast, neexistuje nemenný osud vopred daný a že všetky predpovede sú iba varovaním.

Všetko raz skončí, a začne znova, len nevieme aká je ktorá perióda dlhá a čo vyrastie po našom poklese k nule... Vraj sa ľudstvo nikdy nepoučí z histórie. Jeden náznak tu však už je od čias, keď vznikla snaha o korekciu vývoja formou "trvale udržateľného rozvoja". Ale čo to znamená v praxi? Ako aplikovať reguláciu na tak nestabilný systém, ako je svetová ekonomika?

V dôsledku terajšieho krízového stavu sa už ozvalo aj racionálne volanie po prechode na životný štýl založený na hospodárstve potrieb, nie na ekonomike rastu (E. Chmelár). Ako však prispôsobiť rast ekonomiky rastu počtu ľudí na zemi žijúcich v priepastne odlišných podmienkach?

Na jednej strane bohatstvo, vysoká technika, pohodlný život v prebytku a v blahobyte, ktorý predbieha našu skutočnú civilizačnú úroveň a nesie riziko zániku civilizácie. Na druhej strane hladné krky "tretieho sveta", ktoré treba najprv zasýtiť, až potom nastane rozvoj ich civilizácie, ale v smere, ktorý si určia oni. Zdá sa, že civilizácia je nám daná ako danajský dar...

4.1.2010