Česká povaha na pretrase

Rád by som zmiernil zlý dojem z mojej kritiky relácie Partička niečim pozitívnym. Už včera sa mi naskytla príležitosť, len som nestíhal. Na ČT1 som sledoval talk show Karla Šípa s tromi hosťami, ktorých mená mi nič nehovorili, ale to nevadí. Bolo to ako liečebná kúra v Karlových Varoch a thajská masáž dohromady. Teda úžasný nápor najmä na bránicu vo chvíľach nezadržateľného rehotu. Humor Karla Šípa mám rád, je uvoľňujúci a pritom inteligentný. Jeho relácie by sa mohli požívať ako inštruktážne videá v škole humoru, keby taká existovala.

Páni hostia Karla Šípa presne sadli k danej téme. Slavomír Hubálek, psychológ, ktorý sa profesionálne zaoberá otázkou českej povahy, Mariusz Szczygiel, poľský novinár a publicista a nakoniec Američan Jon Davis, odborník na IT a PR žijúci v Prahe. Všetci náramne vtipní, na spôsob anglického humoru, čo mi vyhovuje. Poliak hovoril pomerne dobre česky, Američana som si musel dešifrovať spôsobom simultánneho prekladania do českej hovorovej reči, ale to vôbec neubralo na humorných replikách. Kto mi neverí, nech beží rovno do archívu ČT1.

Partička

Občas by som si rád zahral partičku šachu, ale nemám s kým. Kedysi som hrával v klube, alebo aj v krčme. V klube sme raz hrali dvaja proti jednému, celoštátnemu šachovému majstrovi a vyhrali sme. To bolo moje najväčšie víťazstvo v šachu, aj keď v skutočnosti len s polovičnou zásluhou. Alebo taký mariáš, to bývali vynikajúce partičky na zabitie času a dlhých večerov. Na stole zopár pohárov, v jednej ruke karty a v druhej to dymiace čudo. Na začiatku som vždy vyhrával, ale po polnoci som všetko prehral. Niekedy som musel doplatiť aj 5 korún a to už nebola malá suma.

Na vojne nás kartársky trénoval veliteľ roty a naučil nás hrať dokonca aj taroky. To bola hra! Každá karta mala svoje meno, jedno krajšie ako druhé. Jediným problémom bolo, že veliteľa nikto z nás mladších nevedel obohrať. Bol to najlepší hráč kariet v celej varšavskej zmluve a možno i v nato. Boli aj iní experti, väčšina však excelovala najmä v alkoholickom trojboji. Všetko je preč, sú to už len staré zatuchnuté časy, na ktoré nehodno spomínať, aj keď zatiaľ sa ešte môže...

Aj včera som si dal po dlhom čase partičku, takú pasívnu pri televízore. Ešte dnes mám z nej v ústach pachuť prízemnosti a v žalúdku istý nepríjemný reflex. Musím uznať, že štyria herci boli v tých hrách, ktoré mali úroveň hier iskričiek a pionierov v letných táboroch, celkom prirodzení. A práve to bol ich najväčší nedostatok, okrem všetkého ostatného primitívneho, od nápadu až k realizácii.

Už nikdy viac takúto partičku pri TV, odteraz jedine tie zo spomienok. Iba ak by sa našiel niekto, kto by sa prihlásil na moju výzvu k šachovej partičke. V najhoršom prípade by mohla byť aj virtuálna...

Vlastenec je gól do vlastnej brány

Neviem, prečo odporcovia tzv. vlasteneckého zákona tak penia v blogosfére, veď vlastenectvo je okrem iného aj stav pozitívneho myslenia, preto nenávistné výpady, aj keď vyvolané možno nezmyselným zákonom, nemajú s vlastenectvom nič spoločné a tobôž nie vyhlasovanie sa za anti-vlastenca a svetoobčana. Svetoobčania sme všetci, ale sú aj menšie, stále významné spoločenstvá, v ktorých žijeme v každodennom dotyku a máme s nimi pozitívne vzťahy.

Vlastenectvo sa nosí všade na svete, či už v Amerike, alebo Európe a nemusíme ani chodiť ďaleko a je všetko v poriadku. Oni to majú historicky zažité, my sa ešte len učíme. Myslím, že je úplne normálne, ak má človek dobrý vzťah ku svojej rodine, ku svojim priateľom, ku krajine v ktorej žije, i k národu, ktorého rečou hovorí od malička. Nie je normálne sa toho všetkého vzdávať v ošiali nejakej politickej nedomyslenosti.

Už to tak vyzerá, že každý kto udrží v ruke pero a v nohaviciach to onô, sa musí vyjadriť k tomuto zákonu a tým mu všetci nechtiac prisudzujú a schvaľujú super dôležitosť. Kto sa ešte nevyjadril, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu... Najviac sa mi páčila úvaha na stránke 4M s názvom "Zvykneme si aj na hymnu". Najprv to vyznieva ako rezignácia, ale v závere je to nostalgický humor o Žurnáli v kinách. Veď sú aj takéto dôležitosti :)

***
Keď som sa tu už začal navážať do internetových médií, čo mi iste niektorí čitatelia spočítajú, tak spomeniem ešte niekoľko aktualít z Aktualít...

*- Na východnej diaľnici sa zrazilo viac ako 20 áut. Vážna vec, našťastie sa to obišlo bez vážnejších zranení. Kto to zapríčinil?

"Podľa dostupných informácii, sa vraj pod nehodu podpísala hustá ranná hmla..."

Dá sa teda predpokladať, že hmla neprispôsobila svoju hustotu a rýchlosť pohybu, stavu a povahe vozidiel i vodičov na ceste...

*- V Anglicku dostal pokutu vodič, ktorý za jazdy mimo obce vypustil psa na vôdzke (to slovo mi nejako nechcelo opustiť klávesnicu), aby sa vyvenčil. Chudák pes, musel to robiť za jazdy, svoje exkrementy riadne rozkúskovať. Videl som však aj u nás venčenie psa autom, síce v teréne a bez vôdzky. Bol to zvláštny, futuristický pohľad - auto s pohonom na všetky štyri kolesá a jeho pes...

*- Moja záverečná aktualita z aktualít je prekvapivá. Čítam, že: Svadby lesbičiek a gejov sú už aj vo Washingtone legálne... Zvláštne, že ma to vôbec neprekvapuje, veď ani doteraz nikto neskúmal pohlavnú orientáciu mladomanželov... Prečo by sa nemohol gej oženiť s lesbičkou, alebo naopak?

Kľúčové slová a posol jari

Kľúčové slová sú v jazykovede také slová v texte, ktoré sa v ňom vyskytujú častejšie, než je obvyklé. V blogoch sú to slová, ktoré sa tak často vyskytujú, až sa po čase stávajú tak častými, že čitatelia ich prehliadajú ako neviditeľné. Dokonca nezriedka pôsobia tak, že čitateľ číta text len dovtedy, kým nenatrafí na niektoré z kľúčových slov.

Oslovil ma nedávno menší muž: "Pánko, kúpte si motorovú pílu." Ponúkali mi už holiaci strojček, ďalekohľad, ale táto ponuka prevýšila všetky doterajšie - motorová píla s plnou nádržou benzínu tu bola prvýkrát. Odolal som a dobre som urobil. V dnešných aktualitách som sa totiž dočítal pravdu. Nie tú Pravdu, s ktorou sa páve obchoduje, ale pravdu o tom, že tie ponúkané píly sú falošné. Nie som zaťažený na značkový tovar, ale kvalita a výkon musia byť.

V istom tajnom výskumnom stredisku v Amerike bol úspešne dovŕšený tajný výskum gravitácie prevratným objavom. Zistilo sa, že gravitácia je základnou vlastnosťou tzv. temnej hmoty, ktorá vo vesmíre prevažuje a nachádza sa všade, teda i v subatomárnom priestore, kde je príčinou gravitačných síl. Aplikácia nových poznatkov vraj čoskoro umožní lokálne eliminovať gravitačné pole, alebo ho umelo vytvoriť. Tento princíp umožní už čoskoro lacné medziplanetárne lety a iné neuveriteľné zázraky.

Počasie sa nám dramatizuje, ako nás už dávno varuje meteorológ Peter Jurčovič. Mnohí už netrpezlivo čakáme na príchod jari, keď sa objavia prvé lastovičky. Ja som sa už dočkal, objavila sa mi v byte prvá lastovička reinkarnovaná do mušej podoby. Vlastne je to jedno, či sa povie lastovička, alebo mucha. Lastovičky síce odlietajú na juh a muchy sa len zašijú do špár a čakajú na jarné slnko. V každom prípade je prvá mucha vítaným po-zimným povzbudením. Ale iba tá prvá. Česť jej pamiatke.

Hokejové pagáče

Už čoskoro budeme mať po hokeji, naši to zvládli perfektne športovo a ani zlatá medaila by už na tom nič nezmenila. Bronzová by bola vynikajúcou odmenou za ich športové zápolenie, ale bez ohľadu na ďalšie udalosti, už teraz dosiahli to najcennejšie, hrali čestne a virtuózne, na úrovni najlepšej svetovej štvorky.

Hokej spomínam len preto, že včera v noci som pozeral dve tretiny a tú tretiu, najkrajšiu som prespal. Dnes som si ju pozrel zo záznamu a veľmi sa mi to páčilo, tá tretina bola skutočne super. Dokonca aj sledovanie zo záznamu, malo pre mňa ešte jedno veľké plus - vôbec som sa nestrachoval o výsledok, vedel som ako, (že dobre) to skončí a naozaj to tak aj skončilo. Žiaden zbytočný adrenalín, radosť z naplnenia známej vízie, akoby som nahliadol do budúcnosti cez minulosť...

Na počesť dobrej hry som sa rozhodol, že si upečiem oškvarkové pagáče, aj keď to vraj nie je v súlade so zdravou výživou, naviac sú tam oškvarky z nedávnej zabíjačky a to je tiež podľa niektorých estétov nemorálne. Nuž neviem, ako je to naozaj, mohol by som sa odvolať na nejaký citát z Biblie, ale aj tak by som sa z toho morálne nevymotal, lebo sa nechystám na dráhu vegetariána.

O konzumácii bravčoviny v Biblii asi nič nie je (ale nie som si istý), je tam určite o ovciach, o obetných baránkoch a ešte aj o rybách. Po ošípaných by som sa musel zamyslieť aj nad úbohými kvasinkami, veď aj to sú božie tvory, ktoré pravidelne zneužívame, necháme ich vyrásť v ceste a potom ich natvrdo upečieme a zjeme, hoci aj v takej nezdravej dobrote ako je makový závin.

V tejto chvíli ešte neviem, ako dopadne moja dnešná kuchárska akcia, nemám veľkú prax v pečení a naviac som dnes nepostupoval presne podľa receptu. Suroviny som nemiesil ručne, ale som to všetko nasypal do domácej pekárničky a na programe č. 13 som to nechal zamiesiť a vykysnúť. Tá trinástka neveští nič dobré, ale nechám sa prekvapiť.

Už musím končiť, pagáče treba hodiť do rúry. O pol hodinu sa rozhodne, kto vyhral...

Aktualizované 16:10 SEČ, vonku z rúry, na tanieri: