Som majster

Dnes iba pár slov...

Už pol roka pečiem chlieb v domácej pekárničke, pridŕžam sa receptov. Dnes som bol lenivý a nehľadal som žiaden recept, prvýkrát som dávkoval suroviny od oka, ale s citom. Vodu, mlieko, jogurt, múku soľ, ocot a droždie. Pre zlepšenie chuti rascu a ľanové semienka počas miesenia. Výsledkom je najkrajší a najchutnejší chlieb, aký som kedy upiekol.
Dnes som zložil tovarišské skúšky na domáceho majstra pekára.

Obrtlík

Niekedy potrebujem zvláštne veci. Tak už nejaký čas premýšľam nad jedným drobným a užitočným vynálezom do domácnosti. Neprezradím čoho sa dotýka, len náznakovo, že ide o tú malú intímnu miestnôstku, kde aj kráľ Svätopluk chodil pešo. Na hrade mal iste svoj vyhradený kút s dierou v podlahe, ale vonku musel za kríky, ako všetci poddaní.

Pravdupovediac, ten môj vynález nemá nič spoločné so Svätoplukom, rovnako ako nenávistné tirády na blogoch proti odhaleniu jeho sochy na bratislavskom hrade. Nechápem, skadiaľ berú Svätoplukovi opozičníci takú istotu, veď existuje také oslovenie v liste od pápeža, že Svätopluk je kráľ, tak budeme ďalej hľadať dokument, v ktorom sa píše, že kráľ nie je? Na východe by povedali "I tak še da". Tak sa bazíruje na tom, že síce mohol byť kráľ, ale nebol korunovaný. V Kocúrkove by to lepšie nevymysleli.

Tak, či onak, Svätopluk bol vládcom Veľkomoravskej ríše a teda aj panovníkom našich slovenských a slovanských predkov. Vôbec nie je dôležité ako sa vyvinul dnešný názov Slovák. Slová sa menia úplne zákonite a prirodzene sa s časom vyvíjajú. Sme tu a budeme tu aj v budúcnosti... Slová sú niekedy zavádzajúce. Aj to "sme", také poctivé slovo a čo z neho urobil Mečiar... Teda ak sa dobre pamätám, bolo to za jeho panovania, keď sa roztrhla stará mládežnícka Smena a jej odtrhnutá časť sa nazvala SME a teraz nevieme, čo sme a čí sme... Tomu sa hovorí čaro nechceného.

Kam ma to doviedol ten nevinný obrtlík, až do tajomných mediálnych zákutí... Patrí sa dokončiť myšlienku, tak som teda vošiel do železiarstva a pýtal som si obrtlík. Čakal som, že bude nasledovať niekoľko minút otázok a odpovedí na telo, ale nič také sa nestalo. Predavačka mi rovno ukázala na skrinku, kde bolo niekoľko obrtlíkov rôznych veľkostí.

Obrtlík sa mi však už vôbec nehodil do krámu, lebo pôvodnú myšlienku som na mieste činu modifikoval na iné čudo, ktoré ešte nemá meno. Počkám teda do blízkych volieb a potom ho pomenujem. Dovtedy sa budem modliť, aby Svätopluk ostal na hrade, aby zajtra neodcválal s Hlinom dolu z kopca.

Pele-mele

Všetko, čo sa nehodí do žiadnej inej rubriky, patrí do pele-mele. V niekdajšom časopise "Mladý svět" boli v tejto rubrike rôzne zahraničné zaujímavosti a kuriozity, zvlášť z toho vzdialeného a nedostupného, západného sveta. V roku 1968 sa tam prvýkrát objavili aj také veci ako "call-girl", alebo "strip-tease", ale čoskoro sa písalo aj o AIDS. Vo vtedajších "našich médiách" to ešte bolo tabu, ale čitatelia Mladého světa mali výnimku, boli informovaní medzi prvými.

V duchu pele-mele sa teraz prenesiem do súčasnosti, do každodennej potreby, ktorou je je konzumácia jedla. Aj včera večer som zabudol na správnu životosprávu a špekuloval som nad tým, akú zaujímavosť si pripraviť. V ostatnom čase mi náramne chutí mlieko a výrobky z neho. Hlavne to originálne kravské mlieko, priamo od zdroja, teda z automatu prvovýrobcov. Nedávno som našiel v chladničke krabicové mlieko s nápisom 0,1% tuku... Na rehot, že vraj mlieko.

S veľkým sebazaprením som vypil za pohár bielej žbrndy, ktorá chutila ako zriedený latex. Nikdy som latex nepil, ale určite nechutí horšie ako nevlastná sestra mlieka s 0,1% tuku. Včera som to chudobné mlieko obišiel zďaleka, to nie je pre mňa primeraná strava a padol mi zrak na jogurt. Samozrejme plný smotanový jogurt od výrobcu, ktorého uznávam a konzumujem. A bola tam ešte májová bryndza, tak som skúsil novinku - do jogurtu som vmixoval asi 5 lyžičiek májovej bryndze a bolo to super, bombové.

Prší. A prší a prší... Televízne štáby sa vybrali, kam inam, ako do do obce Prša. V Prši prší, to je naozaj zábavné. V Prši napršalo, a riečka Suchá sa vyliala. Tam neďaleko je aj tá krajina, v ktorej sa voda sypala a piesok sa lial, veď to poznáte z maminých rozprávok. A prší nielen v Prši, prší aj tu, aj tam, aj všelikde inde. Kravčík nás varoval a stále varuje. Treba zlikvidovať lesné cesty a je to. Niečo na tom asi bude. Ešte že na Váhu máme priehradovú kaskádu z minulosti.

Ako zvyčajne, aj proti názorom Kravčíka sa našli oponenti. Bolo to síce už dávnejšie, ale ktovie, aké majú skóre dnes? Keď prší a prší... Ale vždy pršalo a dúfajme, že ešte dlho bude. Nie teraz a takto v jednom kuse, ale občas by predsa len malo napršať, aby to oteplovanie klímy nebolo také strašné... A aby nám rástli rajčiny, paprika, mak, mrkva, kukurica a petržlen, víno a tak ďalej.

atď.

Trochu čierneho humoru

Momentálne som v stave, že mám po krk vážnych vecí, žiada sa mi trochu srandy. Kde však vziať, keď volebný ošiaľ, strašenie, ponižovanie, hanobenie je obrazom týchto virtuálnych dní? Tí, ktorí si myslia, že ovládajú jedinú pravdu a všade už boli, sú dnes hrdinovia virtuálneho davu. Je príznačné, že všetko, čo sa na slovenskom internete napíše, je antifico a často aj "proti všem" na Slovensku. Kde sú hlasy z druhej strany?

Múdro mlčia?

Zdalo by sa, že preferencie sú naopak ako sú, alebo internet je v tomto čase enkláva nenávisti. Pre mňa je nepredstaviteľné, aby som ponižoval ľudskú dôstojnosť človeka, aj keď je to, s prepáčením, politik. Napríklad aj tak, že by som si dal do profilu jeho prečiarknutý portrét a ešte aj požiadal o "tvárové" priateľstvo. Musel by som sa sám cítiť ako vyvrheľ...

Dovoľte slobodne dovoliť...

Veľký nákup

V našom Tescu došlo k veľkému prevratu, všetko je tam hore nohami. Správnejšie by však bolo povedať, že práve teraz to tam má hlavu a pätu na správnom mieste. Je náramne zaujímavé, že až teraz, po desaťročí prevádzky naopak, tam má všetko svoju logiku. Nebudem to popisovať, najlepšie je vidieť na vlastné oči. Ale nie o tom som chcel točiť reč, to je číra náhoda, že som sa dnes, cestou z práce zastavil práve tam.

Nemal som žiaden pevný nákupný cieľ, iba sa mi ešte nechcelo domov. Niekto by povedal, že som mal radšej vstúpiť do seba na nejakom duchovnom mieste, lenže sama moja práca sa nazýva duševnou (nie duchovnou), tak sa mi občas žiada niečo materiálne. Viem, že keď je človek hladný, nemal by nakupovať potraviny, lebo je riziko, že nakúpi zbytočne veľa... To je zaujímavý poznatok, ku ktorému sa autorsky hlásim už dávnejšie.

Podobné je to aj pri náhodnej návšteve reštaurácie za účelom zažehnania hladu. Keď sa hladnými očami vpíjam do jedálneho lístka, všetko v ňom je lákavé a neviem sa rozhodnúť. Po skonzumovaní obrovskej porcie, ako je to u nás po revolúcii zvykom, si vždy pripomínam - nabudúce nechoď do reštaurácie keď si hladný, lebo sa prežerieš... Lenže aj to patrí do skupiny nesplniteľných želaní, keď som najedený, ani ma nenapadne čítať jedálny lístok a tak je to vždy rovnako.

Môj veľký nákup v Tescu zapríčinilo maslo. Nie to moje na hlave, ale tak nevídane široký sortiment výberu rôzne zabalených masiel (je to tak, obal niekedy predáva lepšie ako mladá usmiata predavačka). Schválne hovorím, že rôzne zabalených, lebo vnútri je aj tak v každom iba 82% masla. Najkrajšie zabalené bolo maslo s etiketou "Ručne balené maslo". Papierová geletka a v nej maslo v igelitovom vrecúšku, navrchu ručne zviazané námorníckym uzlom a na tom ešte papierový deklík. Kúpil som.

Druhé maslo z máslostroja som kúpil zabalené v "mastnom" papieri. Tak sa kedysi balilo maslo, kým nevynašli viacvrstvový staniol. Reminiscencie na minulosť sú lákavé. Aj módny názov "Biomaslo" brnká na city nevšednosti. Kto by už nenaletel na maslo BIO? Tie kravy si hádam aj zuby umývajú po každom dojení... A mnoho iných masiel tam ostalo na regáli, mnou príliš nepovšimnutých. Napríklad aj také Írske maslo a maslo zo Škótska (nie whisky)... Ceny boli riadne, len sa mi zdalo, že započítali do nich aj letiskové poplatky a cenu prachu zo sopky Ejakula...

Ak zhrniem môj veľký nákup, nakoniec pozostával iba z biomasla, z ručne baleného masla a zo štvrťkila májovej bryndze. Po domácom testovaní, hneď začerstva to jednoznačne na body vyhrala "májovka", na druhom mieste sa umiestnilo biomaslo (skutočná maslová chuť) a bronzová medaila sa ušla poslednému maslu, ručne balenému... Mojim favoritom však aj naďalej ostáva poľské maslo, ktoré som raz dostal v Kauflande, ktoré bolo neskutočne maslové...