Libreto

So slzami v očiach, nevidieť jasne svet...

(...D. Pálka...) 

Zvyk je železná košeľa a to platí aj na internete. Po čase si človek internetový zvykne navštevovať tie isté stránky, ale tento zúžený okruh ho neskôr začne škrtiť ako príliš utiahnutá kravata. Kravaty nemám rád, preto som si včera dovolil ísť na operu s rozopnutým golierom.  Tak či onak, aj tak je to nezvyk, po každodennom riflovaní si na seba navliecť oblek a vypucované topánky k tomu.

V obleku sa človek musí inak pohybovať, zabudnúť svoju prirodzenosť v odložených nohaviciach, byť spoločensky ležérny, konverzovať so známymi, usmievať sa a zároveň byť vnútri sám ako málokedy inokedy. Na vnútro sa ťažšie oblieka spoločenský šat, ak je to zriedkavé vyšinutie. Sú však zážitky, pri ktorých padnú zábrany a človek je sám sebou a zároveň súčasťou spoločenstva.

Ten zázrak dokáže umenie. Najčastejšie je to hudba, ktorá synchronizuje s postihnutým vnútrom. Aj iné druhy umenia môžu zapôsobiť, napríklad opera. Menej zamestná fantáziu, je náročnejšia na zrak. Čítať libreto na sveteľnej tabuli dá zabrať... Zistil som, že moje diaľkové okuliare nestíhali s dostatočnou ostrosťou zobraziť text. Skúsil som bez nich a bolo to lepšie.

Potom prišla exponovaná chvíľa, vrcholný spevácky výkon Violett... Hovorí sa, že cez slzy nevidieť jasne svet...V tej exponovanej chvíli som však zistil, že to nie je pravda. Zvlhnuté oči čítali texty jasnejšie ako predtým a svet bol krajší, i keď smutný...
________
Giuseppe Verdi: La Traviata 
Violetta - K. Kolonits 
Alfredo - J. Kundlák 
Gaston - J. Babjak
...
SND, október 2010    

Gravitácia vákua

Najväčšia energia a sila sa nachádza vo vesmírnom vákuu. Zdá sa, že je všade. Je príčinou gravitácie, ktorá ma dnes zasiahla. Už dlhší čas udalosti lietali okolo mňa v dokonalom chaose a žiadna sa ma príliš nedotkla. Práca je veľká čarodejnica... Vnímal som udalosti, ale nedokázal som sa k nim vyjadriť, zaujať postoj. Dnes veci nabrali iný smer, uvoľnila sa moja vákuová energia, zasiahla ma gravitácia prázdna... Na pokojné chvíle chaosu už môžem iba spomínať...

Zisťujem, že som prišiel o veľa srandy. Napríklad tá Krajcerova o televízii a rozhlase. Muselo mu to dať veľa námahy, pretransformovať zrušenie koncesionárskych poplatkov do naoko nevinnej formy spojenia dvoch verejnoprávnych médií. Veľmi pekne o tom píše vo svojom blogu Róbert Kotian.

Na druhej strane, Peter Tóth  berie Krajcera celkom vážne, aj keď paradoxne tvrdí, že "Krajcer je na správnej ceste, aj keď trochu blúdi" (ha, ha).  Ja si myslím, že neblúdi, lebo cieľ ovládnutia verejnoprávneho priestoru je jasný a kto vidí do toho hlbšie, musí vedieť, že všetko ostatné je len cesta. V tomto prípade neplatí "dzurindovské", že cesta je cieľ...

K podobnému záveru dospel aj Peter Tóth vo svojom blogu: "Vysoko pravdepodobné je.. že na straníckych sekretariátoch špekulujú viac nad spôsobom, ako získať vo verejnoprávnych médiách kontrolu než nad kvalitnou službou verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania".

Nomen omen

Tak dávno som sem nič nenapísal (5 dní), až sa mi tento blog začína vzďaľovať. Začínam sa tu cítiť skoro ako "hosťujúci" prispievateľ. Obzerám sa vpravo i vľavo, kde sú pomyselné hranice, ktoré mi vymedzil originálny vlastník blogu... Politika je všade, svetonázorové úvahy a hĺbková filozofia tiež, len éra romantiky ako keby vymizla z povrchu zeme. Najľahšie je písať o absolútnych životných pravdách. Múdre vety na každú príležitosť.

Kde však vziať a nekradnúť? Sem-tam sa nejaká perla zaskvie aj v bežných rozhovoroch. Nie všetky perly sú však biele. Niektoré sú čierne a sú aj sivé. Ako tá nedávno... S kolegom došla reč na ľudské mená, zvlášť mená starých dobrých spoločných známych. Vraj si na všetkých spomína, len tie mená akosi nenaskakujú. A mladí sú vraj pre nás v šedej zóne, kde sa strácajú mená i tváre. Tak sme zhodne skonštatovali, že sú ako Číňania, nerozoznateľní...  

Gliese

Bojím sa otvoriť chladničku, aby mi odtiaľ nevypadla správa o obývateľnej planéte Gliese 581 G. Je nám tak podobná, len je väčšia, ale už na nej prebieha globálne oteplenie (teploty do 70°C)... My, čo sa už nechceme presťahovať, hoc na takúto krásnu planétu, by sme sa mali niekam skryť, aby nás nenaložili do vesmírnej lode.

Planéta je jedna vec, ale kto tam žije? Nejakí ľudia podobní nám, tak načo by sme tam chodili? Vážne by bolo príliš optimistické domnievať sa, že vo vesmíre, ktorý je takmer nekonečný, by sme boli ako živé tvory len my. Rozhodne nie sme unikátny božský výtvor, aj keď sme určite jedineční...

Už aj v tom malom kúsku vesmíru naokolo kam dohliadneme, je všetko tak podobné a neustále sa opakujúce princípy skladby hmoty a jej účinkov sú úplne jasné, úplne rovnaké prírodné zákony to držia pohromade. Vedci špekulujú, z čoho sa skladá Vesmír a zisťujú, že nie všetko je hmota, oveľa viac je v ňom energie, teda niečo, čo by sa mohlo nazvať prevládajúcim duchom...

Blížime sa k poznaniu, že základom všetkého je Gravitácia. Je to vraj najsofistikovanejší božský výmysel, ktorý drží všetku hmotu a energiu v usporiadanom chaose. To si myslí Angličan Stephen Hawking a Vatikán pripúšťa, že "Boh je Gravitácia". Ktovie dokedy, lebo naše myslenie i myslenie cirkvi podlieha času. Boh zatiaľ stále ostáva obsahom viery a tá nepotrebuje vysvetlenia a diskusie...

Román pre muža

Film "Román pro muže" ma zlákal erotickou reklamou. To sa stáva často, že my sami, spolu s reklamou sme strojcami svojho osudu :)

Moje celkové hodnotenie je také, že je to komorný, lyricko-romantický, bizarný a rozporuplný príbeh, bez zbytočného napätia a akčných scén, ktorý sa skončí zvláštnym happy endom, aj keď jeden z hlavných protagonistov zomrie, ale to je jasné už od začiatku.

Jednoducho povedané, nič moc, typická česká oddychovka, ktorá môže uspokojiť človeka, ktorý ide v dobrej viere do kina, presvedčený reklamou, že si na filme trochu vydýchne zo všednosti dňa. Len nesmie od filmu očakávať viac.

Rozhodne tento film treba vidieť v poriadnom kine (s pohodlnými sedadlami), lebo sú v ňom pomerne často, krásne panoramatické snímky Vysokých Tatier, pre mňa práve teraz takých, aké som nedávno videl na vlastné oči.

Ťarchu príbehu a "vtipu" i módneho vulgarizmu, nesie herecky na pleciach Miroslav Donutil, ktorý mi svojim hereckým prejavom ešte stále celkom vyhovuje.  Hlbšie ten film nechcem hodnotiť, vcelku som na ňom strávil čas príjemne a splnil moje očakávania. Len erotika z reklamy sa vo filme odrazila iba v náznakoch, a aj to iba v tragikomickej forme... Divácke názory, zväčša kritické a negatívne sú v hojnom počte tu...

A ešte na okraj, mám trochu problém s prekladom názvu "Román pro muže" Stretol som sa s bezduchým prekladom: "Román pre mužov", ale teraz, keď som ho už videl, by som to rozhodne preložil do jednotného čísla: "Román pre muža", čo by bolo v súlade s obsahom filmu... Proste si myslím, že tu ide o "také malé nedorozumenie"...
_____________________________________
"Román pro muže" (vraj) komédia, či dráma, ČR, 2010
Réžia: Tomáš Bařina

Herci: Miroslav Donutil, Miroslav Vladyka, Vanda Hybnerová, Táňa Pauhofová, Jan Budař

_____________________________________

Ilustračná snímka: Spln Mesiaca (c) ja, dnes

Video z Youtube vyhľadávania: