Do duše

Do polemík "pravých" kresťanov sa radšej nemiešam, lebo si myslím, že by som v takých diskusiách bol skôr ľavý ako pravý... Môžete si to vysvetliť ľubovoľne, či politicky, alebo kresťansky. S politicky pravými by som ešte mohol diskutovať, lebo politika je o názoroch, ale aj o spoločenských riešeniach a hlavne o cieľoch.

S kresťanmi, ktorí sa držia svojej viery, niet o čom v otázkach viery diskutovať. Rozum hovorí, že kde dominuje viera, tam sa on skrýva, aby nezavadzal (v tých špecifických otázkach viery). Presvedčenie je to, čo si už nežiada dôkazy... Boh vie že je to tak.  Často počujeme, že Boh to myslel tak, alebo onak. Ktovie, polemizovať možno o všetkom, zvlášť o tom, čo si myslí Boh, lebo ho tu medzi nami reprezentujú ľudia a ľudia sú ako stvorení na pochybovanie a diskusiu...

Myslím si, že otázka viery v Boha je vnútornou vecou človeka a tým je to individuálna ľudská záležitosť. Dôležité sú však vonkajšie prejavy viery. Ak si Boha predstavíme ako "dobro" a dobro ako lásku, ktorá je motorom života, je božské konať "dobro" medzi ľuďmi, ale i v prírode okolo nás. Podľa vonkajších prejavov viery (dobro a láska) sa pozná "pravý" veriaci (v tomto zmysle dúfam, že som "pravý" :). Dobro však môže konať aj neveriaci, čím sa v tomto zmysle stáva veriacim. A ten, kto koná zlo, stráca vieru, aj keď si myslí opak.

Čo je dobro a čo je zlo? To sú večné otázky a odpovede čakáme z rôznych vlastných, či spoločenských aspektov... Často si to zamieňame a relativizujeme. Čo je pre mňa dobré, je dobré aj pre iných?

Kresťanstvo má v sebe jednu zvláštnu vec a tou je odpúšťanie, ale len do istej miery. Aj tam je nenapravený zločinec potrestaný, dočasne, alebo aj večným trestom (v sľuboch na "onom" svete) a definitívnym zatratením... V tom je kresťanstvo v súlade so všeobecnými pravidlami konania (morálkou) ľudí v spoločenstve a je úplne jedno, čo bolo skôr, či morálka, alebo kresťanstvo. 

Osobne nesúďme nikoho, súdy sú určené inštitúciám, či už svetským, alebo božským. Človek voči človeku nikdy nie je nestranný a málokedy spravodlivý. Ani svetské súdy nie sú o spravodlivosti, ale o práve. Právo podľa zákona rozhoduje i trestá. Božie súdy sú vyššou spravodlivosťou, sú nezaujaté voči nám a našim hriechom, či dobrote a kruto sa stotožňujú s pozemskou i s vesmírnou prírodou.  Tak nekonečne presahujú našu malosť, náš rozum i našu vieru.

Písané namiesto diskusie...

Záhrada a PUK?

Dnes sa mi urodil akčný deň. Znamená to asi toľko, že od obeda (dovtedy bolo lážo-plážo) som v jednom kole, najprv na štyroch kolesách potom s rýľom a motykou. Je sezóna a v našej záhrade už bol najvyšší čas nahradiť chýbajúce ovocie. Tak sme sa vybrali  do neďalekej škôlky (24 km) nakúpiť hrušku, čerešňu a broskyňu. Ako náhradu za staré dožité ríbezle sme kúpili aj dva ríbezľové stromčeky a tiež dva stromčekové egreše. Dohromady sedem jám, ako Egyptských rán...

Vďaka vlastnej navigačnej chybe (chcel som ísť domov inou trasou) som urobil okruh takmer sto km, namiesto 50... S rýľom mám už nejakú prax, tak mi to išlo od ruky, ale jedno s druhým, zabralo nám to skoro dve hodiny, kým sme všetko dali do poriadku. Ono je treba pod stromky nasypať kompost, zavlažiť, zaraziť kôl, pekne to utriasť a pritlačiť a spodnú časť obaliť tak, aby sa ku mladej kôre nedostali zajace a iná zver, ktorá máva v zime hody v našich záhradách.

PUK má spojitosť so sobotnou návštevou divadla. Aj keby ma neupozornili, aj tak by som si vypol na začiatku mobil. Problém nastal po predstavení, keď som chcel znovu oživiť moje dve SIM karty. Mám dve, lebo som zapísaný u dvoch telekomunikačných spoločností. S tou základnou, od Orange som sa rýchlo vysporiadal, mám na nej "ľahký" PIN. Outú nedajbože uhádnuť poradie čísel, tak dávno som ho už nevypínal.

Tie štyri číselká mi chodili stále po rozume, ale trikrát v zlom poradí, až som musel vytiahnuť zablokovanú kartu.  To bolo v sobotu. Celú nedeľu som hľadal PUK, teda robil som poriadok vo svojich veciach. V šuplíkoch, na pracovnom stole, v troch skrinkách, kde je zvyčajne môj vlastný neporiadok. Mám rád takéto príhody, lebo ma jednoznačne prinútia urobiť si poriadok, spojený s triedením a vyhadzovaním nepotrebných papierov. Niekedy je to zaujímavé...

Mal som "šťastie", že som PUK nenachádzal až do posledného  možného miesta. Nakoniec, celkom na konci som ho predsa objavil. Ako poslednú vec som vzal do rúk starú peňaženku s kopou starých účteniek, neviem na čo a v jednej skrytej priehradke bola strčená plastová kartička s PUK-om. Heureka! Akcia mala dvojaký účinok, alebo ako sa teraz hovorí - "dva v jednom" - aj vlk je sýty, aj koza celá, aj PUK sa našiel, aj som si urobil poriadok v papieroch. 

So spätnou platnosťou

Libreto

So slzami v očiach, nevidieť jasne svet...

(...D. Pálka...) 

Zvyk je železná košeľa a to platí aj na internete. Po čase si človek internetový zvykne navštevovať tie isté stránky, ale tento zúžený okruh ho neskôr začne škrtiť ako príliš utiahnutá kravata. Kravaty nemám rád, preto som si včera dovolil ísť na operu s rozopnutým golierom.  Tak či onak, aj tak je to nezvyk, po každodennom riflovaní si na seba navliecť oblek a vypucované topánky k tomu.

V obleku sa človek musí inak pohybovať, zabudnúť svoju prirodzenosť v odložených nohaviciach, byť spoločensky ležérny, konverzovať so známymi, usmievať sa a zároveň byť vnútri sám ako málokedy inokedy. Na vnútro sa ťažšie oblieka spoločenský šat, ak je to zriedkavé vyšinutie. Sú však zážitky, pri ktorých padnú zábrany a človek je sám sebou a zároveň súčasťou spoločenstva.

Ten zázrak dokáže umenie. Najčastejšie je to hudba, ktorá synchronizuje s postihnutým vnútrom. Aj iné druhy umenia môžu zapôsobiť, napríklad opera. Menej zamestná fantáziu, je náročnejšia na zrak. Čítať libreto na sveteľnej tabuli dá zabrať... Zistil som, že moje diaľkové okuliare nestíhali s dostatočnou ostrosťou zobraziť text. Skúsil som bez nich a bolo to lepšie.

Potom prišla exponovaná chvíľa, vrcholný spevácky výkon Violett... Hovorí sa, že cez slzy nevidieť jasne svet...V tej exponovanej chvíli som však zistil, že to nie je pravda. Zvlhnuté oči čítali texty jasnejšie ako predtým a svet bol krajší, i keď smutný...
________
Giuseppe Verdi: La Traviata 
Violetta - K. Kolonits 
Alfredo - J. Kundlák 
Gaston - J. Babjak
...
SND, október 2010    

Gravitácia vákua

Najväčšia energia a sila sa nachádza vo vesmírnom vákuu. Zdá sa, že je všade. Je príčinou gravitácie, ktorá ma dnes zasiahla. Už dlhší čas udalosti lietali okolo mňa v dokonalom chaose a žiadna sa ma príliš nedotkla. Práca je veľká čarodejnica... Vnímal som udalosti, ale nedokázal som sa k nim vyjadriť, zaujať postoj. Dnes veci nabrali iný smer, uvoľnila sa moja vákuová energia, zasiahla ma gravitácia prázdna... Na pokojné chvíle chaosu už môžem iba spomínať...

Zisťujem, že som prišiel o veľa srandy. Napríklad tá Krajcerova o televízii a rozhlase. Muselo mu to dať veľa námahy, pretransformovať zrušenie koncesionárskych poplatkov do naoko nevinnej formy spojenia dvoch verejnoprávnych médií. Veľmi pekne o tom píše vo svojom blogu Róbert Kotian.

Na druhej strane, Peter Tóth  berie Krajcera celkom vážne, aj keď paradoxne tvrdí, že "Krajcer je na správnej ceste, aj keď trochu blúdi" (ha, ha).  Ja si myslím, že neblúdi, lebo cieľ ovládnutia verejnoprávneho priestoru je jasný a kto vidí do toho hlbšie, musí vedieť, že všetko ostatné je len cesta. V tomto prípade neplatí "dzurindovské", že cesta je cieľ...

K podobnému záveru dospel aj Peter Tóth vo svojom blogu: "Vysoko pravdepodobné je.. že na straníckych sekretariátoch špekulujú viac nad spôsobom, ako získať vo verejnoprávnych médiách kontrolu než nad kvalitnou službou verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania".