Jedna naša televízia vyhlásila pred niekoľkými dňami "najdepresívnejší" deň v roku. Akosi sa mi to nezdalo, ale dnes to už chápem. Kto sleduje naše komerčné televízie skôr, alebo neskôr musí prepadnúť pesimizmu. Tak napríklad "jojka", ktorá sa drží nalinkovanej línie seriálovej televízie sa v spravodajstve zameriava na čiernu kroniku. Je to obludné, ako dokázali z niekdajšej zastrčenej rubriky v novinách urobiť akože spravodajskú reláciu. Popri "promi" novinách o prominentoch a obe tieto kategórie majú spracované v bulvárnej forme. Marka si zase podľa mojich postrehov drží imidž straníckej televízie.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že stačí vypnúť TV prijímač, ale nie je to celkom tak. Webnoviny napísali, že televízie v SR odvysielali vlani viac než 637 tisíc reklám. Pomocou kalkulačky som prišiel k číslu 1745 reklám za deň. Neuveriteľné. Za hodinu je to priemerne 72 reklám (vo dne i v noci). Za reklamu vraj zaplatili zadávatelia 460 miliónov €. Po prepočte na staré koruny je to 13,8 miliardy Sk. Pekný balík, o ktorý sa televíziám oplatí biť bez ohľadu na diváka. A to hovoríme len o celoplošných televíziách.
Za reklamu teda každý obyvateľ Slovenska zaplatil 92 €, trojčlenná domácnosť 276 €. Na porovnanie - za verejnoprávnu TV zaplatí bežná domácnosť cca 56 € ročne. Tie reklamné peniaze neplatíme priamo, ale sú zahrnuté v cenách všetkých výrobkov. Tie sú zdrojom zisku výrobcov a dodávateľov, ktorí časť svojho zisku takto venujú televíziám, aby aj oni tvorili svoj zisk. Televízny program je popri tom len nutným zlom a cestou na ovplyvňovanie ľudí... Druhýkrát za to zaplatíme opäť všetci vo forme konzumu často dosť úbohých reklám a mediálneho masírovania.
Popritom vraj zadávatelia využili menej ako 50% reklamného času, ktorý je k dispozícii podľa zákona. Boh nás chráň pred naplnením takéhoto zákona. O tom aká je naša reklama vtieravá a ktorá je "najvtieravejšia" sa v článku webnovín nič nepíše. Ameriku sme nedobehli, ale nie sme tak zlí. Tam sa vraj minulo na reklamu za 9 mesiacov minulého roku celkom 94 miliard USD. To vychádza približne 320 € ročne na obyvateľa. No veď ešte máme ďaleko k výkonnosti ich ekonomiky a ku stupňu ich blahobytu... Len sa touto cestou moc neponáhľajme.
2011/01/21
2011/01/16
Rutina
Sebakriticky priznávam, že som chlap, hrdina, občas dub a niekedy stroj. Chválil som sa, aký som poloprofesionálny pekár domáceho chleba. Dnes to už všetko nie je pravda, už nie som hrdina, ani dub, ale baran a pokazený stroj. Začalo to už na Silvestra. Bola mi pridelená úloha, upiecť silvestrovské oškvarkové pagáče. Ako kuchársky hrdina som zobral dva recepty a z každého som si vybral čo sa mi hodilo a piekol som krížené oškvarkové pagáče, dúfajúc že z toho vzídu mičurinské.
Dnes to už môžem priznať, zabudol som na soľ. Veď hovorím, dva recepty... Ako by som nevedel, že soľ je nad zlato. Pagáčiky svietili ako pozlátené, vajcový "prípečok" na povrchu sa ligotal, ale zlato to nebolo. Len dúfam, že sliepkam nášho domáceho dodávateľa vajec budú chutiť a vajcia budú znášať najbližší týždeň grátis. Verím, že im nejde o chuť, ale iba o príslušné výživné hodnoty bielkovín a uhlohydrátov a čo ja viem, čoho ešte. Na druhej strane moja silvestrovská kapustnica bola vynikajúca, o čom svedčí aj skutočnosť, že som ju sám ani po niekoľkých dňoch neodmietal.
Dnes som mal druhý Silvester. Teda aspoň čo sa týka soli. Rutina je dobrá vec, ale pri pečení chleba nie je dobré sa ponáhľať. Rutinne som zmiešal všetky suroviny len tak od oka a tak sa mi dnes podarilo upiecť chlieb vonkajšieho vzhľadu ako klasická tehla pálená (PT) a čo viac, bez štipky soli. Sliepkam ho nedám, až tak po vajciach netúžim! Aj keď je neslaný, je dobrý. Mne chutí (musí). Nabudúce zmením svoj rutinný prístup, teda aspoň ku chlebu. Sľubujem, že všetky suroviny riadne odvážim a namiešam presne podľa návodu.
Dnes to už môžem priznať, zabudol som na soľ. Veď hovorím, dva recepty... Ako by som nevedel, že soľ je nad zlato. Pagáčiky svietili ako pozlátené, vajcový "prípečok" na povrchu sa ligotal, ale zlato to nebolo. Len dúfam, že sliepkam nášho domáceho dodávateľa vajec budú chutiť a vajcia budú znášať najbližší týždeň grátis. Verím, že im nejde o chuť, ale iba o príslušné výživné hodnoty bielkovín a uhlohydrátov a čo ja viem, čoho ešte. Na druhej strane moja silvestrovská kapustnica bola vynikajúca, o čom svedčí aj skutočnosť, že som ju sám ani po niekoľkých dňoch neodmietal.
Dnes som mal druhý Silvester. Teda aspoň čo sa týka soli. Rutina je dobrá vec, ale pri pečení chleba nie je dobré sa ponáhľať. Rutinne som zmiešal všetky suroviny len tak od oka a tak sa mi dnes podarilo upiecť chlieb vonkajšieho vzhľadu ako klasická tehla pálená (PT) a čo viac, bez štipky soli. Sliepkam ho nedám, až tak po vajciach netúžim! Aj keď je neslaný, je dobrý. Mne chutí (musí). Nabudúce zmením svoj rutinný prístup, teda aspoň ku chlebu. Sľubujem, že všetky suroviny riadne odvážim a namiešam presne podľa návodu.
2011/01/15
2,7%
Opakujem - 2,7 % a viac nemusím, všetci už vieme o čo ide. Znovu som objavil zvláštne a užitočné tlačidlo na diaľkovom ovládači s označením "MUTE". Najprv som si myslel, že je to na ovládanie rodičovského, či materského zámku (die Mutter), ale už viem, že sa tým zapína účinný doping na uši a dušu. Božské ticho namiesto reklamy. Ja viem, je tam ešte jedno podobné, červené. To je vyšší "level" pokoja.
Včera nám dokonca aj elektrické rozvody pripravili pokoj v najvyššej možnej úrovni. Vypadla nám elektrina na celom sídlisku skoro na dve hodiny. Čas určený na šmátranie po sviečkach a zápalkách, vhodný na spustenie temnej fantázie. Čas na zamyslenie a mierne obavy. Spustenie strachu na špacír. Veruže sme už zabudli ako vyzerá tma. Tá tieseň, ktorá padne na človeka, keď sa nemá čoho zachytiť ani doma, ani vonku. Kým sa nájdu sviečky a lampáše.
Tma mi pripomenula časy piplania sa v tmavej komore (aké vzdialené), ale aj rumunskú "nežnú" revolúciu. Prichádzali vtedy správy, že niekde sú v tej zime ľudia bez elektriny a vykurovania. Hrozné pomyslieť, aká zraniteľná je táto naša civilizácia. Na druhej strane som si pomyslel, že asi tak vyzerá aj záhadná temná energia čo vypĺňa väčšinu nášho známeho vesmíru.
Niekto hovorí, že tma neexistuje, že je to len nedostatok svetla, ale tá temná predstava, čo sme voči nej len malé nič, straší myseľ. Temnota ma vrátila do detstva, keď ešte celé nebo nebolo poulične osvetlené. Na sklonku leta sme pod hviezdami šúpali hory kukurice, hľadali sme na nebi Veľký voz a rozprávali si hrôzostrašné príbehy. Zimomriavky, úžasný čas detstva... Vráťme sa však do reality a k téme: opakujem - 2,7 %.
:)
Včera nám dokonca aj elektrické rozvody pripravili pokoj v najvyššej možnej úrovni. Vypadla nám elektrina na celom sídlisku skoro na dve hodiny. Čas určený na šmátranie po sviečkach a zápalkách, vhodný na spustenie temnej fantázie. Čas na zamyslenie a mierne obavy. Spustenie strachu na špacír. Veruže sme už zabudli ako vyzerá tma. Tá tieseň, ktorá padne na človeka, keď sa nemá čoho zachytiť ani doma, ani vonku. Kým sa nájdu sviečky a lampáše.
Tma mi pripomenula časy piplania sa v tmavej komore (aké vzdialené), ale aj rumunskú "nežnú" revolúciu. Prichádzali vtedy správy, že niekde sú v tej zime ľudia bez elektriny a vykurovania. Hrozné pomyslieť, aká zraniteľná je táto naša civilizácia. Na druhej strane som si pomyslel, že asi tak vyzerá aj záhadná temná energia čo vypĺňa väčšinu nášho známeho vesmíru.
Niekto hovorí, že tma neexistuje, že je to len nedostatok svetla, ale tá temná predstava, čo sme voči nej len malé nič, straší myseľ. Temnota ma vrátila do detstva, keď ešte celé nebo nebolo poulične osvetlené. Na sklonku leta sme pod hviezdami šúpali hory kukurice, hľadali sme na nebi Veľký voz a rozprávali si hrôzostrašné príbehy. Zimomriavky, úžasný čas detstva... Vráťme sa však do reality a k téme: opakujem - 2,7 %.
:)
2011/01/13
Zmrzlina
Začnem hneď skraja... Práve počúvam debatu (diskusiu?) Hrabka s jedným starým "politológom" a s jedným mladým o financovaní politických strán. Ja by som k tomu navrhol, aby strany boli povinné zverejniť (na internete) svoje kompletné účtovníctvo. Veď nejde o podnikanie, ani o biznis (hádam). To je všetko, čo som k tomu chcel povedať.
K Palinovej a Giffordsovej nemám čo dodať, to už zdanlivo doznieva. Tá ich súvislosť sa v médiách málo zdôrazňuje. Podobnosť s niektorými vyjadreniami diskutérov (aj zopár autorov) na blogoch pred poslednými (ostatnými) našimi slobodnými voľbami sa priam núka.
Novinka z dnešného spravodajstva je z Haiti. Nie, ešte tam nie je všetko O.K., ale americkí biológovia tam prišli na prevratný objav - objavili šesť druhov kriticky ohrozených žiab. Zdá sa, že problém žiab na Haiti sa dostal na cestu úspešného riešenia...
Laco znovu bloguje a nemá záujem umelo vytvárať diskusie pod svojim blogom (aj sa mu darí). Nechce byť kontroverzný. Stačí, keď zacituje niektoré pasáže z MF Dnes o pevnosti českej koruny. Komentáre tam nemá žiadne (doteraz), veď o dobrých správach netreba diskutovať... To ma teší (aspoň to).
Motto na záver:
"Většina lidí nemluví, pouze citují. Skoro všechno, co říkají, bychom klidně mohli dát do uvozovek; je to totiž dávno zděděno, nezrozeno v okamžiku svého užití. Citáty, toť zmrzlina pro každou příležitost.”
(Ch.Morgenstern)
K Palinovej a Giffordsovej nemám čo dodať, to už zdanlivo doznieva. Tá ich súvislosť sa v médiách málo zdôrazňuje. Podobnosť s niektorými vyjadreniami diskutérov (aj zopár autorov) na blogoch pred poslednými (ostatnými) našimi slobodnými voľbami sa priam núka.
Novinka z dnešného spravodajstva je z Haiti. Nie, ešte tam nie je všetko O.K., ale americkí biológovia tam prišli na prevratný objav - objavili šesť druhov kriticky ohrozených žiab. Zdá sa, že problém žiab na Haiti sa dostal na cestu úspešného riešenia...
Laco znovu bloguje a nemá záujem umelo vytvárať diskusie pod svojim blogom (aj sa mu darí). Nechce byť kontroverzný. Stačí, keď zacituje niektoré pasáže z MF Dnes o pevnosti českej koruny. Komentáre tam nemá žiadne (doteraz), veď o dobrých správach netreba diskutovať... To ma teší (aspoň to).
Motto na záver:
"Většina lidí nemluví, pouze citují. Skoro všechno, co říkají, bychom klidně mohli dát do uvozovek; je to totiž dávno zděděno, nezrozeno v okamžiku svého užití. Citáty, toť zmrzlina pro každou příležitost.”
(Ch.Morgenstern)
2011/01/12
V jedálni a podobne
Hovorí sa, že životnosť blogera sú dva roky. Zdá sa mi, že už nadsluhujem a chcel by som za to nejaké body naviac. Kto by mi ich však dal? Blogovanie je ako jednosmerná ulica, dá sa ísť tam, ale naspäť cesta nevedie. Z času na čas si kladiem otázku, ako ďalej? O čom písať? Niečo zábavné, špecializované, alebo písať o všetkom? Napríklad do kategórie zábavy to, ako náš vedúci rozbil v jedálni po obede dva taniere. Stačilo vidieť potešenie na tvárach všetkých prítomných kolegov, to bolo zábavné.
Ak však nechcem písať o banalitách všedného dňa, ak nechcem písať o politike (tá je riziková) tak už skoro nemám o čom. Moje rubriky v tomto blogu vznikali náhodne, podľa momentálnej potreby. Čo keby som pridal ešte jednu, takú všeobjímajúcu: o ničom...? Kolega bloger na "rozhľadni" ponúka návody ako na to, o čom písať. Aj Adam Debnár píše o inšpirácii (správny bloger (vraj) berie inšpiráciu zo svojho života), lenže uviesť teóriu do praxe býva ťažšie.
Byť, či nebyť? To je otázka aj pre Tomáša Bellu. Po tom ako rozbehol najväčší slovenský blog na SME, rieši iný problém, ktorý trápi veľké noviny - veľký počet diskutujúcich na blogoch (mňa skôr trápi malý počet :). V krajine s 5,5 miliónom obyvateľov navštívi stránky novín SME za mesiac až 1,5 milióna čitateľov. Veľké noviny v priestore strednej Európy sú na tom podobne, preto vymýšľajú spôsoby, ako obmedziť počet diskutujúcich. Na "západe" to už vraj niekde funguje.
Vraj sa to darí jednak tým, že sa ruší anonymita, treba sa prihlásiť pod vlastným menom, fotografiou a skutočnou adresou. V reakcii sa potom objaví meno, aj bydlisko autora. Spôsob, ktorý presadzuje firma "PIANO", je združenie viacerých médií a ich sprístupnenie cez jednotný poplatok. Je to cesta, ktorá síce zodpovedá trhovému princípu "samoregulácie" pôsobením ponuky a dopytu, ale ktovie, či naozaj povedie k zvýšeniu kvality príspevkov. Alebo už potom nikdy nebude internet tým, čím býval.
Ak však nechcem písať o banalitách všedného dňa, ak nechcem písať o politike (tá je riziková) tak už skoro nemám o čom. Moje rubriky v tomto blogu vznikali náhodne, podľa momentálnej potreby. Čo keby som pridal ešte jednu, takú všeobjímajúcu: o ničom...? Kolega bloger na "rozhľadni" ponúka návody ako na to, o čom písať. Aj Adam Debnár píše o inšpirácii (správny bloger (vraj) berie inšpiráciu zo svojho života), lenže uviesť teóriu do praxe býva ťažšie.
Byť, či nebyť? To je otázka aj pre Tomáša Bellu. Po tom ako rozbehol najväčší slovenský blog na SME, rieši iný problém, ktorý trápi veľké noviny - veľký počet diskutujúcich na blogoch (mňa skôr trápi malý počet :). V krajine s 5,5 miliónom obyvateľov navštívi stránky novín SME za mesiac až 1,5 milióna čitateľov. Veľké noviny v priestore strednej Európy sú na tom podobne, preto vymýšľajú spôsoby, ako obmedziť počet diskutujúcich. Na "západe" to už vraj niekde funguje.
Vraj sa to darí jednak tým, že sa ruší anonymita, treba sa prihlásiť pod vlastným menom, fotografiou a skutočnou adresou. V reakcii sa potom objaví meno, aj bydlisko autora. Spôsob, ktorý presadzuje firma "PIANO", je združenie viacerých médií a ich sprístupnenie cez jednotný poplatok. Je to cesta, ktorá síce zodpovedá trhovému princípu "samoregulácie" pôsobením ponuky a dopytu, ale ktovie, či naozaj povedie k zvýšeniu kvality príspevkov. Alebo už potom nikdy nebude internet tým, čím býval.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)