Brassica rapa

Z obrázku je jasné, že latinský názov v titulku (Brassica rapa L. var. esculenta DC) patrí zelenine so slovenským názvom Vodnica (Okrúhlica). Obsahuje vápnik, draslík, sodík a železo, ale hlavne je jemná a chutná. Dokonca by som povedal, že je aj tolerantná, lebo jej vôbec nevadí, že v Bratislave ju predávajú pod označením "reďkovka". Napriek tomu, keď som ju uvidel na pulte stánku so zeleninou, nemohol som odolať. Neváhal som ani chvíľu a nakúpil som dva zväzky po 3 kusy. Ešte dve mám...



Nedávno som kdesi čítal takú zásadnú vetu o zásadách, ktorá sa mi celkom zapáčila:
"Zásady sú dobrá vec, len sa nesmú brať príliš zásadne". Keď som už pri hľadaní v mojom poznámkovom bloku, tak som práve natrafil na profesora Hawkinsa, ktorý pred časom pripustil, že najzásadnejšou silou vesmíru je gravitácia. Dokonca ju v istom zmysle stotožnil s "božským" stvoriteľským princípom. Niečo podobné sa objavilo aj vo filme Agora, kde vedkyňa prichádza na to, že bez gravitácie by sme my, ani vesmír, nemohli existovať. Tak mi to vnuklo pozmenené vďakyvzdanie: "Deo gra(vitá)tias".

Z iného súdka, nedávno som dostal e-mail od heleny:

Hello Dear
Its really a pleaseure to come along your profile in the site,
my name is helena kassala and search for honest partner for friendship and hope you do not mind if you do not mind please reply me back so that i can tell
you more about myself and exchange picture too
Lovely helena

Lovely Helena!
Svoju odpoveď nedám preložiť googlu, ako si to urobila ty, to sa predsa pri tak intímnom návrhu nerobí. "But, I am a pleaseure too". Fotku ti neposielam, ale ak trváš na mojej fotke, stiahni sú túto, tu hore. Ubezpečujem ťa, že je naozaj moja, sám som ju nasnímal dnes večer.  Lovely Brassica rapa.

Čo nebolo v novinách

V Bratislave mám veľa miest, ku ktorým ma viažu príjemné spomienky. Keď sa  ma rodina spýtala, kde by som najradšej zašiel s nimi na záverečnú večeru týždenného pobytu, tak som začal loviť reštaurácie v spomienkach. Tu ani Google neporadí, aj keď ponúka široký výber. Našiel som teda niekoľko príjemných miest, len tak, po pamäti. Vo výbere sa ocitla čárda pri Veľkom Draždiaku, kde sme kedysi svadbovali, Jánošíkov dvor, kde sme už niekoľkokrát jedli a reštaurácia pod hradom pri NRSR. Tá a Lebenfinger sa mi zdali príliš nóbl na ukončenie pracovného týždňa.

Nakoniec vyhrala reštaurácia Romantika, kde sme boli naposledy pred piatimi rokmi. Iba raz, ale mám v nej zakotvené dva pevné body. Jedným je Hríb, teda "ten Hríb spod lampy", ktorý tam vtedy tiež večeral a druhým je viedenská roštenka. Tú tam robia perfektnú. Takú hromadu chutne opraženej cibule inde nedostanete. Hádam iba u Zlatého Bažanta v Banskej Bystrici. Spomienky sa potvrdili, uhorkový šalát neodolateľne rozvoniaval a roštenka bola možno aj lepšia ako vtedy. Len Hríba vedľa nebolo... Čašník síce potvrdil, že tam stále chodieva a že aj včera tam bol. Nie že by mi chýbal, ja hríby, okrem hlivy ústricovej, globálne vynechávam z jedálnička.

Tak zase o 5 rokov sa stretneme v Romantike... a možno príde aj Hríb.

Bratislavský týždeň

     Práca oslobodzuje, tento krát oslobodila aj mňa. Hlavne od písania na blog. Popri práci som skúsil aj trochu kultúry so Zuzanou Krónerovou na lodi a jeden film. Už som tu spomínal Rodinku a Čiernu labuť, k tomu pribudla Agora. Film, ktorý bol na internete dosť kritizovaný. Nepozeral som sa naň cez prizmu náboženstva, aj keď sa tej problematiky priamo dotýka. Zaujímal ma hlavne príbeh, ľudské posolstvo. Príbeh bol spracovaný na vcelku priemernej úrovni a posolstvom je ľudská mocibažnosť, jej víťazstvo a pád. Tak ako sa to opakuje stále, až do dnešných čias. Menia sa len slová.
* * *
     V Bratislave sa mi podarilo odpočuť jeden krátky rozhovor. Bolo to pri smetiakoch, kde sa pristavila akási žena a tej druhej so smeťami ponúkala drahé hodinky. Len za 30 €, so slovami: "Kúpte si hodinky, sú strašne drahé, dám vám ich len za 30 eur. Dnes ráno som ich ukradla v Poluse..." Tak mi pri tom napadlo, je to zlodejka, alebo klamárka? Skôr by som tipoval na to druhé, predaj lacného pašovaného tovaru pod drahou značkou a zlodejina je len ako marketingový ťah, ktorý sa dnes nosí... Hodinky som nevidel, ale na prvý pohľad sa ich kvalita určite nedá posúdiť. Pre mňa je to aj tak nezaujímavý artikel, lebo odkedy nosím mobil, moje náramkové hodinky odpočívajú v pokoji.
* * *
     Na záver ešte pár slov o divadle v podpalubí. Bol to jeden kultúrny večer so stále krásnou večernou panorámou Bratislavy z petržalského brehu Dunaja. Loď Adyho Hajdu osloví hlavne "kaviarenskou" časťou, kde obsluhujú čašníci s "čiernymi sukňami". To píšem preto, že podobne sa vyjadrila Kate Mossová v románe z prostredia južného Francúzska Zimní duchovia, ktorý som práve vtedy dočítal. V lodnej kaviarni podávajú okrem iného aj výborný mätový čaj. V divadelnej časti monodráma, divadlo jedného herca, či "one-woman show".
     Videl som niečo také prvýkrát a navyše v prostredí demontovanej strojovne bývalej lode. Obyčajné stoličky pre 150 divákov a herečka na dosah  ruky, na to si treba chvíľu zvykať. Mal som dojem, že aj Zuzana Krónerová v postave osamelej starnúcej ženy Shirley Valentine si na nás zvyká a naplno sa uvoľnila až v druhej polovici po prestávke. Do kultúrneho zážitku toho večera si určite právom vkladám tri rovnocenné dojmy: večernú panorámu mesta, mätový čaj na lodi a čašníkov v čiernych sukniach, rovnako ako ťažko skúšané hlasivky bosej Zuzany Krónerovej na podlahe strojovne, ktorá znamená svet.   

W. Russel: Shirley Valentine - one-woman show Zuzany Kronerovej v divadele na lodi A. Hajdu.

Čierna a biela labuť

Nedávno prebehla dosť rozsiahla a búrlivá diskusia k článku D. Berana na Sieťovke. Našťastie sa autor príliš nerozpisoval o filmovom príbehu, tak moja zvedavosť rástla, podobne ako aj na podklade kontroverznej diskusie. To sú práve tie ťahy, pôsobiace ako reklama. Skrátka a dobre, musel som to vidieť, aby som nebalansoval medzi dvomi protichodnými názormi. Podarilo sa, ale nie som na tom oveľa lepšie.

Čierna labuť je film, v ktorom malo kontrastovať niečo naprosto normálne, ako je krása reprezentovaná hudbou a baletom s niečim narušeným, s psychickou poruchou osobnosti. Nemám rád také filmy a seriály, ktoré sa zaoberajú napríklad "myšlienkami zločinca", ale to je môj problém. Vlastne ani hororové filmy už veľmi nemusím. Nikdy by som nešiel na film o Kajínkovi, alebo Devínsky masaker, či Texaský masaker motorovou pílou. Je to porovnanie značne krívajúce, ale istá podobnosť tu predsa je.

Môj dojem, neovplyvnený recenziami a rozprávaním očitých svedkov, bol dosť rozpačitý. Musím priznať, že tam boli aj mierne nudné pasáže. Vcelku som sa však nenudil, ako na českom filme Rodinka (viď môj predchádzajúci postreh). Mám dojem, že hudby tam bolo trochu málo na môj vkus. To čo spomína autor hore uvedeného článku ako hlavný obsah filmu (čo to dalo jemu), som registroval len okrajovo a čiastočne. Rozhodne to nebol zámer autorov filmu, ani hlavný motív príbehu.

Nedokážem tento film posudzovať tak odborne, ani znalecky z hľadiska baletu, ako D. Beran, ani s rozhľadom Petra Breinera. Napriek tomu som sa pokúsil opísať môj divácky dojem. Žiadnu recenziu. Nemám však výhrady k filmárskym aspektom tohto filmu, skôr k príbehu, ako som už napísal, ktorý síce bol zvládnutý na patričnej úrovni, len môj vkus sa s ním trochu míňal... Vďaka za pozornosť, prispel som týmto svojou kvapkou do mora.
____________________
Čierna labuť (Black Swan)
USA 2010, Dráma/Thriller, Réžia: Darren Aronofsky
Hrajú: Natalie Portman, Mila Kunis, Vincent Cassel...

Rodinka

Nejakou náhodou som si nedávno pozrel český film Rodinka. To som nemal robiť, lebo teraz neviem, či je to naozaj film. Technicky je to iste film, vraj komédia, ale skôr iba rodinný sitcom. Teda "sitkom" u mňa nie je film. Prepadlo to u mňa na celej čiare. Skoro by som povedal, že sa to podobá na starý český film, teda nie vekom filmu, ale hercami, spôsobom "humoru" a tak. Podobá sa to tuctovej záľahe seriálov v televízii a ja seriály nemám rád (až na zopár výnimiek).


Z recenzií, ktoré som čítal dodatočne vyberám:
"Ne, není to dobrý film. Je to strašný film..." Píše Mr. Hlad
"Rodinka není film, nýbrž sestřih seriálu, ale hraje se v kinech." Píše i-dnes 

Možno je to vytrhnuté z kontextu, ale vystihuje to podstatu. Poučenie do budúcnosti: najprv si prečítať recenzie a potom si prípadne pozrieť film.



________________________________
Rodinka 
Komédia / rodinný
Réžia: Dušan Klein 
Česko, 2010
Hrajú: Jana Štěpánková, Daniela Kolářová, Jaromír Hanzlík, Petr Forman, Lucie Vondráčková, Lenka Vlasáková, Josef Polášek, Naďa Konvalinková, Radek Zima, Tereza Kostková, Petr Kostka, Agáta Zimová, Veronika Svobodová, Markéta Frösslová, František Němec, Josef Alois Náhlovský