Niekedy sa mi zdá, že všetko už bolo povedané, tak načo ďalšie slová. Výber wabovín z "lepších čias" je už na svete v tlačenej podobe. Mohol by som začať novú éru. Mohol by som zlikvidovať aj televízor v tejto miestnosti, lebo často ruší moje kruhy. Tak ako aj teraz, stupídnymi reklamami.Vypínam ho, lebo v prípade našich reklám neplatí to staré, že opakovanie je matkou múdrosti, ale práve naopak, opakovaním sa z pravdy stáva lož.
Nedávno som uskutočnil takú malú súkromnú štatistiku reklám na jednom z komerčných televíznych kanálov. Prebiehalo to tak, že som si zaznamenal celé vysielanie od 16. hodiny do polnoci. Potom som urobil niečo úplne opačné, ako zvyknem robiť pri bežnom zázname. Čo najrýchlejšie som prebehol programy a sledoval som len reklamné vysielanie. Veru tak, bolo to niečo otrasné. Dve hodiny nič iné, len reklamy, jedna horšia ako druhá.
Najhoršie bolo sledovať tie isté úbohé reklamy niekoľkokrát za sebou. Ale vydržal som. Tu sú moje štatistické zistenia:
- Za 8 hodín bolo odvysielaných 16 reklamných blokov, teda priemerne dva bloky za hodinu.
- Až na niekoľko výnimiek, bola dĺžka reklamného bloku 8 minút. Takmer presne, ako švajčiarske hodinky.
- Dĺžka úseku medzi reklamami bolo minimálne 7 minút, maximálne 50 minút, ale najčastejšie to bolo okolo 20 minút.
- V tomto intervale 8 hodín bolo venované reklame približne 26 % vysielacieho času.
Najpôsobivejšie (na nervy) sú reklamné bloky zaradené niekoľko minút pred skončením filmu. Úžasný, aj keď veľmi priehľadný psychologický manéver. Zlaté verejnoprávne televízie, ako STV, alebo ČT, kde neprerušujú vysielanie programu reklamou.
2011/11/18
2011/11/13
Nemám čas
Nemám na nič čas, to je dobrá výhovorka, keď sa človek nechá rozptyľovať všetkým možným a na poctivé blogovanie kašle. Teda, nie že by som chcel zanedbávať písanie, ale akosi mi to nevychádza. Ale už to hádam bude lepšie, lebo horšie už bolo.
Dnes som videl úžasný film Melódie môjho srdca v TV. Úžasný (alebo ja som mal úžasnú náladu) v tom zmysle, že to bolo o chlapcovi s mimoriadnym hudobným nadaním. A ešte niečo, bol výborne a presvedčivo zahraný, až tak, že v závere skoro skĺzol do filmového klišé. Šťastné konce sú už raz také, potešia nás a ak sú dobré, aj dojmú. Proste hudba a šťastný koniec príbehu nenechajú jedno oko suché. Asi mám hudobný deficit, musím to čoskoro napraviť. V minulých dňoch som odmietol zaujímavý klavírny koncert, nasledujúcu príležitosť si už nenechám vziať. Alebo, že by som si zahral na fujare?
Okrem pozerania filmu som dnes urobil aj jednu zaujímavú vec. Zahral som sa na čitateľa wabovín. Urobil som si výber z môjho blogového denníka, ktorý obsahuje 65 článkov uverejnených v rokoch 2006 - 2009. Je to taký pokus, čitateľský mini prieskum. Výtlačok posielam čitateľom mimo okruhu internetu na získanie spätnej väzby. Bolo to čítanie aj pre mňa celkom užitočné, lebo ma prinútilo urobiť na tých článkoch dodatočnú jazykovú korektúru a priznávam sa, že z textu vypadlo veľa trojbodkových koncov. Prechádzam na jedno-bodkové konce viet...
:-)
Dnes som videl úžasný film Melódie môjho srdca v TV. Úžasný (alebo ja som mal úžasnú náladu) v tom zmysle, že to bolo o chlapcovi s mimoriadnym hudobným nadaním. A ešte niečo, bol výborne a presvedčivo zahraný, až tak, že v závere skoro skĺzol do filmového klišé. Šťastné konce sú už raz také, potešia nás a ak sú dobré, aj dojmú. Proste hudba a šťastný koniec príbehu nenechajú jedno oko suché. Asi mám hudobný deficit, musím to čoskoro napraviť. V minulých dňoch som odmietol zaujímavý klavírny koncert, nasledujúcu príležitosť si už nenechám vziať. Alebo, že by som si zahral na fujare?
Okrem pozerania filmu som dnes urobil aj jednu zaujímavú vec. Zahral som sa na čitateľa wabovín. Urobil som si výber z môjho blogového denníka, ktorý obsahuje 65 článkov uverejnených v rokoch 2006 - 2009. Je to taký pokus, čitateľský mini prieskum. Výtlačok posielam čitateľom mimo okruhu internetu na získanie spätnej väzby. Bolo to čítanie aj pre mňa celkom užitočné, lebo ma prinútilo urobiť na tých článkoch dodatočnú jazykovú korektúru a priznávam sa, že z textu vypadlo veľa trojbodkových koncov. Prechádzam na jedno-bodkové konce viet...
:-)
2011/11/04
Germa radí...
Najhorší je nerozhodný stav vecí. Napríklad dnes, chcel som písať o jednom neuváženom výroku našej premiérky, potom sa mi núkala úvaha na tému "zajtra". Premiérka je v hektickom období rozhodovania o sebe a ešte ju ťažia aj naše štátne, ale aj európske záležitosti. Musí vyťahovať horúce gaštany z pahreby, aj keď ich tam sama piecť nedala. Problémom je, že ak pre nás nejaký nevytiahne, prídeme aj o tie gaštany na stromoch pod Gýmešom. Tak som radšej politiku nechal bokom.
"Zajtra" ma oslovilo ústami jednej bývalej kolegyne, čo ma už dávno nevidela a teraz keď ma zbadala, hneď vyriekla nado mnou svoj ortieľ, vraj som pribral. Tak neviem či má pravdu, ale moja domáca váha, ak neklame, sa vychyľuje už dlho stále rovnako. Musel som na taký úder z "voleja" reagovať, tak som neopatrne zahlásil, že od zajtra prestanem jesť. Zamrzelo ma to, lebo viem, že do zajtra vyhladnem a nerád dávam prázdne sľuby. Keď som však nad tým zauvažoval, tak som sa upokojil. Zajtra totiž neexistuje, vždy je len dnes. Takže dnes musím jesť, zajtra nie.
Vyhladnutý som potom narazil na Germin blog, v ktorom varí a pečie dobroty. Tentokrát upiekla zákusok s tekvicou. Zaujalo ma to, lebo som bol hladný, tak som si recept vytlačil a keď som dostal od ženy povolenie na pečenie, dal som sa do svojej tekvice. Tú som práve nedávno doniesol z tržnice, takú tú lahôdkovú na pečenie. Tak sa z nej kúsok ušiel do zákusku. Všetko prebehlo naprosto presne podľa návodu, len sa mi to spravilo trochu hustejšie ako je na strednom Slovensku zvykom, ale nevadí, nabudúce budem múdrejší, len neviem ako.
Nebudem tu dokumentovať priebeh ani výsledok, dokumenty som hodil na svoj foto-blog, tam sa môžete presvedčiť na vlastné oči. Výsledok bol podľa očakávania veľmi dobrý. To podstatné - tekvica tam v chuťovej zmesi zaznieva len veľmi decentne, inak je to tradičný zákusok, aký sa u nás pečie na veľké sviatky. Možno by som nabudúce dal, oproti návodu od Germy, trochu menej cukru. Vďaka za recept. Nabudúce vyskúšam aj germinu cviklovú polievku. My sme dnes mali ako polievku demikát a bol vynikajúci.
Germáni Gurmáni skúste demikát...
"Zajtra" ma oslovilo ústami jednej bývalej kolegyne, čo ma už dávno nevidela a teraz keď ma zbadala, hneď vyriekla nado mnou svoj ortieľ, vraj som pribral. Tak neviem či má pravdu, ale moja domáca váha, ak neklame, sa vychyľuje už dlho stále rovnako. Musel som na taký úder z "voleja" reagovať, tak som neopatrne zahlásil, že od zajtra prestanem jesť. Zamrzelo ma to, lebo viem, že do zajtra vyhladnem a nerád dávam prázdne sľuby. Keď som však nad tým zauvažoval, tak som sa upokojil. Zajtra totiž neexistuje, vždy je len dnes. Takže dnes musím jesť, zajtra nie.
Vyhladnutý som potom narazil na Germin blog, v ktorom varí a pečie dobroty. Tentokrát upiekla zákusok s tekvicou. Zaujalo ma to, lebo som bol hladný, tak som si recept vytlačil a keď som dostal od ženy povolenie na pečenie, dal som sa do svojej tekvice. Tú som práve nedávno doniesol z tržnice, takú tú lahôdkovú na pečenie. Tak sa z nej kúsok ušiel do zákusku. Všetko prebehlo naprosto presne podľa návodu, len sa mi to spravilo trochu hustejšie ako je na strednom Slovensku zvykom, ale nevadí, nabudúce budem múdrejší, len neviem ako.
Nebudem tu dokumentovať priebeh ani výsledok, dokumenty som hodil na svoj foto-blog, tam sa môžete presvedčiť na vlastné oči. Výsledok bol podľa očakávania veľmi dobrý. To podstatné - tekvica tam v chuťovej zmesi zaznieva len veľmi decentne, inak je to tradičný zákusok, aký sa u nás pečie na veľké sviatky. Možno by som nabudúce dal, oproti návodu od Germy, trochu menej cukru. Vďaka za recept. Nabudúce vyskúšam aj germinu cviklovú polievku. My sme dnes mali ako polievku demikát a bol vynikajúci.
2011/11/02
Lawrence a Andrea
Natrafil som na rozhovor Andrei Vadkerti s Larrym Kingom na TA3 a vypočul som si to až do konca. Bolo to fajn, ľudské rozprávanie a aj otázky boli na úrovni. Andrea bola suverénna a aj jej angličtina znela úplne prirodzene. Bol to emotívne, ale vecne vedený rozhovor. Andrea má za to u mňa "k plus" :)
2011/10/29
Ukrajina 1980
V roku 1980 som sa dal nahovoriť na cestu autobusom do Kyjeva - na
výstavu úspechov ukrajinského národného hospodárstva, cca 1200 km. Cestovali sme Karosou, to je taká historická značka autobusu v dobovej turistickej úprave.
Cesta bola rozdelená na niekoľko úsekov. Prvú noc sme strávili ešte doma, na Morskom oku. Odtiaľ sme ráno vyrazili k hraniciam. "Sovieti" nám tam skonfiškovali všetky cestovné zásoby jedla, ktoré sme si, netušiac čo sa s nimi stane, nakúpili na cestu a podrobili nás dôkladnej prehliadke.
Zvláštnym spôsobom na nás zapôsobila široká Ukrajinská krajina. Cesty boli zväčša lemované hustým stromoradím, takže sme len občas uvideli šíre ukrajinské lány, aj tie čo ležali neobrobené. Všetky tunely a mosty strážili vojaci. V dedinách stáli domy dosť ďaleko, za bielymi latkovými plotmi.
Na každej dôležitej križovatke bolo stanovište milície. Mali o všetkom prehľad. Večer, za šera sa muselo jazdiť len s parkovacími svetlami. Na Ukrajine sme mali prvú zastávku v Užhorode, kde sme aj obedovali. Pred stravovaním v ZSSR nás doma varovali ale možno preto, že sme boli len na Ukrajine, nemôžem sa na stravu sťažovať. Druhú zastávku sme mali vo Ľvove.
Cieľom našej cesty bol Kyjev a v ňom spomenutá výstava úspechov, ktorá bola pre nás až taká zaujímavá, že sme na jej prehliadku s ťažkým srdcom obetovali až pol hodinu. Najsilnejším zážitkom bolo vidieť partiu údržbárov na strechy jedného pavilónu. Opravárenská čata sa skladala zo samých žien, ktoré poctivo pracovali s horúcou smolou pri izolovaní strechy. Jediný muž v skupine bol ich vedúci, ktorý dozeral na prácu a fajčil machorku opretý o múrik.
Druhým šokujúcim poznatkom boli žobrajúce deti v uliciach Kyjeva. Vtedy to bolo u nás niečo nepredstaviteľné. Z mesta si pamätám len obchodný dom "GUM" s otrasnými toaletami - jediná misa v malej miestnosti pre ženy i mužov, kde sa čakalo v zmiešanej fronte. Spiatočná cesta prebehla bez zvláštnych udalostí a najkrajším zážitkom bol prechod našich hraníc. Potešili sme sa krásnej a útulnej slovenskej krajine s nádhernými dedinami, kvalitnými cestami. Vtedy pre nás platilo to známe, že všade dobre a doma najlepšie.
Cesta bola rozdelená na niekoľko úsekov. Prvú noc sme strávili ešte doma, na Morskom oku. Odtiaľ sme ráno vyrazili k hraniciam. "Sovieti" nám tam skonfiškovali všetky cestovné zásoby jedla, ktoré sme si, netušiac čo sa s nimi stane, nakúpili na cestu a podrobili nás dôkladnej prehliadke.
Zvláštnym spôsobom na nás zapôsobila široká Ukrajinská krajina. Cesty boli zväčša lemované hustým stromoradím, takže sme len občas uvideli šíre ukrajinské lány, aj tie čo ležali neobrobené. Všetky tunely a mosty strážili vojaci. V dedinách stáli domy dosť ďaleko, za bielymi latkovými plotmi.
Na každej dôležitej križovatke bolo stanovište milície. Mali o všetkom prehľad. Večer, za šera sa muselo jazdiť len s parkovacími svetlami. Na Ukrajine sme mali prvú zastávku v Užhorode, kde sme aj obedovali. Pred stravovaním v ZSSR nás doma varovali ale možno preto, že sme boli len na Ukrajine, nemôžem sa na stravu sťažovať. Druhú zastávku sme mali vo Ľvove.
Cieľom našej cesty bol Kyjev a v ňom spomenutá výstava úspechov, ktorá bola pre nás až taká zaujímavá, že sme na jej prehliadku s ťažkým srdcom obetovali až pol hodinu. Najsilnejším zážitkom bolo vidieť partiu údržbárov na strechy jedného pavilónu. Opravárenská čata sa skladala zo samých žien, ktoré poctivo pracovali s horúcou smolou pri izolovaní strechy. Jediný muž v skupine bol ich vedúci, ktorý dozeral na prácu a fajčil machorku opretý o múrik.
Druhým šokujúcim poznatkom boli žobrajúce deti v uliciach Kyjeva. Vtedy to bolo u nás niečo nepredstaviteľné. Z mesta si pamätám len obchodný dom "GUM" s otrasnými toaletami - jediná misa v malej miestnosti pre ženy i mužov, kde sa čakalo v zmiešanej fronte. Spiatočná cesta prebehla bez zvláštnych udalostí a najkrajším zážitkom bol prechod našich hraníc. Potešili sme sa krásnej a útulnej slovenskej krajine s nádhernými dedinami, kvalitnými cestami. Vtedy pre nás platilo to známe, že všade dobre a doma najlepšie.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)