Reader a čas

Zvykol som si na čítanie novín a noviniek zo svojej čítačky. Tak ako si niekto ráno kúpi noviny, aby mal čo držať v ruke pri raňajkách tak to ja robím naopak. Raňajky si nosím ku klávesnici a k monitoru s internetovými novinami. Mám v čítačke skoro 130 zdrojov. Najviac je z toho blogov, a len zopár spravodajských portálov. Sú tam aj nejaké české a čosi z IT. Takzvané "mienkotvorné" noviny u mňa nemajú šancu, tie vynechávam, lebo si myslím, že noviny patria na papier a papier do trafiky.

Naozaj originálne internetové spravodajstvo musí vyzerať trochu inak ako staré dobré noviny. Vyplýva to z podstaty veci, ale aj z prístupu čitateľa. Asi nie je také jednoduché napísať dobrý spravodajský portál. Potom sa čudujeme, že si za to pýtajú milióny. Tým ale nechcem povedať, že tie milióny si naozaj zaslúžia... To je problém spravodajských aj komentátorských stránok "mienkotvorných" novín na internete. Ich problémom je, že chcú zachytiť všetko a to ešte starým dobrým novinárskym štýlom. Potom je z toho hybrid, kríženec novín a IT.

Z uvedeného porovnávania novín a internetového spravodajstva mi celkom logicky vyšlo "piano". Prečo by som nemal platiť za niečo, čo mi donesú až domov na monitor? Je pravda, že za "donášku" platím, ale neplatím za noviny. Skutočný problém "piana" je však v inom. Je to krok späť, krok od voľného internetu k plateným službám. Našťastie, tých voľných a často aj lepších spravodajských portálov je zatiaľ viac. No a komentáre? Tie sú naozajstnou slabinou našich novín. Vôbec nevadí, že sú pod "pianom", lebo sú také aké sú. Asi nemáme naozajstných komentátorov.

Spomínate si (starší) ešte, aké boli komentáre za "socializmu"? Nejde ani o to, že skoro v každej vete bolo slovo "socializmus" alebo jeho iná gramatická forma. To v prvom rade kazilo písaný štýl alebo pílilo uši poslucháčom. Svojho času, keď nastúpil na trón Ludvik Svoboda, ťažko sa mu to slovo vyslovovalo, ale tiež musel... Keď sa časy zmenili, začalo sa všetko slobodne komentovať. Najprv ideologicky v duchu novej doby a komentovali hlavne, práve vyliahnutí politici. Ešte nám bolo hej a tešili sme sa na nové lepšie časy. Starší už po niekoľkýkrát opakovane.

Z ideologických komentárov sa prešlo nebadane ku komentárom "zaujatým". To sú také, ktoré sa snažia straniť nejakej "strane", ale aj napodobňovať v názoroch trend západných médií. Lebo teraz je tam naša Mekka. Akosi sme vynechali medziobdobie, kedy by sa mohlo smelo, nezaujate a so snahou o pravdivosť komentovať. A pravdivosť znamená aj obhajobu vlastných záujmov spoločnosti, na ktorej tie noviny rastú. Vždy však je len tak, ako je a bude tak ako bude. Tak aj môj slobodný komentár zapadne do zabudnutia, ak si ho náhodou niekto prečíta.

Na záver sa vrátim k "času". Môj "reader" je aj mojimi hodinkami a kalendárom v jednom. Dva v jednom, aké aktuálne... Niekedy ho len prebehnem očami a začítam sa do niektorých správ a komentárov, či blogov. Niekedy sa stane, že aj celý týždeň, ba niekdy aj viac, sa nedostanem k svojej počítačovej čítačke. Potom je tá moja ONA katastrofálne preplnená. Čo s tým? Existuje jediná správna cesta - všetko označiť za prečítané a vymazať tak existenciu času v danom období. Aj tak niekedy beží čas, že sa prepadá do veľkej diery v internete.

Vajce vajcu

Melóny žlté cukrové s priemerom 10 centimetrov, plus mínus 1 milimeter, naskladané v úhľadných radoch a stĺpcoch žiarili včera v regáloch super marketu. Ako to tí Španieli, Holanďania a podobní robia? A čo robia s tými, ktoré prerástli svojich bratov, alebo nedorástli? Je to niečo ako s tými krivými šalátovými uhorkami, ktoré úradníkom v Bruseli nechutia. Tak je to aj s rajčinami, sú ako by ich mala jedna mater. Tam je aspoň aká taká konkurencia, veľkostných odrôd je viacej.

Škoda len, že tie unifikované paradajky nemajú paradajkovú chuť a vôňu. Ale už sa aj na tom pracuje, vedci v Amerike vyskúmali, čo dáva paradajkám chuť a vôňu. Nie je ďaleko doba, keď ich geneticky zmodifikujú, alebo ich budú pred expedíciou do chudobnejších krajín postrekovať nejakou voňavkou. Toľko správy zo sveta a z domova, čo nás dnes nepáli a čo nehasíme. Melón som si nakoniec kúpil ale nebola to dobrá kúpa, bol dozretý len na 25%, zbytok chutil ako surový baklažán.

Sú však aj dôležitejšie veci na svete, napríklad taká otázka vzniku života na zemi (vo vesmíre). Túto aktuálnu otázku sme riešili aj včera na schôdzi domového výboru. Dospeli sme až k vyššej moci a ďalej ani krok. Presiahlo to rozmer našich mozgových buniek. Jeden tvrdil, že vesmírny výskum nám ešte otvorí oči, ďalší tvrdil, že vesmírny výskum nikam nevedie a že je to bohapusté mrhanie pozemskými energiami a to nehovoril o zbytočnom spaľovaní kyslíka a znečisťovaní pozemského prostredia.

Pán poslanec Lipšic odchádza. To je dnes kardinálna otázka, že čo ďalej v jeho kariére. Odchádza od kresťanov, takže je to vlastne, v ponímaní z minulosti, kacír alebo reformátor. Našťastie, poslednú bosorku vraj upálili pred 200 rokmi a Jána Husa skoro pred 600 rokmi. Niet sa teda čoho obávať. Reformátori tu však ani dnes nemajú na ružiach ustlané. Našťastie, ani ja odchod pána Lipšica nevnímam ako problém, len ako podružnú kuriozitu. Aj Zemková zvažuje odchod z RTV(S) a nič to na kvalite programov STV nezmení.  

Drobné

Drobné mince sú ťažšie ako je ich váha vo finančnom svete. Možno aj preto sa opäť špekuluje o ich zrušení. Vraj už čoskoro môžu byť naše peňaženky ľahšie. Len aby to nebolo obrazne povedané. Včera bola tá správa o možnosti zrušenia jedno a dvoj centových mincí v Aktualitách, dnes tam už nie je, namiesto mincí tam dali aktualitu o Richardovi Levie srdce. Ktovie čo to znamená? Na druhej strane, vydanie jedno jedno eurových bankoviek by bolo super. Aj to by odľahčilo (okrem iného) naše peňaženky. Nosili by sme iba jednu pamätnú eurovku kvôli nákupným košíkom (ak by sme mali na to). Dobré je, že euro žije...

Rezané kvety sú vraj v domácnosti nebezpečné a hodia sa len na cintorín. Tie kvitnúce kytice majú jednu zlú vlastnosť, že "voňajú". Niekomu taká trvalá "aromaterapia" môže byť nepríjemná. Veď je známe, že čistý vzduch je nadovšetko. Kvety ozdobné listom sú preto do bytu oveľa vhodnejšie. Nie však do spálne, tam by nemali byť žiadne iné dýchajúce stvorenia okrem nás. Najvhodnejšie by boli do bytu stromy (palmy a rôzne bonsaje - Japonci to majú premyslené). Možno si ešte spomeniete na dávnu éru muškátov, ktoré sa pestovali na balkónoch a okenných parapetoch zvonka. Asi pre ich charakteristický "odor" boli vonku. Dnes sú namiesto muškátov v oknách "in" orchidey.

Na záver už len jedno pozastavenie vo verejnoprávnej televízii Slovenska.Je to vlastne taký malý hlavolam:

Skúste uhádnuť, aká firma sa to prezentuje na slovenskej obrazovke. RTL to nie je a nie je to ani RTVS! 

Kupecké počty?

Mobilné telefónne a dátové siete sú výborným biznisom, kde je asi dovolené všetko. Najkrajšie sú akciové ponuky. Telefonujem obvykle veľmi málo, som samotár a takého v istej spoločnosti nemilujú, preto sa ma snažia dostať tam, kde by som bol platným telefonistom.

Ide o to, že terajších 50 minút za 6 € mi absolútne stačí, len v exponovaných mesiacoch to prečerpám. Telefón mám len ako telefón a SMS používam zriedka, radšej volám. Týmto som už prezradil o sebe veľa dôležitých informácii, ale inkognito operátora som zachoval...

Dnes mi poslali esemesku s ponukou na nový telefón so zľavou 40 €, ak si (výhodne) zmením paušál na 18 € mesačne (hahaha). Ide o to, že by som platil mesačne o 12 € viac ako doteraz, telefonoval by som rovnako, teda žiadne zvýšené nároky na operátora.

Zľavu na môj telefón by tak mali za 100 dní späť a pri ročnej viazanosti čistý zisk naviac o 144 €. Nehovoriac o tom, že za telefón by som doplatil jeho cenu v hotovosti pri kúpe. Som teda na vážkach, či byť fanúškom môjho operátora a dotovať ho ročne sumou 144 € (4338 Sk), alebo prihliadať na vlastný záujem.

Alternatíva je prejsť k inému operátorovi, kde mi ponúknu to isté, lenže v zelenom. Tak to chodí v "konkurenčnom" prostredí. Ak u nového poviete, že ste platili 6 € mesačne, ponúknu vám to isté, len aby vás dostali. Ostatné príde časom.

Dozrievanie poézie

Niekdy sa mi zdá, po skúsenostiach z čítania básní na internete, že existuje malá i veľká poézia. Nedá sa povedať, ktorá je lepšia, či krajšia, lebo to všetko záleží do značnej miery od naladenia čitateľa. Pochopiteľne, aj poetická forma, rýmy či rytmus, bohatstvo metafor a myšlienky môžu pripraviť čitateľa na plnohodnotný zážitok. Mám rád "veľkú" i "malú" poéziu. Tú moju veľkú píšu slávni a renomovaní básnici, klasici pevne zakotvení, ale aj súčasníci, ktorých poézia živí.

Rád čítam malú poéziu zviazanú v malých knižočkách vydaných vlastným nákladom, prvé ale aj opakované pokusy autorov uchovať svoje dielo v knižnej forme. Na internete je to trochu iné, skúša sa vo väčšom rozsahu. Nič to nestojí a odozva je takmer okamžitá. Čitateľ má veľký výber zdrojov, nevýhodou je práve to  oddeľovanie "zrna" od "pliev". To je daň za modernu. Pravdou je, že v tom množstve možno objavovať aj skvosty, ktoré sa bohužiaľ nikdy nedostanú na papier.

Dozrievanie je taká malá knižka od Ľudmily Kunikovej-Šamkovej. Kniha sa mi náhodou dostala do rúk a ja mám najradšej také "knihy s históriou", ktoré sa v mojich rukách ocitnú ako súčasť nejakého príbehu, teda majú so mnou "historickú" súvislosť. Zväčša nechodím za knihou, ale knihy chodia za mnou svojou vlastnou cestou. Básnická zbierka Dozrievanie je intímnou lyrikou o láske, o vzťahoch v dozrievaní. Nie je mojou úlohou hodnotiť básnický štýl, ale je jasné, že je to takzvaný "voľný verš".

Básne v tejto zbierke sú intímnou lyrikou. Každá obsahuje aj istý dej a osobnú výpoveď, či vyznanie. Oslovilo ma niekoľko básní svojou jednoduchou krásou a myšlienkou. Na záver ešte dve ukážky z knihy:

Kniha je bohato ilustrovaná abstraktnými maľbami Alexandry Šamkovej. Vyšla vo vydavateľstve Limerick v roku 2012.