2022/02/18

Pokus o slnečno

Dnes svieti slnko a teplomer zdolal jedenástku. Hlavne, že je veselo.   
Z roku 1973:
 
- Prečo sa víta Nový rok s pohárom v ruke?
- Lebo všetci nevedia piť z fľaše (Roháč)
 
- Každý spisovateľ má mozole na zadku (Murphy)   
 
Vymyslieť vtip nie je ľahké. Ešte som v živote žiaden nevymyslel. Nejaké sa síce stali, samé od seba, ale neboli vymyslené. Spomínam... možno nabudúce.
 


2022/02/17

Odvolaná hranica

Neodvolávam ministrov ani premiéra, ale svoje predchádzajúce vyjadrenie (pred mesiacom) o seriáli Hranica. Vtedy som napísal: 

"Nedávno sme sa zapozerali do nového televízneho seriálu Hranica. Už je to minulosť, lebo sme prišli k názoru, že je to "Horná Dolná", len v zelenom."

Už to neplatí, odvolávam to vyjadrenie o seriáli Hranica a nie je to tým, že by som zmenil svoje estetické cítenie. Nie je pravda, že som ho prestal pozerať, dokonca je pravda, že ma (po mesiaci) zaujal tak, že to tu chcem povedať. Áno, je to žáner trochu podobný Hornej Dolnej, ale realizácia sa vydarila oveľa lepšie ako tam. Je to o ľudskej hlúposti tam i tu, ale v Hranici je menej urážlivých a zneucťujúcich scén. Je tam veľký diel nadsádzky, irónie a zobrazenie negatívnych charakterových vlastností postáv a to zaujme.

Samotný príbeh v tomto prípade nie je dôležitý, pašovanie ako zápletka dáva veľa možností na situačný humor, vhodný na výsmech, aj keď tam ide aj o celkovú spoločenskú a ekonomickú situáciu ľudí v Krivom. Mimochodom, Obec Krivé existuje, ale nemá s týmto seriálom nič spoločné. Nie je na ukrajinskej hranici, ale skôr na poľskej. Ostal som pri sledovaní tohto seriálu aj preto, že som podobné prostredie zažil (nie pašovanie, len "ďaleký" východ) a môžem povedať, že seriál je v istých súvislostiach karikatúrou blízkou realite. 

Najdôležitejšia vec, prečo ho stále pozerám, sú však herecké výkony u všetkých hercov, ktorí dokonale stvárnili dané postavy. Je to charakterová symfónia. Sú presvedčiví, dokonca až tak, že chvíľami mám dojem, že nehrajú postavu, ale seba. To svedčí aj o dobrom výbere hercov na charakterové postavy. Priliehavý je aj podtitul seriálu na stránke: "Za všetkým hľadaj ženu". Je to trochu predobraz sveta, v ktorom by o všetkom rozhodovali ženy (sorry).  

Ešte k typológii postáv v seriáli, je to pestrá zmes charakterov, dostatok hlúposti na pranierovanie, ale hlavne, presvedčivé stvárnenie a veľmi vyrovnané herecké kvality. Nemôžem všetkých menovať, ale aspoň šéfku pašerákov Zorku (Hana Gregorová), skoro som ju nepoznal, bola ako ozajstná šéfka z Krivého. Dosť bolo mojej chvály, aj tak sa to nedozvedia. Toto už neodvolám a vydržím až do 80. časti seriálu sedieť na...  gauči.

Foto postáv.


2022/02/16

Sčot

Nedávno bola v relácii Duel otázka, čo je to "sčot", po našom počítadlo. Počítadlo nie je počítač, ani kalkulačka, je to jednoduchý prípravok na malé počty. V podstate ide o detskú hračku, ktorú už asi nik neocení. V niektorých krajinách vraj vedia "sčot" používať k neuveriteľným počtárskym úlohám. Guličky počítadla sú v počítadle ako pamäťové bunky. Najjednoduchším počítadlom sú prsty na rukách. Tie majú k dispozícii deti, odkedy ich rodičia naučia ukázať, "Ukáž, koľko máš rokov?".

My sme v škole rýchlo prešli od prstov a počítadiel k počítaniu spamäti. Prsty nám spočiatku zakazovali. Dnes sa také memorovanie odmieta, ale fakt je, že stále viem "malú násobilku" použiť kdekoľvek, svedčí o tom, že to nebolo na škodu. Malá násobilka sa hodí (hodila sa) často aj v praktickom živote. Prvú kalkulačku som si kúpil kedysi dávno v Tuzexe. Nazbierali sa mi nejaké "bony" za devízy ušetrené na pracovnej ceste (v Poľsku), tak som sa jedného dňa postavil do radu pred bratislavským Tuzexom.

Kúpil som si za asi 80 bonov obyčajnú kalkulačku, ktorá vedela základné počtárske úkony a bol som z toho "šťastný". Nevydržala dlho, musel som ju reklamovať. Potom bola fajn, ale nakoniec skončila zabudovaná do zariadenia "čítač 100 MHz". Bolo to v časoch, keď ešte nebolo jednoduché zohnať vhodný displej.  Kalkulačka ako špeciálny displej riadený obvodmi čítača (vlastná konštrukcia):

   

2022/02/15

Svetlo

Svetlo je základom živého vesmíru, preto ho želáme zosnulým ako "svetlo večné". Je to paradox, aj nie je. Na cintorínoch sa v modernej dobe zapaľujú "zelené" sviečky. Sú na baterky. Baterky sa vybijú a musia sa zlikvidovať ako nebezpečný odpad. Starodávna sviečka zhorí, spáli nejaký ten oxygén a premení ho na CO2. Teplo ostane na cintoríne a produkt horenia sa započíta do klimatickej zmeny. 

Ak vezmeme do úvahy to čo nás v škole učili, že energia nevzniká, ani sa nestráca, len sa premieňa (v izolovanej fyzikálnej sústave je celková energia nemenná), máme to márne. A je naša Zem izolovanou fyzikálnou sústavou? Energia je zmena a zmena je život. Ako sa teda chová svetlo, ktoré je istým druhom energie? Prichádza k nám z vesmíru, vyrábame ho premenou inej energie, a tak nám svetlo uniká do vesmíru. 

Na Zemi máme veľa každodenných spotrebičov energie. O spotrebe vesmírnych rakiet a lietadiel, aj vojenských, sa radšej nehovorí, to ako keby existovalo mimo našej "izolovanej fyzikálnej sústavy". Všetko veľké však veľa zožerie (aj elektrické autá žerú energiu). Aj veľké výletné aj iné lode spália kopu nafty. Aj tie milióny áut na cestách. Globálny svet má globálnu spotrebu. Aspoň, že už vedci hľadajú pre seba inú planétu, kam by sa mohli presťahovať. Lebo ja už nepoletím.