Dunaj, Sľub a Osud

Zdá sa, že seriálová tvorba v slovenských televíziách pomaly vyrastá z plienok. Kedysi dávno sme zažili časy, keď príbehmi z “Nemocnice na okraji mesta” žila celá "socialistická" spoločnosť u nás. Vtedy to bolo jasné, seriálová tvorba bola vzácna, ale skôr bola zameraná na ľahké zábavné žánre, ale "Nemocnica" bola "sága", preto zaujala všetky vrstvy "pracujúcich". Osudy postáv sa preberali pri cestovaní vlakom, autobusom, alebo aj v prestávkach na pracovisku a doktor Sova bol pojem.

V tejto dnešnej "novej" dobe už prehrmelo na našich obrazovkách množstvo seriálov domácich aj zahraničných. Viaceré (retro) seriály však slúžia len ako pozadie, aby sme mohli posúdiť, kam kráčame v oblasti televíznej kultúry. Osobne idú mimo mňa všetky staré konzervy ako Priatelia, či MASH, alebo kriminálky z amerických veľkomiest. Z kriminálok som zaregistroval zvláštny rukopis hlavne vo francúzskych seriáloch, lebo francúzsky film je u nás pojem kvality. V nemeckých seriáloch sa dá spoznať oblasť, v ktorej bol natočený (napríklad bývalá NDR). Špeciálne nám voňajú české krimi svojou ľudskou bezprostrednosťou konania postáv.   

Poďme však k seriálu "Dunaj k vašim službám". Už dlho nás drží v strehu, skoro ako kedysi tá  Nemocnica. Rozvíjajúce sa príbehy protagonistov, ich častá obmena a tým pádom aj oživenie deja, prispievajú k príťažlivosti  seriálu. Vnímame  a tešíme sa na pomerne jednoduchý dej každej časti, ale má to dynamiku na pozadí dejinných udalostí vojny a faktickej nemeckej okupácie. Excelentné herecké výkony si zaslúžia pochvalu, hlavne zvládnutie charakteru postáv až tak, že ich vystupovanie v inom žánri je ťažko uveriteľné, lebo sa zžili s charakterom postavy v Dunaji. Problematické sa ukázalo napríklad objavenie sa "Holubca" v relácii Vtip za stovku počas dramatických udalostí v "Dunaji".

Sľub na moju vlastnú škodu nepozerám pravidelne, ale to čo som videl má niečo, čo sa vymyká zo šablónovitého pohľadu na minulý režim na časy socializmu, najmä v školstve a v súvislostiach každodenného života spoločnosti aj v rodine. Absolútne normálne a prirodzene vyznieva pre pamätníkov aj oslovovanie súdruh, súdružka, lebo to nepôsobí ako nálepka. Herecké výkony v stvárnení charakterov osôb sú podobne ako v Dunaji uveriteľné a na výbornej úrovni. Pochopiteľne, aj dobové kostýmy a módny dizajn (look), rovnako ako v Dunaji, sú výborné a dokresľujú pravdivo atmosféru. Obdobie Dunaja som síce na vlastnej koži nezažil, ale seriál Sľub som zažil naplno od A do Zet.

Nakoniec by som rád ospieval aj seriál Osud, ale už sa nemôžem opakovať, lebo v Osude sú herecké výkony značne diferencované. Od vynikajúcich, až po "doplnkových". Netreba menovať, lebo divák to pozná na prvý (aj druhý) pohľad. Osud je tak trochu z celkom iného cesta. Moje pracovné hodnotenie bolo, že je to klasická "telenovela", alebo aj politicky zobrazenie "prvotného kapitalizmu". To sa samozrejme týka hlavne námetu, scenára, ale aj réžie. Niektoré scény vychádzajú značne naivne a nedotiahnuto. Autori postupujú ako by nemali pevný plán, ako by improvizovali. Tento seriál sledujem pravidelne, lebo ak sa človek zadíva do osudov ľudí, vedie ho to od dielu k dielu.

Spoločnou negatívnou črtou "modernej" seriálovej tvorby je nekvalitná práca so zvukom. V tomto prípade hádam s výnimkou Sľubu. V Sľube príjemne pôsobí výber dobovej hudby a piesní, čo výborne približuje atmosféru doby. Aj hudobné pozadie je vedené s citom. Na Dunaji a Osude rušivo pôsobí v niektorých scénach nepatričné hudobné pozadie až tak, že ruší zrozumiteľnosť dialógu. Neviem, čím to je, či zvukár, strihač, alebo za všetko je zodpovedná réžia. Považujem to za "detskú" chorobu, z ktorej slovenský seriál určite vyrastie. Držím palce.

 

Freelancer

V nedeľnej kázni odznelo: "Každý človek občas zatúži mať pocit že je stredom vesmíru." 

Čo znamená, mať pocit, že som stredom vesmíru? Stroskotanec, ktorý sa ocitol sám na opustenom ostrove, nemôže mať pocit, že je stredom vesmíru, lebo nemá vesmír. Vesmír sú ľudia, rodina, priatelia, kolegovia z práce, čitatelia kníh, článkov, esejí, blogov, poslucháči hudby, sledovatelia divadelných hier, aj poslucháči profesorských prednášok (do vesmíru nepatria účastníci masových politických zhromaždení, tie sú vždy o niečom inom, tam sa jedinec stráca v dave). Iste som všetky príležitosti byť stredom vesmíru nevymenoval, za ostatné sa ospravedlňujem.  

Neviem, či je tá citácia z kázne presná, ale zmysel z nej plynie jasne, človek chce pocítiť vlastnú jedinečnosť, vlastnú dôležitosť a to sa inak nedá, len byť dôležitý pre iného, iných (pre spoločnosť)!  

Sú ľudia, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu a sú presvedčení, že každý človek je dôležitý, že na každom živote  záleží. Napriek tomu sa veľké hodnoty vytvárajú najmä v kolektíve. Aj kedysi to tak bolo, jednotlivec mohol byť hrdina, ale v kolektíve bola sila. Vzory sa preberali od "veľkého brata". Kto si pamätá, vie čo boli "stachanovci", vie čo boli hrdinovia práce a kolektívy BSP. 

Dnes nerobíme spoločenské podujatia ako za čias BSP, dnes sa kolektívy schádzajú na "Team buildingu", ale za tým istým účelom - utuženie pracovného kolektívu.    

Team building je budovanie tímu – je to organizovaná činnosť a aktivita zamestnancov mimo pracoviska, za účelom rozvoja a posilnenia tímového výkonu, "inovatívnym" a hravým spôsobom, ktorý napokon povedie k zlepšeniu spoločného pracovného výkonu. 

Sú však aj ľudia, ktorí radšej pracujú sami ako sólisti, alebo inak - ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Živnosť tiež patrí do skupiny samostatnej zárobkovej činnosti, ale živnostník podniká podľa živnostenského zákona.

Inovatívnym typom voľnej činnosti je tzv. freelancer. Z názvu je jasné, že sme sa tentokrát inšpirovali iným veľkým bratom. Freelancer je zvyčajne živnostník alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba. V Bratislave pre nich chystajú vybavené sídlo (aby sa necítili osamelí) a tam môžu mať pocit že sú stredom vesmíru. Možno to bude lepšie ako práca doma (home office). Freelanceri budú sídliť v budove bývalého obchodného domu Dunaj. Ak bude seriál o obchodnom dome Dunaj dosť dlhý, skončí ako Dom freelancer. 

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/zivnost/kto-je-szco-a-co-je-szc-samostatna-zarobkova-cinnost © Podnikajte.sk

 

Slovenská skrinka

Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť nakoniec to isté. Asi to platí aj v umení. Všimol som si to v nemenovanej televízii. Mám rád humor a vtipy. Niekedy zaberú aj tie "staré", lebo aj u vtipu je to skoro ako u vína, že staršie býva lepšie. Ako sa však zasmiať, keď si po vtipe poviete, veď to je staré a už som  to počul aj lepšie povedané. Kedysi bývala v našej televízii relácia Vtipnejší vyhráva. Bolo to také jednoduché domácke predstavenie, úspech závisel od výberu vtipov, ostatná omáčka nič-moc. V Česku začali pred pár rokmi s reláciou Vtip za stovku (českú stovku). Včera začala istá slovenská televízia novú reláciu vraj Vtip za stovku (sto eur). 

Nejde ani o ten kurzový rozdiel, rovnaký názov zvádza k porovnávaniu. Rovnaká scéna asi nie je to pravé, náladu to neurobí. Naviac, tá česká stovka, to je humor v akejsi prirodzenejšej podobe, im to nejako lepšie plynie z úst. Slovenská verzia je taká iná, slovenská... Začali rýdzo slovensky, teda tzv. bačovskými vtipmi náležite pikantnými (v Česku "pane báčo"...). Aj systém súťaže je u nás trochu iný, euro je viac, ale komu ho dajú? Ondro Kandráč ako moderátor a hlavne s husličkami a svojou kapelou nemá chybu, na druhej strane moderoval herec Filip Tůma (alias Holubec zo seriálu Dunaj) a ja mám smolu, že  sledujem ten seriál, takže sa mi nepodarilo v duchu prekonfigurovať "Holubca" na rozprávača vtipov (ak to sledujete, viete o čom je reč). 

Skrátka a dobre, keby som si mal vybrať medzi českou vtipnou "stokorunáčkou" a slovenskou "stoeurovkou", vybral by som si českú korunu. Z iného súdka je iná naša "Pandorina skrinka" a je už nejaký ten rok pootvorená a my ju asi otvoríme naplno. Potom si budeme hovoriť, že "dobre už bolo". Zvedavosť viedla Pandoru k tomu, že z darovanej skrinky vypustila všetko zlo. Neskoršie podoby príbehu o Pandore sa menili, aj dnes sa menia osoby a obsadenie, len zlo ostáva. Pandora už mala všelijaké mená, bohužiaľ ostala tu stále jej skrinka a mnoho zvedavých ľudí, ktorí by ju radi otvorili naplno. Ako „ten, kto sa učí na vlastných chybách". 

Už len na dne ostala nádej...

Odvolaná hranica

Neodvolávam ministrov ani premiéra, ale svoje predchádzajúce vyjadrenie (pred mesiacom) o seriáli Hranica. Vtedy som napísal: 

"Nedávno sme sa zapozerali do nového televízneho seriálu Hranica. Už je to minulosť, lebo sme prišli k názoru, že je to "Horná Dolná", len v zelenom."

Už to neplatí, odvolávam to vyjadrenie o seriáli Hranica a nie je to tým, že by som zmenil svoje estetické cítenie. Nie je pravda, že som ho prestal pozerať, dokonca je pravda, že ma (po mesiaci) zaujal tak, že to tu chcem povedať. Áno, je to žáner trochu podobný Hornej Dolnej, ale realizácia sa vydarila oveľa lepšie ako tam. Je to o ľudskej hlúposti tam i tu, ale v Hranici je menej urážlivých a zneucťujúcich scén. Je tam veľký diel nadsádzky, irónie a zobrazenie negatívnych charakterových vlastností postáv a to zaujme.

Samotný príbeh v tomto prípade nie je dôležitý, pašovanie ako zápletka dáva veľa možností na situačný humor, vhodný na výsmech, aj keď tam ide aj o celkovú spoločenskú a ekonomickú situáciu ľudí v Krivom. Mimochodom, Obec Krivé existuje, ale nemá s týmto seriálom nič spoločné. Nie je na ukrajinskej hranici, ale skôr na poľskej. Ostal som pri sledovaní tohto seriálu aj preto, že som podobné prostredie zažil (nie pašovanie, len "ďaleký" východ) a môžem povedať, že seriál je v istých súvislostiach karikatúrou blízkou realite. 

Najdôležitejšia vec, prečo ho stále pozerám, sú však herecké výkony u všetkých hercov, ktorí dokonale stvárnili dané postavy. Je to charakterová symfónia. Sú presvedčiví, dokonca až tak, že chvíľami mám dojem, že nehrajú postavu, ale seba. To svedčí aj o dobrom výbere hercov na charakterové postavy. Priliehavý je aj podtitul seriálu na stránke: "Za všetkým hľadaj ženu". Je to trochu predobraz sveta, v ktorom by o všetkom rozhodovali ženy (sorry).  

Ešte k typológii postáv v seriáli, je to pestrá zmes charakterov, dostatok hlúposti na pranierovanie, ale hlavne, presvedčivé stvárnenie a veľmi vyrovnané herecké kvality. Nemôžem všetkých menovať, ale aspoň šéfku pašerákov Zorku (Hana Gregorová), skoro som ju nepoznal, bola ako ozajstná šéfka z Krivého. Dosť bolo mojej chvály, aj tak sa to nedozvedia. Toto už neodvolám a vydržím až do 80. časti seriálu sedieť na...  gauči.

Foto postáv.