A je po

Už je skoro po sviatkoch, ostáva nám už len ten naj záverečnejší v končiacom roku. Silvester s plynulým prechodom do Nového roku je bodkou a výkričníkom, ale aj otázkou a veľkým písmenom na začiatku novej vety, zatiaľ holej a nerozvinutej, ale s veľkým, až ročným potenciálom 2010.

Vianoce sú už takmer dokonale zabudnuté. Boli podobné tým predchádzajúcim, len postupnosti stretávania rodiny boli u nás trochu pozmenené. Jazdil som na štedrý deň, aj na prvý sviatok vianočný, ale potom som už bol iba spolujazdec v najnovšom type Fabie.

Práve ten post spolujazdca ma utvrdil v názore, že sme veľmi dobre urobili, keď sme si v tom tohtoročnom "šrotovnom" nezvolili túto značku a typ. Nesedeli mi motorové vibrácie, ani celková hlučnosť a ešte zopár drobností. Na mieste spolujazdca mi však najviac chýbal volant :)

Tohtoročné a o chvíľu aj minuloročné Vianoce mi bude ešte dlho pripomínať drevená stavebnica historickej lode Santa Maria od firmy "c-mamoli", ktorú som akýmsi zázrakom dostal pod náš umelý vianočný strom. Tomuto zázraku budem musieť venovať kopec z času nastávajúcej budúcnosti.

Zatiaľ sa ešte teším na 365. deň roku 2009, nasledovaný prvým januárom 2010, pre šťastie naše i vaše.

Čeko

Československo v minulosti poznali vo svete pod skratkou "Čeko". Slovensko dodnes nie je všade dostatočne identifikovateľné, ale ako súčasť "čeko" je to hneď jasné. Príčinou bolo dlhé meno Československa, ale aj dominancia Česka v dvojštáte zloženom z "historických zemí" a prívesku Slovensko. Tým nechcem spochybňovať rozvoj Slovenska v tom období, ten je nespochybniteľný, aj počiatočný prínos českých učiteľov a možno aj úradníkov na Slovensku.

V nedeľu som zase sledoval ČT2, keď dávali "Československý" filmový týždenník z roku 1959. Zaujímavosťou je, že v skutočnosti nebol Československý, ale iba Český. Zo Slovenska tam nebola jediná správa, nedialo sa tu nič zaujímavé, alebo na Slovensko nebolo z Prahy vidieť... Bolo to naozaj tak, až neskôr sa prijala akási zásada 2:1 na pomery Československa. Znie to možno neuveriteľne, ale bolo to tak.

Často sa dnes hovorí o nezrozumiteľnosti Slovenského jazyka pre České deti, čo vraj naopak neplatí. Myslím si, že je to hlúposť, aj keď češtinu u nás počuť v médiách, najmä v TV dosť často, čo nás, aj naše deti udržiava v kondícii a české deti nie. To však nie je dôvod na zásadnú vzájomnú nezrozumiteľnosť jazyka. Argumentácia niektorými slovíčkami je iba účelová, dokázať niečo, čo sa chce dokázať.

Spomínam si, keď som prvýkrát došiel do rusínskeho prostredia, čo je dosť odlišné od slovenčiny, stačil mi týždeň, aby som im porozumel. Tak si myslím, že neznalosť slovenčiny u českých deti sa dá odstrániť jej počúvaním za menej ako týždeň a to nie je žiadna tragédia.

Na záver spomeniem svoju skúsenosť s čítaním češtiny na blogoch. Veľmi dobe a ľahko sa mi číta čeština v blogu Ladislava Matušku, ale mám problém prečítať napríklad blog Pavla Klusáka. Stále je to tá istá čeština, ale možno je to trochu aj o obsahu a forme písania, lebo podobné rozdiely pozorujem aj pri slovensky písaných blogoch, niektoré sa čítajú ťažšie, ako by autor písal cudzou rečou. Možno aj tento môj blog môj patrí do kategórie nečitateľných, iba dúfam, že to tak nie je.
...

Všetkým svojim čitateľom, mlčiacim i komentujúcim, želám pokojné Vianoce a všetko najlepšie v okrúhlom roku 2010.

Zhoda

Pri cestách autom som obvykle počúval komerčné rádiá. Stávalo sa mi, že som prešiel všetky voľby a nič vhodné som nenašiel. Od istého času som zakotvil na Slovenskom rozhlase a odvtedy veľmi zriedkavo prepínam inde. Rozmýšľal som nad tým, čo to znamená, či sa zmenil môj vkus, alebo to rádio Slovensko je tak dobré?

Som presvedčený, že s mojim vkusom je všetko v najlepšom poriadku, to rádio je naozaj dobré. Zaujímavé informácie podávajú bez vlastného zaujatia, so snahou o nestrannosť. Výber hudby je robený s citom, striedajú rôzne žánre, tak ako sa logicky mení nálada poslucháča pri dlhých cestách. Hudbu striedajú zaujímavé diskusie, samozrejmosťou je kvalitný dopravný servis, proste je to u mňa jednotka v éteri.

Od dnešného večera máme na Slovenský rozhlas takýto názor najmenej dvaja, ale ja verím, že väčšina poslucháčov. Dnes večer som sledoval reláciu "Krásný ztráty" na ČT, kde sa Ivan Mikloš vyjadril podobne ako ja. Niekoľko rokov vraj počúval komerčné rádiá, až si raz naladil Slovenský rozhlas a s údivom zistil, že je to naše najlepšie rádio.

Sibír

Na Sibíri klesajú teploty aj pod -50°C, tak sa ani nečudujem, že tam Rusi objavili 100 cudzích agentov, v takej zime sa aj agenti presúvajú z terénu do vykurovaných priestorov. Dokonca sa mi to zdá málo na tak veľký a nerastnými surovinami podmínovaný priestor. Viacerých vraj vyhostili, tak to museli byť diplomatickí agenti. Nechcel by som robiť agenta v tej treskúcej zime. Veď mi to našťastie ani nikto neponúkol...

U nás ešte teplota neklesla tak hlboko a ani sneh nevidieť, ale o horúcom lete sa nám môže iba snívať. Vianoce signalizuje komora plná trvanlivého pečiva a zákuskov, čo čakajú na štedrý večer a jeho teplé pokračovanie pri televízoroch. Budú Vianoce a budeme sa mať radi, veď sa hovorí, že láska ide cez žalúdok, ale cez ten orgán ide aj mnoho iných vecí, ktoré končia dosť nevhodne pre takéto slušné blogové periodikum.

O tej periodicite by sa dalo dlho diskutovať, zďaleka sa mi totiž nedarí dodržiavať všetkých 10 zásad úspešného blogovania podľa návodu Martina Mikláša z rozhľadne. To sa v konečnom dôsledku prejavuje aj v tom, že na svojich blogoch som ešte nezarobil ani jeden metrický cent a to už vôbec nehovorím o euráčoch.

Píšem naozaj nepravidelne, aj keď istý čas som sa o pravidelnosť snažil. Nuž, naozaj nie som v blogovaní profesionál. Martinov druhý bod hovorí, že príspevky by mali byť krátke, o to sa snažím, píšem pomerne stručne a krátko (si myslím). Horšie je to s tretím bodom, ktorý radí držať sa jednej témy. Tak to hádam nie, chcem mať v tématike voľnosť a slobodu, veď špecialistov je naokolo dosť.

Štvrtý bod hovorí o písaní zaujímavých článkov. No povedzte, kto by si myslel, že píše nezaujímavo? Gramatika a pravopis - to pokladám za samozrejmosť, ale chybička sa iste občas vyskytne. Šestka je o odsekoch a prehľadnom písaní, to je moja obľúbená téma, dokonca niekedy si myslím, že odsekávanie v článkoch som vymyslel sám...

Sedmička ma trochu vytáča, že vraj neberte blog ako žart... Sľubujem, že zvážniem, keď mi za to bude niekto platiť. Ponuky prosím na moju mailovú adresu a to by hádam aj stačilo, o zvyšných troch pravidlách si to radšej prečítajte v originálnom znení, lebo aj tak mám problém s tým, ako sa dopracovať k hlavnej myšlienke tohto príspevku. Nechám to teda na tých agentoch zo Sibíri...

Head-line

Niet pochýb o tom, že titulok správy je dôležitý. Napríklad taký spravodajský portál Aktuality, dnes otitulkovali článok o Slotovom výroku takto:



O Slotu, pod tak celkom miernym (a pravdivým) titulkom, zrejme nebol záujem, tak o hodinu prišli na nápad zbulvarizovať titulok nasledovne:



Hneď to láka ku konfrontácii, na akú je čitateľ pri správach o Slotovi zvyknutý, nebudú mu predsa vylepšovať imidž a čitateľom kaziť radosť...