Dostal som sa zo zajatia monitora, sadám si k nemu až večer. Cítim sa zbavený závislosti na písaných slovách, čo sa tvária láskyplne, smutno, všedne i vzrušujúco, deprimujúco, umelecky voľne aj viazane vo veršoch. Celý deň ma nevzrušujú cudzie osudy, žijem svoj vlastný.
Nie je to so mnou také zlé, žiadne abstinenčné príznaky, nepotrebujem pomôcky na "odblogovanie". Nehovorím o počítači, lebo ten ma naďalej živí, hovorím o blogoch a o internete, ktorý mám v práci zakázaný... Som odstrihnutý, žijem a voľne dýcham. Nech žije reálny svet...!
Nie, tu ani tam nekončím...
k tomu možno iba poblahoželať.. :)
OdpovedaťOdstrániť:)
OdpovedaťOdstrániťtak treba :) aj u mňa by nebolo na škodu...
OdpovedaťOdstrániťave, niekedy je to ľahká voľba, keď sa zídu tie správne okolnosti... :)
OdpovedaťOdstrániť