Slnko praží tak, ako už dávno nie. Najlepšie je vnútri pod strechou, alebo v chládku pri vode. Včera okolo obeda som vstúpil do predajne mäsa, dúfajúc, že sa tam osviežim a pri tej príležitosti si kúpim kus dobrej slaniny, na ktorú mám už dva dni chuť.
Prvé čo ma po vstupe do predajne zarazilo, bola zvláštna vôňa a chvíľu som musel rozmýšľať, čo to je? Keď sa ma predavačka spýtala, čo si želám, mojou bezprostrednou reakciou bola protiotázka: Nezapchalo sa vám kanalizačné potrubie? Že nie, a prečo sa pýtam? Ja, že to len tak, niečo cítim vo vzduchu.... A ona - že ona nič.
Asi to bude pravda, že nos si rýchlo zvykne na prostredie a po prvom varovaní sa zmieri s okolitými vôňami.
Slaninu som predsa kúpil, ona vyzerala vábne, aj jej vôňa bola pravá... Po dvoch dňoch, keď sa už minula, môžem potvrdiť, že bola výborná... Dával som si k nej správne štipľavú papriku a rajčiny a k tomu som si vždy pričaroval spomienky na dávne chute z mladosti, proti ktorým nie je žiaden dišputát...
Dnes som dostal za úlohu uvariť lečo. Potešil som sa, napriek tomu, že pred týždňom sa mi totálne nepodarilo... Neviem, kde bola chyba, možno v cibuli, možno vo vajciach... Pri tom dnešnom som úmyselne odignoroval vajcia aj cibuľu, nachystal som si len čistú papriku s tým, že iba 50% pálivých žíl som vyhodil (správne rozhodnutie... :).
Trochu soli a žiadne iné dochucovanie, skrátka, bolo to fajn. Keď som doochutnával zo dve misky tej čistej "lečoviny", ešte som narýchlo opražil dve špekačky a kúsok domácej klobásy k tomu... A skoro by som zabudol, ešte som do leča nahrubo nakrájal 6 veľkých strúčikov cesnaku (namiesto cibule :)... Mňam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára