Sme ľudia na baterky?

Dobrá večera je základom pokojnej úvahy, tá moja dnes bola skromná - zmiešaný zeleninový šalát s francúzskou horčicou s vínnym octom a k tomu knedľa na vajíčku. Tak podobne je teda namixovaná aj moja dnešná téma úvahy.

Sme ľudia a sme ovládaní na diaľku rôznym spôsobom, ale hádam najviac a najnenápadnejšie médiami. Nevieme, kto drží v rukách diaľkové ovládanie, určite to nie je jeden z nás, možno nejaký zabudnutý "ET". Často sa riadime správami o počasí a náladu si korigujeme vyhlásenými rizikovými stupňami, ale to je iba začiatok.

Pracujeme na počítačoch, na diaľku, cez internet aj komunikujeme a cestujeme po svete. Trendy sú jasné, najprv dáme identifikačné čipy psom, potom do našich pasov a nakoniec niekam pod kožu, kde si sami nedočiahneme... V čipe budú všetky naše životopisné i biometrické údaje. Už nikdy sa nestratíme, satelity nás budú posúvať na sledovacích monitoroch podľa potreby.

Už nebudeme kupovať za drahé peniaze balíček Office, ani iný software, naše dokumenty a všetky naše dáta budú skladované niekde vo virtuálnom svete v googli, alebo inde. Kto má predstavu o cene informácií si ľahko predstaví, akú to dáva moc, aké možnosti. O produkty nášho intelektu sa postarajú príslušné centrály.

Už nebudeme kupovať komplikovaný operačný systém, vystačíme s malým nenáročným prenosným terminálom, dáme zbohom windowsu i linuxu. Budeme iba zrnko piesku a hrady z neho si budú skladať niekde mimo nás.

Máme sa báť, že budú z nás stroje? To hádam až potom, keď príde do obehu namiesto viagry tabletka z poľského filmu Sexmisia...

Keď sme u tabletky - médiami prebehla správa, že sa rapídne zvýši cena Acylpyrínu (aj cena plynu, potravín, energií a fšetkého...), ľudia sa vrhli na apatieky... Všetky ceny rastú logicky - pcháme sa medzi bohatých... Médiá nás upokojujú, veď aj platy porastú, iba zabúdame na odpísaných, na tých ktorí sú už mimo pracovných pomerov a žijú z celoživotne strádanej renty, zvanej dôchodok...

Sociálna poisťovňa má deficit. Aktuálne pracujúcim sa nepáči, že to majú vykrývať zo svojich odvodov práve teraz... Tak už len nejako dožiť. Možno skĺzneme aj do eutanázie. Aj zraneného koňa treba utratiť... To nemyslím vážne a dúfam, že to tak nebude, inak by ľudské spoločenstvo nemalo zmysel.

Sme slobodní ľudia, máme právo slobodne myslieť. O všetkých ostatných slobodách je to však vždy s podmienkami a obmedzeniami. Slobodne sa prejaviť a slobodne aj konať môžeme iba v rámci svojich možností, v rámci svojej ekonomickej moci (tá je často nad všeobecnými pravidlami)... Kedysi sa hovorievalo, že aj rozčuľovať sa môžeme len do výšky svojho platu.

Je to veru tak, ideály francúzskej revolúcie "Liberté, Égalité, Fraternité" už dávno neplatia.