2009/03/25

mea culpa

Mám taký zlozvyk, že vo svojich článkoch rád prechádzam z jednej témy na druhú a niekedy to vypáli do nepochopenia. Takže sa ospravedlňujem a vysvetľujem:

Môj predchádzajúci článok mal dve témy, ktoré inak spolu absolútne nesúvisia. Pod pojmom "drahí analytici" som myslel v dobrom na všetkých čitateľov blogov, ktorí čítajú a hodnotia, na nikoho konkrétneho. Konkrétne ručím iba za seba :) lebo som pravidelný čitateľ mnohých blogov a trochu sa poznám.

Partition o "mastičkároch" bola úplne, ale úplne o iných životných situáciach, mimo internetu a blogov. Veď kto by sa tu vedel červenať doslova? :) Táto časť, napriek tomu, že vyznieva ako oslava falošných úsmevov, je v skutočnosti o spoločenskom takte a vychádza z mojej pozitívnej životnej skúsenosti.

Ale nič v blogoch netreba brať do slova a do písmenka...


Takže ešte raz, mea culpa...

3 komentáre:

  1. Asi mám útlm. Akosi som to o tých mastičkároch vnímala bez špeciálnych pocitov. Tak normálne, všeobecne.
    :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Silvia, o veciach morálky by sa vraj nemalo diskutovať, ale o spoločenskom takte, ktorý hraničí s pretvárkou, aj o spoločenských konvenciách hádam áno. :)

    Počul som dnes, že vraj je (spoločensky) absolútne neprípustné, obuť si ponožky do sandálov (kto to vymýšľa?).

    Ja som si iba raz vyšiel v sandáloch bez ponožiek a doplatil som na to.. čo teraz? Je to moja skúsenosť...

    Ale v Kaluge by som sandále neskúšal.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :-)
    Prečo? Veď letá aj tu bývajú teplé...

    Neviem o tom, že by sa sandále museli nosiť bez ponožiek. Nie je to totiž spoločenská obuv. Naopak - obuv, ktorú nosíme kvôli pohodliu. A to niekto pociťuje bez ponožiek, niekto s ponožkami.

    OdpovedaťOdstrániť