2010/05/07

Azylový dom

Včera som požiadal o azyl v azylovom dome "Second hand". V pätách som mal hrozivé búrkové mračná a prvé obrovské kvapky ma dostihli práve pred vchodom do tejto špeciálnej predajne použitých odevov. Je to ľahká prízemná stavba z prefabrikovaných dielcov, vlastne "drevený" barak plný "značkovej" veteše, pôsobiacej lacným dojmom (aj ceny o tom svedčia) rovnako ako samotná stavba.

Je to zvláštne prostredie obnosenej elegancie, ktorá ma vôbec nenadchýna a vyšité značky mi pripomínajú púťové atrakcie, či americký western. Presúval som sa medzi regálmi sem tam, obchytkával som čiesi staré háby navoňané vôňou pracích práškov a aviváže. Vonku lialo ako z krhle, zvuk dažďa použil plochú strechu ako veľký bubon. Na rozhovor s unudenou predavačkou som v tom hluku nemal chuť, len som sa nechal nasmerovať k regálom s ľahkými vetrovkami, aby som vyzeral ako kupujúci spoluobčan.

V tom kúte s vetrovkami som odhaľoval štítky s informáciou o materiálovom vyhotovení a hlavne o veľkosti. Ani jedna nemala dostatočný počet "eXtenzií", všetky boli pre moju telesnú schránku nedostatočné. Okolo dámskych blúzok som sa iba prešuchol, tiež boli akési ploché, nič pre mňa. Stále pršalo a ja som nechal svoj dáždnik doma. V secondhande s dažďom nepočítali, lebo regál s použitými parazólmi som tam nevidel.

Môj zvláštny azyl trval asi 15 minút, keď sa zvuk dažďa ustálil na minimálnej hodnote. Poďakoval som sa predavačke za prístrešie a bez zdvorilostného nákupu som odišiel do čisto prepraného vzduchu. Bol čistý ako krátko po stvorení sveta. Bez náznaku chemických prímesí, bez aviváže a bez poletujúcich peľových zrniek. Nie že by mi peľové zrnká vadili, veď patria do prírody (rovnako ako medveď), len pre úplnosť som si na ne spomenul.

Májový dážď - v chladničke raj. Tak si to dnes opakujeme, aby sme sa nejako odseparovali od múdrosti našich predkov. Spomenul som si v tej čistej pohodičke na mojich 55 rajčín, ktoré som včera vysadil v záhrade. Iste sa mi poďakujú za vhodný termín ich uvedenia do života a dúfam, že v lete sa mi poďakujú aj za túto výdatnú májovú zálievku. Nech im dažďová voda padne na zdravie a ich chutné plody na môj úžitok.

4 komentáre:

  1. tá vôňa letných paradajok sa pretlačila cez monitor až ku mne, je neuveriteľné, čo dokáže ľudská predstavivosť...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Verím, že tá vôňa bola skutočná.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :-)
    Napísané ako obyčajne - s vtipnou eleganciou.
    My sme tu dnes mali parádne tri lejaky striedané krásnym teplučkým slnkom. V priebehu niekoľkých desiatok minút sa premoknuté chodníky a cesty vysušili, opäť zmokli a zasa takmer vyschli. Mokré bubnovanie som vždy prežila v aute, takže som nebola nútená utekať "do azylu". :-) Zato preplnené ulice sa s prvými dažďovými vlnami vyľudnili (azylovým útočiskom" sa stali obchody a prístrešky) a autá (nie všetky, žiaľ) ohľaduplne tlmili rýchlosť. So slnkom ľudkovia opäť pobehovali v teplých uliciach...
    Teraz je síce už neskorý večer, ale teplo. Uvidíme, či sa ráno bude kúpať v nových barinách, alebo v slnečnom úsmeve. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Silvia, vďaka za priaznivé zhodnotenie :)
    Lejaky a slnko, to je nerozhodné skóre, ak sa to preklopí na každodenné slnko, budeme spomínať na osviežujúci dážď. Celkom dobre si viem predstaviť deň ten deň tam s tými "barinami". Hádam to raz aj zdokumentuješ na blogu :)

    OdpovedaťOdstrániť