Nový cool seroš

Trochu ma mrzí, že sa tak často vraciam k televíznym kanálom, ale na príčine je televízor v mojej pracovni. Bežia na ňom (v pozadí) digitálne, aj HD kanály. Už istý čas pozerám na Prima COOL Hviezdnu bránu. Je to pre mňa repríza, ale stále pri tom vydržím až do konca. Nesporne je to vydarený seriál. Je neuveriteľné, že počas Hviezdnej brány dávajú len jeden blok "COOL" reklám. Je krátky a špecificky český...

V závere bloku vždy ohlasujú nové programy. Čeština je naozaj ľudový jazyk a z času na čas preberá cudzie výrazy podobne ako slovenčina, ale my preberáme aj z češtiny. Opačne to asi nefunguje, iba vo formálnej deformácii ako napríklad "z Pezinoku" a podobne. S pobavením sú prijímané aj vtipy o tom, ako "pane báčo...".  Spoločne sme v reklamách prebrali "klapkárd", alebo v kuchárskych reality šou "prošuto". Je to také svetové, keď sa bavia "celebrity" bez servítky a chvália si, aké výborné je to "prošuto". 

Kam sa hrabe obyčajná slovenská prasačia šunka. V obraze to umocní veľký detail na herečkin (speváčkin) make-up s výrazne zamaskovanými vráskami a farbami ako v jednoduchej Márii. Taký je svet našej virtuálnej TV zábavy. Nedávno na COOL TV začali oznamovať nový "seroš" (rozumej, seriál) a to mi hneď primerane padlo do oka a najmä do uší. Nádherný novotvar pre češtinu. Hneď by som ho prevzal, dokonca niektorým TV kanálom na Slovensku by som dal podtitulok "Seroš TV". 

CAPTCHA do TV

Citujem z wikipedie:
Spam je nevyžiadaná a hromadne posielaná správa prakticky rovnakého obsahu. Ide o zneužívanie elektronickej komunikácie...

Zväčša je používaný ako reklama, hoci za krátku históriu elektronickej komunikácie bol spam použitý aj z iných dôvodov. Existuje veľa rôznych médií, ktoré sú spamermi zneužívané.


Môže to byť napríklad e-mail, ale dopĺňam - môže to byť aj TRT (Tlač, Rozhlas, Televízia). Najviac nevyžiadaného spamu je v televízii.

Existuje teda spam - poslanie správy do diskusných skupín, alebo na mailovú adresu, ale najmasovejšie je spamovanie v televízii. Na zabránenie masového prístupu spamerov sa v súčasnosti používa systém CAPTCHA (captcha má zabezpečiť, že návštevník nie je robot, ale človek).

Mal by existovať podobný systém aj pre TV prijímače na strane diváka (televízia je totiž určená človeku, nie robotom), to znamená, že na začiatku reklamy by sa zobrazila "CAPTCHA" a kto ju správne neopíše, nemohol by pozerať nevyžiadanú reklamu. Počúval by ticho, alebo príjemnú hudbu a uvidel by nápis "PRESTÁVKA BUDE TRVAŤ 10 MINÚT" s odpočítavaním času. V prípade, že si divák robí záznam relácie, tak ten by sa v tomto čase zastavil. Bolo by to technicky pomerne jednoduché, keby sa chcelo.

Tak by to bolo logické, svet však ide opačným smerom. Istá firma si vraj dala patentovať princíp, ktorý by neumožnil dodatočné preskočenie, či vymazanie reklamy z vlastného záznamu programu. Spam dovedený do dokonalosti, ako nepodmienečný trest. Už chýba len to, aby z TV prijímačov zmizol vypínač.  

Festival

V našom kine premietali filmy z festivalu horských filmov Expedičná kamera. Nemohol som to vynechať, ale je pravda, že po treťom dokumente som odišiel, tak sa nemôžem vyjadriť k celku. Športovcom, ktorí prevzali na seba úlohu kameramana, patrí vďaka a uznanie. Inak by sme mnohé exotické miesta, prírodné zvláštnosti a vrcholné výkony nikdy neuvideli . Technika miniatúrnych kamier dnes umožňuje to, čo by ešte pred časom nebolo mysliteľné.

Aj v tomto prípade však platí, že vyspelá technika je dobrý sluha, ale k úspechu iba ona samotná nestačí. K diváckemu úspechu je potrebná aj dokonalá postprodukcia. Strih a zasvätený komentár, či iné ozvučenie sú rovnako dôležité prvky pre diváka. Všetky dokumenty, ktoré som z Expedičnej kamery videl, boli ocenené. Z mojej strany teda nejde o žiadnu kritiku, len o vlastné dojmy. 

Nórsko-Kanadský film Baffin Babes bol ocenený na ShAFF 2011 ako najlepší dobrodružný film. 4 ženy na lyžiach idú cez ľadový ostrov. 1200 km a 28 minút filmu. Prvky napätia sme zažívali pri ich prechode cez praskliny v ľadovci, aj pri stretnutiach s ľadovým medveďom. Najkrajší záber s medveďom si nechali na záver filmu. 4 ženy a dva psy, to je tak akurát dosť na to, aby cestou dochádzalo aj ku konfliktom a iným problémom. Niet sa čo čudovať, v takých extrémnych podmienkach sa to dá predpokladať. Vcelku zaujímavý dokument.
(Norsko, Kanada, 28 min., réžia: Baffin Babes, ocenenie: najlepší  dobrodružný film – ShAFF 2011)

Bod, odkiaľ niet návratu, je o výprave špičkových horolezcov na nezlezený vrchol vo východnom Tibete. To, čo spočiatku vyznieva ako bežný dokument z príprav, sa nakoniec v jednom bode mení na kamerové zábery z pozostalosti troch horolezcov, ktorý svoj vrchol nedosiahli. Pôsobivý záver filmu, ktorý bol ocenený zvláštnou cenou poroty MHFF. Na festivalovom webe sa píše: "Pri tomto filme majú povolené plakať aj drsní horolezci".
(USA, Point of No Return, kamera a produkcia: Wade Johnson a Peter Mortimer, dĺžka: 24 minút)

Kriticky môžem hodnotiť kvalitu projekcie, ťažko čitateľné slovenské titulky (čo bola moja chyba lebo som si sadol ďaleko od plátna...). V pamäti mám ešte Barabášové filmy, ale to je vyšší "level" filmovej tvorby, čo prináša popri dobrodružstve aj estetické zážitky.  


   

Mince na dne

Ešte raz sa vrátim do Tesca, ak platí to o minciach vhodených na dno. Začalo to hľadaním knihy Tomáša Uleja "ALE", ale ALE už v PanthaRei nemali. Vlastne v počítači ešte mali posledný kus, ale v regáli ho nemali. Vraj záhadne zmizol. Dobrá vizitka pre knihu, keď je taká príťažlivá, že ju niekto sprivatizuje bez platenia. Takže Tomáša nepoteším, ale možno poteším Janette Maziniovú, ak sa mi podarí prečítať jej novú knihu "Cigánka". Šanca tu je, už som začal čítať v čakárni autoservisu pri jesennej prehliadke mojich koní.

Kniha je chlieb náš každodenný. Aspoň pre nás, čo sme sa nenarodili priamo do počítačového sveta. Chlieb sa vyskytuje v mojich článkoch na wabovinách 27 krát, ale iba raz je v názve. Toto mal byť druhý výskyt, ale náhla inšpirácia zmenila titulok na tie mince. Chlieb sa pečie na rôznych miestach sveta rôzne. Ten náš je pre nás najlepší, ale niektorí Slováci v zahraničí si zvykli na iný chlieb a tvrdia, že ten je najlepší. Nuž, nech im je to odpustené, lebo proti gustu vraj nemožno nič namietať.

Dobrý chlieb má byť pekne opečený, musí mať chutnú kôrku a je voňavý. Vonia chlebom. Najlepší je samozrejme čerstvý. Musí mať bublinkovú štruktúru, má byť správne nadýchaný. Štruktúru chleba vytvárajú kvasinky, ktoré sa za nás obetujú. Prežijú svoj krátky život v ceste počas kysnutia a basta. Pre ne je to koniec sveta, pre nás každodenný začiatok. Hovorí sa, že keď nie je chlieb, sú dobré aj koláče, ale to nie je pravda. Viete prečo má mať dobrý chlieb tú bublinkovú štruktúru? Lebo chlieb s masťou (voňavou) sa vtiera do týchto bubliniek, aby to nevyzeralo veľmi blahobytne, keď sa je s mladou cibuľkou.

Ak ste dostali chuť na čerstvo upečený chlieb s masťou a mladou cibuľkou, tak mi je to ľúto, nemal som v úmysle dráždiť vaše chuťové kalíšky. Mince na dne fontán, to bolo prvé čo mi napadlo keď som si sadal k dnešnému obedu v reštaurácii Tesco. Nie, nebol to mastný chlieb ale klasika, vyprážaný rezeň s varenými zemiakmi a paradajkový šalát. A o to ide. Keď som si chcel nabrať šalátu, padol mi zrak na padnuté mince v šaláte.  Jednu 5 centovku a dvadsať centov som potom lovil zo šalátu namiesto rajčín. Padli tam zrejme z mojej peňaženky pri platení.

Najhoršie na tom bolo to, že som na ten šalát mal chuť a nechcelo sa mi čakať na duplikát.

Mayský kalendár mlčí

Nikto nevie, čo predpovedal mayský kalendár na dátum 17. november 1989. Bol to taký malý, nežný koniec starého sveta, keď nám tu, vo vtedajšej republike spadol kameň zo srdca. To bolo povznášajúce, ale mnohým ten kameň spadol na nohu (niekomu aj na hlavu). V každom prípade boli aj takí, ktorí už vtedy videli a vedeli, kam smerujeme. Informácie sa cenia a tieto sa im dokonale zúročili.  Sťažujme si, že nám nie...

Zažil som tie dni, zhodou okolností v Brne na námestí Slobody a v repríze aj na námestí SNP v Bratislave. Nebudem tu spomínať, len ma zaujali niektoré správy z osláv 23. výročia.

V Banskej Bystrici sa vraj zišlo na námestí 150 ľudí "aby vyjadrili svoju nespokojnosť s politickou a ekonomickou situáciou v krajine". Veď nespokojnosť je hnacou silou pokroku.

Spontánne podujatie zorganizovalo "nezávislé združenie občanov", vystupujúce z pozadia hnutia "Berieme si späť svoju krajinu!", ktoré existuje už 3 týždne. Kto nejde s nami, je proti nám... Chcú späť svoju krajinu, ale čo ak si chcú zobrať aj našu?

Vraj sa tu 23 rokov klame a kradne spoločný majetok. Vznikli finančné skupiny, oligarchia a bujnie korupcia...

Podľa wikipedie oligarchia je forma vlády, pri ktorej má moc v rukách len malá skupina osôb. Na druhej strane, čím väčšia skupina je tam, tým je to nákladnejšie. Demokracia je oveľa zložiteší systém a vyžaduje si neustálu diskusiu. Pre úplnosť, kto by nvedel čo je korupcia, môže sa tiež s dôverou obrátiť na definíciu wikipédie. Ja som si to pre istotu prečítal...

Oveľa zábavnejšie sú požiadavky "memoranda" protestujúcich. Predovšetkým požadované rozpustenie parlamentu (smerovanie k anarchii?). Ešte veselšie je požadované zoštátnenie všetkých strategických podnikov (ha, ha, ha... za chyby sa platí), ale aj občianska kontrola verejnoprávnych médií (to by im určite pomohlo v konkurencii s komerčnými médiami, ale do hrobu). Nič nemám proti kontrole, ale toto mi už pripadá ako kontrola kontroly. Proste nejaká nová komisia alebo čosi také ako "trafika" pre niekoho, kto vie a vidí ďalej.  Na meranie "ľudu" tu už predsa máme people metre, ale nepomáhajú.

Fakticky sme tak silne vyleteli zo socializmu, že sme dopadli hlboko na druhú stranu a stratili sme hlavne tie sociálne istoty.  Inak to ani nemohlo dopadnúť, ale je nám fajn, máme aspoň slobodu. Darmo je, Mayský kalendár končí čo nevidieť a kto si neškrtol, už to nestihne.     

Chaos

Zatiaľ mám len názov tohto článku, ale čo nevidieť bude aj pokračovanie. Bude to o chaose na internete...  Alebo sa mýlim...

Nemýlil som sa, už je tu pokračovanie, ale takéto sľuby sú nanič. To čo ma včera zaujalo, dnes už môže byť zapadnuté prachom. Chaos mi je teraz veľmi blízke slovo, lebo už skoro mesiac smerujem svoje úsilie k obnoveniu poriadku a systému v mojej mechanicko-elektrickej dielni. Darí sa mi, môžem sa pochváliť.

Tento spot bude svojim spôsobom výnimočný, ani nie tak kvalitou, ani informáciami, ale spôsobom písania na etapy. V tejto etape by som už konečne mohol vybafnúť, o čo mi ide. Kedysi, za starých čias som si kupoval noviny a všetko bolo jasné - na prvej strane politický úvodník, na poslednej strane šport. A nikdy inak! Mal som taký zvyk, že som čítal len to, čo bolo medzi prvou a poslednou stranou.

V dnešnej ére internetu je všetko naopak, teda všetko je pomiešané. Aktuality dňa čítam podľa čítačky. Je to taký "prehľad tlače", len ma hnevá, že tam je všetko namiešané zo všetkých oblastí. Možno podľa času udalosti, ale ja by som radšej podľa záujmových tém. Vynechal by som šport a rôzne aktuality z paneláku, z farmy a podobné.  Možno sa to dá nejako zariadiť, zatiaľ som na to neprišiel, tak podlieham chaosu.

Dobrú noc.

Leví kráľ sa pýta

Lev bez hrivy si vymyslel 11 otázok a v rámci svojho blogspoťáckeho obzoru požiadal o odpovede aj mňa. Otázky sú vraj ľahké.

1. Ktoré manuálne práce máš rád?
       Nemám výhrady voči žiadnej manuálnej práci, skúsil som rôzne. Od vyberania latríny až po šitie na šijacom stroji, alebo prácu pri buchare, zváranie, frézovanie, sústruženie, okopávanie lánu kukurice, jednotenie repy a tak podobne. Mal som vás rád, manuálne práce. Len jedna ma skoro umorila.
       Bolo to na prázdninovej praxi, kde som pracoval ako závozník v mliekárenskom závode. Denný režim bol - ráno o štvrtej vstať, skromné raňajky doma, potom šichta, ktorá končila o 19:00. Počas dňa sme robili štyri okruhy po okolí, kde sme zbierali mlieko od kráv a rozvážali mliečne výrobky do obchodov. Mlieko sa zvážalo v 25 litrových kanvách a mojou úlohou bolo, pri každej stajni vyhodiť 12 kanvíc s mliekom na korbu nákladného auta. Pre ilustráciu, popri 25 kg kanvici som ja vážil v tom čase len 65 kg. Bez špeciálneho postupu to nebolo možné, ale zvládol som to. Po piatich dňoch našťastie došlo k môjmu vyslobodeniu.

2. Obľúbené auto? (Značka, konkrétny kus, sci-fi vychytávka, čokoľvek.)
       Mám rád auto, ktoré práve mám.

3. Kožené oblečenie, dokážeš nosiť niečo také okrem opasku, klobúka a topánok?
       Kožené oblečenie, to je ako nosiť cudziu kožu. To nemám rád.

4. Akú najhoršiu knihu si kedy čítal?
       Najhorších kníh je strašne veľa, rovnako ako najlepších. To je niečo podobné, ako otázka, či je krajšia Bratslava, alebo Praha. Niet krajších miest, každé je našťastie iné.

5. Aký máš vzťah k vlastným fotografiam?
       K vlastným fotografiám (myslím k tým, ktoré som nafotil) mám priam príbuzenský a priateľský vzťah. Sú ako moje deti a mám ich rád. Ak bola táto otázka myslená na vlastný portrét, napríklad ten nalepený v občianskom preukaze, k takým mám celkom chladný postoj. Sú aké sú. Ak si musím urobiť vlastnú fotografiu (portrét auto), tak sa s tým trápim ako profesionál - z dvesto záberov možno vyberiem dva.

6. Prečo sa niektorým témam v blogu vyhýbaš?
       Nevyhýbam sa v blogu žiadnym témam, ale mám blog pre (vlastné) potešenie, tak si ho nebudem kaziť témami, ktoré ma rozčuľujú. Napríklad taká politika a to čomu sa zvyčajne na blogoch hovorí politika a pritom je to bohapusté nadávanie a kydanie. Niekedy sa politike nedá vyhnúť, ale polemiku okolo nej nemám rád, lebo mám vlastný názor rád.

7. Dokážeš pochopiť to množstvo televíznych reklám?
       Jednoduchá odpoveď by bola, že nie. Ale logicky chápem, že tento svet, táto civilizácia je v problémoch, do ktorých ju dostala snaha neustáleho rastu. Dopadá to tak, že rastie hlavne reklama (kvantitou).

8. Ktorá obľúbená dovolenková destinácia ťa vôbec nepriťahuje?
       Nepriťahujú ma len tie dovolenkové destinácie, na ktoré nemám. Buď nemám na ne peniaze, alebo chuť lietať po svete. Moje dovolenky už dávno mávajú charakter poznávací a relaxačný. Málokedy je to poradie opačné. Na poznávanie je vhodný každý nový kút sveta a tých je strašne veľa. Preto sa nerád vraciam na známe miesta.

9. Sasica alebo Latinský?
       Ani s jedným by som sa nedal do registrovaného spolku. Ich zvláštny humor mi však celkom vyhovuje a mám ho rád, aj keď sa často pohybuje na hrane. Latinsky ma raz nahneval a to mu neviem zabudnúť. Sasica ma tiež nahneval iba raz, keď na môj pozdrav v Eurovei nereagoval primerane. Veď ho poznám od školských čias. Ale humor mám rád najmä inteligentný.

10. Ktorý škandál ťa najviac rozhorčil?
       Ktorý škandál? to je veľmi ťažká otázka. Spomínam si na jeden z Brna, keď som odišiel z hotela Voronež a v polceste na zastávku ma čosi chytilo. Chcel som to vybaviť na vrátnici výstaviska, ale ma odmiedli. To teda bol škandál skoro medzinárodný. Našťastie to dobre dopadlo. Odvtedy nedám dopustiť na prírodu, som jej ochranca.

11. Ktorý moment v živote by si si rád zopakoval?
       Spomínam si len na jeden taký moment, ktorý by som si rád zopakoval, ale až potom, keď tu už nebudem. Je to moment narodenia. Ale vážne, mladosť prináša príjemné momenty hodné opakovania každodenne. Tak načo niektorý deň povyšovať nad iný?

Stačí?

James Bond

Reklama vždy urobí svoje, ale tentokrát mi urobila dobre. Skyfall s Jamesom Bondom ma nesklamal. Zo všetkých "bondoviek" čo som videl, táto bola taká "najľudskejšia", aj keď nie je pravda, že by tam bolo nejako málo mŕtvol. Bolo ich tam ako vždy habadej. Nezdalo sa mi, že by to bol film príliš dlhý. Akcia sa rozbehla od začiatku a držala nás v napätí až do konca. Žiadne hluché miesta tam neboli, príbeh sa odvíjal kontinuálne a dynamicky. Jamesa medzičasom aj pochovali, ale on sa znovu objavil.

V závere filmu, na vidieckom sídle Bondovcov v Škótsku, zomiera postrelená M. Dom je rozostrieľaný bandou zločincov pod vedením iného bývalého agenta MI6, ktorý zradil a spôsobil madam M. fatálne problémy v zamestnaní (podobnosť s realitou čiste náhodná). Bodkou za ohňostrojom zničeného domu je pád vrtulníka do pahreby. Scéna hodná akčnej bondovky. Vraj sa v tomto filme objavili nejaké ľudské prístupy, ale ja som si ich akosi nevšimol. Okrem ľudských vzťahov na pracovisku špionáže MI6.

V bondovke však nie je dôležitá ľudskosť, a keď tak len v nejakom "vyššom princípe". Ako film to nebolo zlé, dokonca, ako som už napísal, najlepšia bondovka zo všetkých. Veď tak by to malo byť, to najlepšie je vždy na konci. Niekedy aj na začiatku... Príbeh filmu je akýsi prepracovanejší, ostáva na pevnej zemi bez nejakých kozmických presahov, až na technické zabezpečenie sekcie "Q", ale aj to prekonalo vývoj od zázračných hračiek k jednoduchým sledovacím vysielačkám a k pištoli rozoznávajúcej odtlačky dlane Bonda.

Bond teda prežil a nechystá sa do výslužby. Od nového šéfa špionáže dostal novú úlohu. Prísne tajné! Ak sa mu bude dariť, natočia o tom ďalší film. A ešte na jeden moment chcem upozorniť, žien je v tomto filme akosi pomenej. V podstate sú len dve (obe sympatické a hrali výborne), ktoré mu stáli za námahu. Aj M. si získala občecenstvo hereckým výkonom. Samozrejme exceloval Bond. James Bond.    

Nájdi rozdiely

Aký je rozdiel medzi socializmom a kapitalizmom, to vcelku vtipne komentoval istý bloger. Vraj všetko, čo nám hovorili o komunizme bola lož, ale všetko čo nám rozprávali o kapitalizme bola pravda. Moju generáciu vychovávali komunisti, takže vieme o čom hovorí. Dnes je už hádam celý svet kapitalistický, lebo ani taká Čína už nie je to čo bývala za Mao Ce-tunga. Globalizácia ovládla svet, aj keď sa vládnuce strany volajú rôzne, systém funguje na rovnakých princípoch. Svet predbežne zanechal socializmus dejinám, aj keď je jasné, že spoločnosť sa organizuje pre poriadok a prospech spoločnosti, z čoho má profitovať jedinec a nie naopak.

Svet sa unavil z pomalého rastu. Dnes rastieme rýchlo, len neviem či to už práve teraz neplatí o minulosti. Nekonečný rast totiž nie je možný, preto po rýchlom raste musí zákonite prísť rýchly pád. Keby sa jednalo o jednotlivca, bolo by to jasné a prirodzené ako porekadlo, že pýcha predchádza pád. Ľudská spoločnosť však nemyslí tak koordinovane a rýchlo ako sardinky, preto jej spätná väzba účinkuje s veľkým oneskorením napriek tomu, že si situáciu uvedomuje. Lebo stále je tu rozpor medzi záujmami celku a jednotlivca, organizácia spoločnosti je podriadená živelnému "trhovému" princípu. Protichodné záujmy sa zjednocujú zvyčajne až keď je zle. Tak neviem, či je dobre keď už je zle, alebo je zlé keď je zle? 

O smrti

O nej by sa nemalo príliš hovoriť, ale vraj by sme na ňu mali myslieť a nebáť sa jej. Memento mori. Ľahko sa to povie. Človek sa obvykle bojí toho čo môže prísť, čo ho čaká a čo ho možno neminie. Ona je však iný prípad, nikoho neminie. Toho, čo nás náhle prekvapí, toho sa báť nemôžeme, nemáme na to čas. V mladosti človek príliš nemyslí na ňu, lebo je strašne ďaleko, takmer neskutočná. Na počiatku dospelosti sa zdá byť život nekonenčným. Človek žije naplno a hromadí plody života, tvorí veci, ktoré budú žiť aj po ňom a odovzdáva štafetu života ďalej.

Asi nie je veľmi príjemné myslieť na ňu, ale raz do roka je vhodná príležitosť. Nedávno sa aj o nej diskutovalo aj v hríbovej Lampe. Najprv o svätých a potom o zosnulých. Tiež tam odznelo, že "konfrontácia so smrťou nie je príjemná, ale je užitočná". Nechcem a nemôžem polemizovať s detskou lekárkou (Mária Jasenková), psychologičkou (Jana Štúrová), psychiatrom (Peter Hunčík) a tobôž nie s "bývalým lídrom tajnej cirkvi" (František Mikloško) o svätých, ale na vzťah života a smrti mám svoj názor (nie pravdu, len názor).

Vidím tu dve zásadné roviny, ktoré iste majú celkom významný prienik. Jedna rovina je filozofická, lebo o smrti možno len špekulovať a tá súvisí aj s rovinou náboženskou. Smrť je totiž súčasťou života, ale nie je to život. Je to ako keď opadne list zo stromu, prestanú v ňom prúdiť životodarné médiá, ale strom rastie ďalej, tvorí nové listy a nové kvety a nové plody. Žije nekonečný život prostredníctvom svojich plodov a semien. Druhá rovina je podriadená prírodným zákonom a tou rovinou sa zaoberajú lekári.

Jednou z otázok diskusie pod lampou bola aj otázka strachu z konca života. Vraj dnes, čoraz viac mladých ľudí má z toho strach. Možno by sa to dalo vysvetliť ako dôsledok zmien, dopad životných neistôt na mladú dušu. Hovorilo sa o viere, o viere v druhý život, ktorá pomáha prekonávať strach z tej neistoty, čo bude potom... To však už nie je o živote (tomto). Ktovie... Nikto sa ešte odtiaľ nevrátil, je tu len jedna výnimka z pravidla a tá je zväčša základom tej viery v druhý svet.

V knihách sa popisujú prípady ľudí, ktorí sa vrátili z kómy, teda z prahu smrti. Vraj videli svetlo na konci tunela. Vraj videli sami seba, vznášajúc sa nad smrteľnou postelou sledujúc prácu doktorov. Ktovie. Myslím si však, že človek buď seba vníma, alebo je bez vedomia. Medzitým sa môže v hlave stať všeličo, ale človek sa to dozvie, až keď sa "zobudí". To čo sa v nevedomí odohrá v hlave, to logicky nadväzuje na to, čo tam bolo už predtým. Zážitky, predstavy, vedomosti, myšlienky... Len tak uvažujem, čerpajúc zo svojich chabých skúseností...

Aktualizované podľa kvantovej teórie:  Duša existuje...