Zobrazujú sa príspevky s označením hádzanie hrachu na stenu. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením hádzanie hrachu na stenu. Zobraziť všetky príspevky

2025/03/12

Holuby sa vracajú

Naposledy som písal o holuboch hrivňákoch na wabovinách v roku 2024, ale až v júni. V tomto roku sme v predstihu, "hrivňáci" sú už tu (za oknom). Znovu sadajú na parapet a hrkútajú ostošesť. Niektoré veci a javy sa vracajú v pravidelných intervaloch, podobne ako holub hrivňák z čeľade holubovitých. (ako aj Halleyho kométa z čeľade kométovitých). A tak je to dobre, že zabehaný poriadok sa (prudko) nemení. S holubmi to nie je vždy ružové, lebo pod ich obľúbeným stromom parkujú autá a niektorí vodiči ráno nachádzajú masívne znaky ich dobrého trávenia (myslím trávenia holubov). Ale to je maličkosť...

Aj všeličo iné sa nám vracia. Možno si, hlavne starší spomenú na raňajšie desaťminútovky v práci, keď sa nám snažili naši vedúci prezentovať dennú tlač, teda vtedajší oficiálny názor. Ja som si na to spomenul pri čítaní o záverečnom akte (desaťminútovke) v našom najnárodnejšom divadle. Zákon večného návratu sa opäť potvrdil. Nezáleží na tom, aký názor vnucujú divákom kultúrneho podujatia, ten princíp je rovnaký. A bude to mať pokračovanie, lebo Romana sa vraj chystá znovu do divadla. (Ona za to nemôže...) Hovorí sa, že kto nepozná svoju históriu, musí si ju zopakovať aj v desaťminútovkách. 

Tak je to, že všetko (a všetci) starne, len niektoré princípy nie a nie zostarnúť. Na druhej strane je dobre, že niektoré veci veľmi nestarnú. Napríklad tento môj monitor už má 15 rokov a stále na ňom nenachádzam žiadnu chybu. Každý deň beží od zapnutia po vypnutie. Vtedy ešte asi nemontovali do elektroniky to "udělátko", teda "kazítko" a veci žili svojim prirodzeným životom. 

Môj starý počítač tiež ešte nebol z tých dnešných "moderných". Má 10 rokov a jeho jedinou chybou je, že stále chodí tak ako bolo na počiatku, tak je aj dnes, teda nezrýchľuje, ako by mi bolo milé. A ešte jednu všeobecnú chybu zahlásim - každú chvíľu (relatívne) sa mu mení operačný systém, ako som už písal minule, od čísla sedem až po jedenásť a ktovie, kde to skončí... Trochu sa zlepšil, keď som mu vymenil HDD za SSD. 

Ešte jednu "zhovadilosť" som s ním urobil - nainštaloval som mu namiesto okien linux (naspäť cesta nemožná). 

A je to!


 


2024/08/22

Vrchnáčiky a iné oné

Videl som na fb správu žiadajúcu eposlancov: "Vážení poslanci EP, ak chcete zabodovať u svojich voličov, iniciujte zákaz pripevňovania vrchnákov na PET fľaše! (AP)" 

Ja by som to tak nevidel, jednak tie vrchnáčiky nevidím ako zásadný problém, určite mi takto nepadne pod stôl, ale vrchnáčik na lane je ako výchovná facka decku a ono si to zapamätá. Takže zrušenie pripútania vrchnáčikov by naozaj nič nestálo (ani ich ponechanie). Tak či onak aj tak si ten vrchnáčik každý smädný človek môže odtrhnúť sám. 

Je tu však iný problém, ktorý vidím ako aktívny cyklista (po novom "bajker"): Toľko sa pohovorilo, aj urobilo na chodníkoch pre cyklistov, aj v mestách, ale v mestách a sídliskách sa zabudlo na nich. Predstavte si ulicu dlhú až 100 m a na nej sú dve také blbosti krížom cez celú cestu, hovorí sa tomu "retardér", alebo spomaľovač a spomaľuje to aj cyklistu (bajkera). Na každej "blbosti" dvakrát nadskočí a nabudúce pôjde radšej po chodníku pre chodcov. 

Takže moja výzva znie: "Prikážte skrátiť každý retardér v intraviláne miest a obcí na každej strane o cca 25 cm ako ústretový krok pre cyklistov a ich plynulú jazdu. Koniec koncov, aj retardéry by sa mohli zrušiť, veď sme sa už naučili a facka zaúčinkovala."

Vtedy, keď začínali retardéry spomaľovať našu súčasnosť, zavádzali sa aj na základe žiadostí obyvateľov: "Dajte aj na našu ulicu spomaľovač, lebo už ho majú všetci okolo, len my nie!" Teraz by sa to mohlo otočiť: "Dajte ho preč, nech sme aj my normálni s našou ulicou."

Dnes je zajtra, bez pointy ale s hlavnou myšlienkou v strede (nie v stredu, dnes je štvrtok).  



2024/06/26

Viete, čo ste (jedli)?

Na margo náhodne vypočutej relácie na istej nemenovanej stanici: Zákerný vírus prenikol aj do vysielania rozhlasu. Vcelku vecná "diskusia" (v podstate monológ) o tom, aby sme jedli "správne". Relácia je akýmsi "nedopatrením podfarbená" nesúvisiacou hudbou na pozadí (prečo, keď ide hlavne o informácie?). 

So "správnym" jedlom tá hudba nijako nesúvisí, ale poslucháča podvedome znervózňuje. A to je zrejme cieľ tohto zlozvyku podľa vzoru "moderných" TV seriálov, v ktorých je "podmazávacia" hudba takmer všade, ale určite tam, kde najviac ruší, hlavne pri dôležitých dialógoch prednášaných takmer šeptom a aj nekvalitne nasnímaných. Rekreáciou z tohto marazmu sú už len staré filmy a dabingy z čias, keď sa ešte točili filmy a relácie pre ľudí... Vydržať, alebo preladiť? That is the question. 

p.s.

Z archívu tej rozhlasovej stanice som zistil, že originálne bola tá relácia nahraná čisto, bez podmazu. Problém teda vznikol pri repríze, keď sa "zvukár" neudržal a nestiahol hudobné pozadie na nulu. A toto sa deje čast.