Vianočný čas ladí ľudí do mäkších tónov. Píšu o spomienkach, aj o očakávaniach súčasných, či budúcich... Len málo sa nájde takých, čo tieto sviatky nemajú radi. Veď je to aj čas školských prázdnin a nepoznám školopovinné dieťa, ktoré by sa na prázdniny netešilo. A nepoznám rodičov, ktorí by sa nepotešili radosti svojich detí...Nechcel som sa pridávať do prúdu oslavných a spomienkových vianočných slov. Vianoce sú podľa môjho chápania rodinným sviatkom, ale čo je to rodina? Je to len otec, matka, deti, vnúčatá, starí rodičia, bratia, sestry a ešte z druhého tretieho kolena... ?
Rodina je aj spoločenstvo príbuzných, ľudí ktorí majú príbuzné, podobné názory, alebo si tie svoje porovnávajú a vymieňajú... To je aj rodina, množstvo rodín, vzájomne poprepletaných v tomto i v príbuzných blogových spoločenstvách. Niekto môže namietnuť, že klasický blog je o niečom inom, možno. Ale aj o tomto.
Počas sviatočného večera sú rodiny pospolu, pri jednom stole. Táto veľká rodina ľudí píšucich, čítajúcich aj diskutujúcich a komentujúcich blogy, to urobí opačne. Na rozdiel od všedných dní roka, keď sa tu stretávajú, v tento nadchádzajúci Vianočný večer sa rozídu k tým ozajstným, štedrovečerným...
... a možno iba krátkou myšlienkou si spomenú na svojich duševne, literárne, básnicky, proste blogovo príbuzných... Ja to urobím v nedeľu večer.
