Zámocká reštaurácia

V meste, ktoré nebudem menovať je vcelku honosná, štýlová zámocká reštaurácia. Najlacnejšie predjedlo za 90 Sk... Sadli sme si tam k obedu, tak trochu pre spomienku na niekdajší príjemný čas strávený v tomto meste.

Trochu mi vadilo, že po bielom obruse behajú mravce, ale naštvalo ma, keď sa jeden začal prechádzať aj v práve prinesenom jedle na tanieri... Asi som sa zachoval netypicky, nesťažoval som sa, veď všetci sme ľudia a niektorí sú mravce...

Odchádzali sme s tým, že sa zastavím na WC... Zamknuté a ešte s "cenníkom" 5 Sk za použitie... To už som musel reklamovať a myslíte, že som sa dočkal ospravedlnenia? Nie. iba vysvetlenie - vraj to tak prikázal majiteľ a vraj to pre hostí reštaurácie neplatí a tým je to vybavené.

Už ma nikto nepresvedčí, aby som do tejto reštaurácie išiel... ani kvôli spomienkam...

Teraz už viem

Od istého času dochádzam denne do práce na vzdialené pracovisko a neviem si to vynachváliť. Keď dokončím denný prídel práce, idem domov a mám od roboty svätý pokoj. Horšie to bolo, keď som pracoval doma. Teraz už viem, že nie je nič horšie ako pracovať doma.

Doma je na všetko čas, veď deň má 24 hodín. Tak sa ľahko práca odkladá z rána na obed, z obeda na večer a z večere na neskorú noc. V najhoršom si poviete, že ráno je múdrejšie večera... Tak prebiehal môj obvyklý pracovný deň doma. Až do chvíle, keď už nebolo kam uhnúť, potom nasledoval nevídaný finiš, so všetkými dôsledkami.

Preto ak môžete, radšej sa zamestnajte, ako by ste si mali brať prácu domov.

.

Taktický ústup

Toto je náhrada za zrušený odkaz na scarabeus z piatka 23. marca... :)

Raz, nedávno, hneď po príchode na pracovisko som zašiel na WC, uľahčiť svojmu svedomiu... Bolo tam ticho ako v lese, iba lesná vôňa bola substituovaná inou, čo zvýrazňovali zatvorené dvere na jednej kabínke. Postavil som sa teda k prvej pozícii stojacieho strelca, aby som urobil zadosť svojej nutnej povinnosti.

Než to začalo, miestnosťou sa rozozvučala hlasná melódia o smrtke na pražskom orloji, dôverne známa z kancelárie, ako šéfov vyzváňací tón mobilného telefónu... Vyzváňanie sa opakovalo, volaný váhal - zdvihnúť a tak sa svojim hlasom priznať sám k sebe, alebo nezdvihnúť... Byť, či nebyť?

To bola jeho dilema. Ja som podliehal inej, o poznanie menšej - pokračovať v načatom diele, alebo voliť únik... Zvíťazil vrodený takt a naučená diskrétnosť - taktický ústup z pozície... Náhlivo som vyšiel z miestnosti, iba medzi dvermi som ešte začul ako sa volaný prihlásil... Nemýlil som sa, bol to on... Odvtedy necháva v istých situáciách svoj telefón na stole...

Dĺžka a kvalita

Súčasný trend predlžovania života je často na úkor jeho kvality. Počet ľudí dožívajúcich sa vysokej staroby stále rastie. Dlhý život je však sám o sebe hodnotou nanajvýš pochybnou, predovšetkým, ak je jeho kvalita nízka. Bez kvality života sa život stáva existenciou, ktorá nemá zmysel.

___________________________________
...Opísané z ošetrovateľskej diplomovej práce... bez kontextu to znie cynicky... ten materiál sa týka hlavne starostlivosti o starších, starých, a veľmi starých ľudí, s cieľom zlepšiť kvalitu ich života a dožívania... Ako bolo na počiatku, tak bude i na konci...


.

Hurá, piatok...

Keď som bol "nezamestnaný" každý deň bol rovnaký, neplatil na mňa piatok, ani sviatok. Teraz keď som nádenník* v oblasti "síejdí", má pre mňa piatok opäť svoj zabudnutý význam. Nutne sa potrebujem odreagovať od CAD diametrálne odlišnou aktivitou na báze CAB (Computer-aided-blogging)...

Keby som sa spoliehal iba na dnešné príhody v práci, veľa by toho nebolo, iba ráno jedna taká nevhodná do spoločnosti, lebo sa stala na WC... Jedna (už) stará reklama hlásala, že na nete je všetko... už viem, že je to pravda. Je to neuveriteľné, ale takmer navlas podobnú príhodu som našiel na blogu scarabeus... Tak načo sa namáhať, keď stačí odkaz..?

Keď som už vonku, takpovediac u konkurencie, začítal som sa aj do iných článkov a hneď na začiatku som narazil na jazykový skvost "o vecnej laske", len by som prosil, nekritizovať, je to naozaj chutné... pre pohodlných, malá citácia:

"..kazdu chvylku s terajsou osobou myslim len a len nanu!:( nedokazem zabudnut na tie krasne chvylky tie objatia bozky vylety s rodicmi a s nou prechadzky po bielom snehu.."

Hneď o kúsok ďalej som našiel niečo, na čo vás chcem nalákať (ale myslite na to, že dobrého aj málo stačí), je to úprimnosť nadovšetko, prekrásny citát, skoro reklama na ragnarok :

"...Tento blog bude dúfam úspešný, ak nie, tak ho zmažem... Taktiež sa okrajovo zaoberám mágiou. Momentálne mi viac nenapadá :D..."

Aby som bol spravodlivý, v tamtých blogoch sa tiež dajú tušiť pohnuté ľudské osudy, u mortishie alebo u leeloo, ale to sú trochu vážnejšie veci...

Pred pár dňami si môj šéf vymieňal s kolegyňou kopu super vtipov, až sa mi brucho natriasalo... Chcel som sem nejaké dať na známosť, ale nešlo to, kolegyňa všetko zmazala a pamäť na vtipy nemá... Tak len jeden aktuálny:

- Zaplatili ste už DANE? pýta sa Fero kolegov v práci.
- Pravdaže, svorne odpovedajú
- To je zaujímavé, všetci jej platia a nikto ju nepozná...

Nakoniec múdrosť:

Najhoršia rada niektorým ľuďom: Buďte sami sebou...

p.s. nehnevajte sa na mňa, toto som si všimol dodatočne v záhlaví blogu ako motto:

Môj blog, ktorý budem používať, ak pocítim potebu :D

Je to krásne...

____________________________________________________________
*nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);