Všedný deň

Všedný deň... by sa mal podobať mnohým iným. Tak neviem, či ten dnešný bol všedný... V Trnave na (malom) kruhovom objazde, niekomu vyletelo zadné sklo, keď ktosi iný do neho zozadu narazil, prípad vyšetrovala polícia, aj policajné auto odstavili v kruhu, našťastie je tam ešte odbočovací špeciál ...

Mal som šťastie že som nezachytil trnavskú dopravnú špičku. Z práce som zdrhol už o 14:00, lebo sa vyskytla neprekonateľná prekážka v osobe upratovačky... Vydržal som, keď mi handrou behala okolo klávesnice a siahla mi aj na rám monitora, ale keď spustila svoj starý vysávač, začal som baliť svoje krámy... Len neviem, či je to ešte vysávač, keď fúka do vzduchu viac starého stuchnutého prachu, ako nasáva z podlahy...

Naozaj to nepreháňam, mám na to nos. Som na ten prach citlivý (niekto by povedal, že alergický, ale ja nemám rád ten výraz). Cítim ho v nose i v hrdle, dusím sa. Nie fyzicky, ale psychicky ma gniavi ten pocit, že dýcham prach, preto som sa rozhodol s prácou pre dnešný deň skončiť. Zajtra navrhnem šéfovi, aby firma kúpila poriadny vysávač.

Alebo radšej nie, lebo určite by chcel, aby som mu to dal písomne s vyčíslenou ekonomickou výhodnosťou a s porovnávacími variantmi, on totiž potrebuje mať v ruke papier s číslami...

Alebo sa pohádam s upratovačkou a bude upratovať len v mojej neprítomnosti...? Len ako na to, keď som tak dobre vychovaný... a zdá sa, že ona tiež...

.

Domov

V cudzine rýchlo plynie čas
a raz príde na pretras
tá zradná, ťažká otázka:
Kam podel sa život náš?
Toto sme vôbec nechceli!
Len zarobiť si na dom, na deti
a rýchlo sa vrátiť späť
tam kde je domov odveký
a žiť sladko medzi svojimi...

Inšpirované zbierkou Príležitostné básne a nádherným článkom Evky Cucurachi Kde je domov? objaveným v archíve...

Kde je môj domov, často pýtam sa.
Nuž, všade tam, kde žiť dá sa.
Kde chlieb ti s úctou podajú
a slušne sa k tebe správajú.
Kde priateľov dobrých nájdeš snáď
o svoje deti sa nemusíš báť...

(zo zbierky JJM)

Deň po...

Je po Veľkej noci, opäť sme prežili pekný rodinný sviatok. Možno nie všetci, lebo ak by sme urobili štatistiku názorov na sviatky Veľkej noci podľa článkov na blogoch, možno by to nevyšlo v prospech sviatkov.

Každý má právo na svoj názor, našťastie blogy nie sú prieskumom verejnej mienky, aj keď ju svojim spôsobom odrážajú. Ja som bol vďačný za 4 dni voľna, lebo týždeň pred sviatkami som mal síce kratší, ale náročný.

Ťažiskom našej Veľkej noci bolo rodinné stretnutie, spojené aj s tradičným "veľkonočným" pochodom na niektorý slovenský vrchol..

Podarilo sa aj v aj tento rok, počasie bolo ako na objednávku, jediné čo ma trochu sklamalo, boli lesy na strednom Slovensku, ktoré ešte nezačali naplno zelenieť, tak celkový ráz lesa bol vlastne jesenný... Stromy priesvitné, lúky vysušené, len miestami sa slabo začala presadzovať zelená tráva.

Našli sa jarné kvietky, hlavne Záružlie močiarne a Prvosienka jarná, ale aj iné. Výhľady do okolia na celkom slušnú vzdialenosť... O apríli som mával inú predstavu, považoval som ho za najkrajší mesiac v roku, ale zdá sa, že tento rok príde trochu opozdený, možno až v máji...

Apocalypto - bol som v kine

Vraciam sa ešte raz k filmu Apocalypto, tentokrát s vlastným názorom a dojmami. Film patrí k tým s veľkou reklamou, k tým o ktorých sa veľa píše.

Mám dojem že film verne zobrazil všetko to, čo som už v minulosti o kultúre Mayov čítal. Mel Gibson asi čítal tie isté knihy ako ja - svet má dnes jednu kultúru a ľudstvo jeden pohľad na svoju históriu vytváraný postupne filmovým priemyslom (napriek množstvu teórií a slobode slova i názoru). Po tej stránke sa teda prekvapenie nekonalo.

Film bol akčný od začiatku do konca, bol to príbeh strhujúci až hrdinský. Netrápilo ma, nakoľko je podobný skutočnosti, lebo pôsobil vierohodne. Reči o krutých scénach... akosi to išlo mimo mňa, boli tam scény, ktoré naozaj boli drastické, ale už sme asi dosť "vypreparovaní" na filmovú krutosť, tak to už tak nedvíha zo stoličiek.

Film neukázal veľa z predpokladaného spôsobu života Mayov, bol to len krátky úsek, jednostranne zameraný na jednu udalosť s jej súvislosťami. Krutosť Mayov vynikne v porovnaní s našim pokojným životom, ak ju však porovnávame s konaním našej civilizácie pri osídľovaní Ameriky, počas "našich" vojen, tak neviem...

V dnešnom chápaní je to vlastne vojnový film a práve táto podobnosť s realitou nedávnou i súčasnou ma priviedla k myšlienke, ako málo sa konanie ľudstva od čias Mayov (Sumerov, Filištíncov... a pod.) zmenilo v čase kríz a vojen. Zmenili sa prostriedky, ale podstata, snaha zabíjať a získavať životný priestor sa nezmenila.

Apocalypto

.

Candle and Wind

Tak nejako by sa dal pomenovať dnešný deň. Vstal som skoro ráno, bez budíka, len tak zo zvyku. Možno sa zo mňa stane ranostaj, už na sebe pozorujem, že menej ponocujem... Ale to sa ešte môže vrátiť do starých koľají, prácu nechám iným a ja obnovím svoj nočný život.

Včera, pred spaním ma trápil jeden problém, na mojom najobľúbenejšom fotoaparáte (jedinom) sa odlomila časť držiaku dvierok batériového priestoru. Hrozilo vypadnutie akumulátorov a spôsobovalo to aj výpadky napájania a stratu dát.

To ma trápilo večer pred spaním, čo s tým? Dať do opravy, znamená byť dlhší čas bez aparátu, nehovoriac už o tom, že by to stálo niekoľko tisíc... Ráno som vstával v dobrej nálade, len som nevedel, či je na príčine príjemný sen, alebo niečo iné. Asi to bolo oboje...

Skrátka, dnes je taký deň, že dostávam darčeky... Jedným z nich bola aj košeľa, v ktorej boli použité špeciálne formovacie spony, na prvý pohľad, po malej úprave vhodné ako východiskový materiál na opravu dvierok na foťáku..! Začal som zhlboka dýchať, aby som nič nepokazil a po raňajkách som sa na 10 minút stal servisným technikom Olympusu....a ... dielo sa podarilo, nové riešenie je lepšie a spoľahlivejšie ako originál...

Ďakujem všetkým, ktorí mi dnes gratulovali k narodeninám...

Sviečku na torte sfúkne môj vlastný "wind" a pripijem si na vaše zdravie nápojom starých škótskych pašerákov "Old Smuggler"... lebo som sa nenápadne prepašoval do nového roku svojho života (n+1).

Na zdravie.


.