Profiblog radí, nepísať spoty v presných intervaloch, nepísať rovnako veľké a nedávať príliš veľké množstvo reklamy... Najľahšie sa mi dodržuje posledná vec, najnovšie aj prvá, len minulý týždeň som sa skoro presne triafal do 24 hodinovej frekvencie. Polepším sa...Povedal som, že už nebudem toľko písať o mojej práci, ale dnes som mohol byť svedkom, alebo aj účastníkom nešťastnej udalosti na rýchlostnej ceste pri Seredi. Možno práve svojmu šéfovi vďačím za to, že ma zdržal v práci kategorickou požiadavkou na dodanie výsledku môjho snaženia ešte dnes.
Pred Vlčkovcami nás policajti nasmerovali na vedľajšie cesty, takže do Serede som sa dostal po málo používaných cestách tretej triedy. Plne naložený nákladiak s vlekom nás dosť dlho poprašoval zvíreným prachom, našťastie na jednej križovatke zastal a pustil nás dopredu, ani on nevedel, kadiaľ do Serede, tak som mu len ukázal na komíny bývalej Niklovky..
Tragická nehoda mi pripomenula a dúfam, že nielen mne, že na tejto ceste sa to naozaj preháňa s rýchlosťou. Ráno, aj po práci sa naháňame v blízkosti maxima 120 - 130 a to nehovorím o tých nad 140 km/hod... Ako by sme nevedeli, že práca nie je zajac a neutečie. Budem si to od zajtra pripomínať. Len keby tak všetci chlapi za volantom.... aj ženy.
