Sauna je teplo, je horúco, je slnko. V mojich predstavách je fínska sauna... Prvá bola v Piešťanoch, raz na Vianoce. Okolo ochladzovacieho bazénika bol sneh a my bosí a nahí. Prvý dojem bol veľmi dobrý. Prvá sa navždy zapamätá, ako prvá láska, alebo stužková...
Nebolo ich až tak veľa, ale mal som ich rád, doma, na dovolenkách, v rámci rehabilitácie a raz dokonca vo Fínsku, na brehu jazera pri polárnom kruhu. Moje sauny... Sauna je síce teplo, ale bez kontrastujúceho ochladenia nie je kompletná. Takú polovičnú, možno zažiť aj tu doma, v letných horúčavách. Auto odstavené aspoň hodinu na poludňajšom slnku, to stačí...
Mám to rád, sadnúť si za volant, ktorý pálí, že treba ruky prekladať, okno nechať zatvorené a vnímať horúčavu, malý súkromný tropický svet. Nemusí to trvať dlho, stačí 5 minút, potom vyvetrať...Už sa teším na leto, ktoré sa začiatkom tohto týždňa pripomenulo. Aj som sa cestou z práce už dvakrát polovične saunoval...
A tento poznáte?
- Viete prečo na svadobných oznámeniach bývajú zobrazené dve obrúčky?
- Lebo to vyjadruje počiatočné skóre 0:0 ...
.
2007/04/25
2007/04/24
Piata sila
Prázdno je nič, vákuum, vzduchoprázdno, medzihviezdny priestor a niekedy aj prázdna hlava, ale aj tam, kde nič nie je, aj tam vraj niečo je - sú tam "štruktúry vákua", v ktorých je zapísaný celý paralelný svet od počiatku vesmíru, aj naša pamäť...
Môj vtipný kolega kedysi, hlavne pri posedení v krčme hovorieval, že nieto väčšieho blázna, ako keď je fľaša prázdna a pre istotu objednával ďalšiu... Ale nie o tom som chcel...
Nie o tom som chcel... to je super veta, keď som už o tom popísal tirády..... Oci, mám AXU, do uší mi práve tlačí kaleráby nejaký herec, len neviem prečo s tým nejde k lekárovi, možno sa to dá liečiť.. Nemám rád tú blbú reklamu, mám radšej tú inú, kde sa všetci rehocú na bankových úrokoch v tej "inej" banke.
Včera som čítal pekný blog, vlastne spot, či článok.. Veľmi pekné prirovnanie tam bolo, také čo má isté súvislosti s týmto mojim dnešným písaním... nebudem na seba viac prezrádzať, radšej si prečítajte originál.... Na ukážku krátky úryvok:
.
Môj vtipný kolega kedysi, hlavne pri posedení v krčme hovorieval, že nieto väčšieho blázna, ako keď je fľaša prázdna a pre istotu objednával ďalšiu... Ale nie o tom som chcel...
Nie o tom som chcel... to je super veta, keď som už o tom popísal tirády..... Oci, mám AXU, do uší mi práve tlačí kaleráby nejaký herec, len neviem prečo s tým nejde k lekárovi, možno sa to dá liečiť.. Nemám rád tú blbú reklamu, mám radšej tú inú, kde sa všetci rehocú na bankových úrokoch v tej "inej" banke.
Včera som čítal pekný blog, vlastne spot, či článok.. Veľmi pekné prirovnanie tam bolo, také čo má isté súvislosti s týmto mojim dnešným písaním... nebudem na seba viac prezrádzať, radšej si prečítajte originál.... Na ukážku krátky úryvok:
...V tej príjemnej nálade, má zrazu človek chuť sa rozprávať. Alebo možno skôr len rozprávať .... povedať celému svetu každú hovadinu, ktorá ho v tej chvíli napadne... (Vlastimil Knotek)Tak to je na dnes celé.. ale ak si prečítate odporúčaný originál, všimnite si hlavne pasáž nasledujúcu po tomto úryvku. Bez urážky, má to čosi do seba, je to celkom trefné... Mne to spôsobilo silný vnútorný sebakritický úsmev...
.
2007/04/22
n+1
Kto som, neviem
a nikdy sa to nedozviem..
Viem len, že nie som začiatok
a nie som ani koniec..
Som n-té pokračovanie..
2007/04/17
Madžáz
O práci ani slovo, to som už sľúbil, navyše mám 5 dní pracovného voľna... Je to niečo ako dovolenka, ale neplatená... Môj šéf (a dvaja kolegovia) náhle odleteli do teplých krajín a zabudli mi nachystať robotu... Aj sa teším, samému by mi tam bolo smutno.
Dnešné odpoludnie teda začalo radostne a pokračuje to ďalej. Vrátil sa mi stratený syn Madžáz. Po mnohých rokoch, ktoré ani neviem spočítať, už som ho niekoľkokrát hľadal, až dnes prišiel sám. Vlastne ho doniesla naša bývalá susedka, že robila doma poriadky a tam ho našla, aj si spomenula, odkiaľ ho má... a tak je tu...
úryvky z Madžáz - M E L Ó D I E
Madžáz
Asrárulhakk, *1915 – †1955, urdský básník
Madžáz - Melódie
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960
Preklad: Nasír Ahmed Zoberi
Prebásnil: Ján Majerník
Dnešné odpoludnie teda začalo radostne a pokračuje to ďalej. Vrátil sa mi stratený syn Madžáz. Po mnohých rokoch, ktoré ani neviem spočítať, už som ho niekoľkokrát hľadal, až dnes prišiel sám. Vlastne ho doniesla naša bývalá susedka, že robila doma poriadky a tam ho našla, aj si spomenula, odkiaľ ho má... a tak je tu...
úryvky z Madžáz - M E L Ó D I E
Už sa chcem vrátiť z cesty lásky clivo,...
vzdialený poznať lásky príťažlivosť.
Chcem človeka, čo pozná bôľ jak srdce,
na ceste lásky hviezdu, čo by viedla.
Vravia, že cieľ môj tam, kde býva ona,
a ja veľakrát už prešiel vedľa.
Chcem potrestanie, také potrestanie,
ktoré ma znovu zvedie páchať viny.
Toľko je radosti, že srdcu šalieť chce sa....
Hľaď, koho konečne privítal náš dom!
Krčma sa vo víne topí a celá plesá,
kvety sú pohármi a fľašou každý strom.
Tie kvety v záhrade neboli predtým šťastné
a nikdy jarné dni neprišli tak krásne.
Zasa vlak odchádza do noci bezútešnej,...
do tmy a polnoci unáša svoje piesne,
hrá, píska, tancuje, koľajnice to bolí,
odnáša chlad vetra z vysokých hôr i polí.
Je ako vo vetre prudká a večná pieseň,
je ako vo vetre šumenie dažďa v lese,
ako chór anjelov, spev, ktorý spieva vlna,
tisíce pesničiek, čo jeden nápev plnia,
je ako pieseň, čo uspáva sladké deti
a devám do spánku v májových nociach svieti.
Madžáz
Asrárulhakk, *1915 – †1955, urdský básník
Madžáz - Melódie
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960
Preklad: Nasír Ahmed Zoberi
Prebásnil: Ján Majerník
2007/04/16
Keby všetci...
Profiblog radí, nepísať spoty v presných intervaloch, nepísať rovnako veľké a nedávať príliš veľké množstvo reklamy... Najľahšie sa mi dodržuje posledná vec, najnovšie aj prvá, len minulý týždeň som sa skoro presne triafal do 24 hodinovej frekvencie. Polepším sa...Povedal som, že už nebudem toľko písať o mojej práci, ale dnes som mohol byť svedkom, alebo aj účastníkom nešťastnej udalosti na rýchlostnej ceste pri Seredi. Možno práve svojmu šéfovi vďačím za to, že ma zdržal v práci kategorickou požiadavkou na dodanie výsledku môjho snaženia ešte dnes.
Pred Vlčkovcami nás policajti nasmerovali na vedľajšie cesty, takže do Serede som sa dostal po málo používaných cestách tretej triedy. Plne naložený nákladiak s vlekom nás dosť dlho poprašoval zvíreným prachom, našťastie na jednej križovatke zastal a pustil nás dopredu, ani on nevedel, kadiaľ do Serede, tak som mu len ukázal na komíny bývalej Niklovky..
Tragická nehoda mi pripomenula a dúfam, že nielen mne, že na tejto ceste sa to naozaj preháňa s rýchlosťou. Ráno, aj po práci sa naháňame v blízkosti maxima 120 - 130 a to nehovorím o tých nad 140 km/hod... Ako by sme nevedeli, že práca nie je zajac a neutečie. Budem si to od zajtra pripomínať. Len keby tak všetci chlapi za volantom.... aj ženy.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)