Žandári zo St. Trnava

Na cestách slovenského Ríma dnes viedli dopravu najmenej tri policajné hliadky. Pripadal som si ako v Saint Tropez zo žandárskych filmov. Vraj sú na zmienku o tých filmoch tamojší policajti citliví. Keď som tam toť nedávno bol, hľadal som tú slávnu policajnú stanicu a ona tam naozaj stojí a keď som tam tak stál, neďaleko stál policajt, nedalo mi, aby som sa ho neopýtal priamo, či to je "tá" policajná stanica z Funesových filmov...? Nevyzeral príliš nadšene, ale na moju otázku, trochu nevrlo odpovedal, že áno.

Spomínam si na scénu, ako žandári zacvičovali mladé žandárky v riadení dopravy... Vtedy bolo pre mňa zaujímavé, že na vrchole tej kopy automobilového šrotu sa objavila aj Škoda 100. V Trnave to tak nedopadlo, aspoň pokiaľ viem.. Prvá hliadka na odbočke do Modry, to sa často nevidí, dopravný policajt v strede pomerne úzkej cesty riadil dopravu celkom zrozumiteľne a úspešne.

Nasledovali dva, či tri spomaľujúce semafory, za nimi poddimenzovaný kruhový objazd bez policajtov, čo by tam nakoniec dirigovali? Ale na najbližšej odbočke vpravo to bolo super. Dopravu riadila pekná mladá policajtka, samozrejme, pod odborným dohľadom starších kolegov... a to som už bol v duchu, naozaj v St. Tropez.

Na ďalšom poste, pri závode Víno Nitra boli dvaja, tam im to ale dalo zabrať, lebo riadiť takú "ypsilonku" nie je jednoduché, preto jeden dirigoval a druhý dával pozor na nás, prichádzajúcich z kruháku... Odstavil ma na krajnicu a cez otvorené okienko zahlásil:

- Pán vodič a dokladíky máte? trochu ma zaskočil, tými "dokladíkmi", ale vzápätí som pochopil, automaticky som siahol k taške so slovami: - Samozrejme, že mám...
- Nie, nechajte ich tam, netreba... nechcel sa s tak jasným prípadom zdržiavať a cez otvorené okno mi poklepal po pleci a poslal ma z Trnavy preč.. tak jemné spôsoby...

Pustil som si Jemné melódie a spokojne som vletel na rýchlostnú cestu domov. Všetci v okruhu dobrých 500 m od poslednej hliadky dodržiavali platné predpisy a vyhlášku. A potom to opäť začalo po starom - však tie plné čiary ešte nikde nepukli, dokonca ani v Mauackách....

Duša vesmíru

Všetko vo vesmíre sa stále pohybuje, stále sa točí, asi preto, lebo je dobre mastený... Na čom sa naozaj točí svet, čím sú mazané jeho ložiská? Mazadlom vesmíru je vákuum, jeho ložiská sú z gravitačných síl. Tam kde nič nie je, teda vo vákuu, tam niet odporu a vesmírna energia sa nestráca, je nekonečná.

Zdá sa, že vesmír je hmotný, že nemá dušu. Jeho duša by mohla byť v tom prázdnom priestore, v ktorom sa všetko pohybuje, alebo tou vesmírnou dušou je pohyb... Kým nič nebolo, nebolo ani duše vesmíru. Keď Stvoriteľ vyslovil to magické slovo "big bang", všetko sa začalo hýbať a tak vznikla aj duša vesmíru. Vdýchol mu pohyb...

Keď sa narodí človek, začne sa sám pohybovať, získa svoju dušu. Keď zomrie, telo sa prestane pohybovať a stratí aj zvyšok duše. Svoju dušu postupne rozdávame veciam, ľuďom, svetu... všetkému, čo sme v živote uviedli do pohybu......

Nestíham

Často mi napadajú témy, ktoré sú aktuálne, lenže nestíham a kým na ne príde rad (nálada), už často strácajú na aktuálnosti. Iba občas mi to vychádza, to sú tie lepšie dni, ako v reklame "I muži mají své dny..." Nehovorím o tomto blogu, tu si nepotrpím na aktuálnosť, presnejšie, tu je všetko čo práve napíšem, vrcholne aktuálne (pre mňa).

Napríklad dnes, vrátili sme sa z výletu, cestou bolo občas zamračené, občas búrkový dážď. Doma sme vyložili batožinu, vrátane vetrovky a dáždnika....... Veď práve nepršalo. Už keď som otváral garáž, lialo ako z krhly, za chvíľu som bol v ľahkom tričku a letných nohaviciach mokrý na Adama. Čo s tým, keď domov je to 300 m a do krčmy 20...?

Neskončilo to ako minule, práve som nemal chuť na studené pivo v mokrých boxerkách a čakať sa mi tiež nechcelo, tak som sa rozhodol nechať dokončiť nebesám dielo skazy... Neuveríte, aká príjemná bola potom horúca sprcha a ešte horúcejší čaj.

Odvtedy už uplynulo niekoľko hodín, stále je mi fajn a neostal som ani nasucho: vpravo, 15 cm od numerickej klávesnice stojí orosený veľký Kozel...

Pohoda na pracovisku

S návratom horúčav mám problém s chladom. Paradox moderného vybavenia kancelárií. Jednoducho, mám smolu, že sedím presne v smere prúdu chladného vzduchu z klimatizačnej jednotky (prečo je tak namontovaná?) a to nemám rád. Riešim to aj kýchaním... lebo, kolegyňa, ktorá sedí v závetrí má rada chlad, len má smolu (šťastie), že na ňu to nefúka, tak nastavuje ventilátor ma maximum...

Je to žena, čo si nevytrpíme kvôli ženám... Ak na chvíľu zmizne von, okamžite nastavujem ventiláciu na minimum... Keď sa vráti, príde na to tak po pol hodine, ja si zatiaľ bahním, potom to zase nahodí naplno. Tak nám v pohode a ubieha čas. Je to súčasť nesprávnej ergonómie pracoviska...

Keď som sem prišiel, nestačil som sa čudovať, ako neergonomicky je pracovisko usporiadané. Šesť počítačov a tri tlačiarne... Vrcholom bola pozícia šéfa (asi sa obetoval...) v strede medzi dvomi veľkými monitormi, otočenými k nemu zadkom. Skutočne najhoršia pozícia. Našťastie už má novú vlastnú kanceláriu, lebo som sa na to nemohol pozerať...

Spomínam si na moje predchádzajúce pracovisko, kde sme pri výmene nábytku dostali finančný limit a voľnú ruku, navrhnúť si nábytok a vybavenie podľa všetkých zásad ergonómie sami.

Príležitosť sme využili do bodky, svetlo z okien sa neodrážalo ani na jednom monitore, pozadie netvorilo okno, za monitorom nikto nesedel, dokonca sa nám to podarilo aj tak, že pri otvorení dverí nebolo priamo vidieť na žiaden monitor (boli sme dvaja), čo je niekedy celkom príjemné. V priestore za monitormi bola veľká skupina kvetov, ktorá ten priestor vypĺňala.

V skladačke nábytku sme použili všetky vhodné tvary a prvky, vrátane trojuholníkov a oblúkov. Stoly netvorili jenu priamu líniu, ale dvakrát zalomenú. Pri odchode mi bolo ľúto len za tým perfektným pracoviskom.

Niekedy sa mi zdá, že aj v dnešnej dobe platí, že šuster chodí v roztrhaných topánkach, výkonní pracovníci pri počítačoch pracujú často v nedôstojných, škodlivých podmienkach.. Pri tvorivej práci zvlášť, má pohoda aj svoje funkčné poslanie, spolu s primeraným pracovným stresom.. Zdá sa, že to nikomu nevadí, lebo následky prídu až po dlhšom čase.

Reinkarnácia v praxi

Najlepšie nápady sa rodia ráno. Myšlienky, ktoré sa ráno narodia, treba cez deň premeniť na realitu, inak sa stanú podenkové a čoskoro zahynú. Našťastie, pre niektoré nápady platí aj pravidlo o reinkarnácii - ak sú dobré a nestačili sa zrealizovať, narodia sa znova lepšie, dozretejšie, v trochu inej podobe... alebo v inej hlave.