Všetko vo vesmíre sa stále pohybuje, stále sa točí, asi preto, lebo je dobre mastený... Na čom sa naozaj točí svet, čím sú mazané jeho ložiská? Mazadlom vesmíru je vákuum, jeho ložiská sú z gravitačných síl. Tam kde nič nie je, teda vo vákuu, tam niet odporu a vesmírna energia sa nestráca, je nekonečná.
Zdá sa, že vesmír je hmotný, že nemá dušu. Jeho duša by mohla byť v tom prázdnom priestore, v ktorom sa všetko pohybuje, alebo tou vesmírnou dušou je pohyb... Kým nič nebolo, nebolo ani duše vesmíru. Keď Stvoriteľ vyslovil to magické slovo "big bang", všetko sa začalo hýbať a tak vznikla aj duša vesmíru. Vdýchol mu pohyb...
Keď sa narodí človek, začne sa sám pohybovať, získa svoju dušu. Keď zomrie, telo sa prestane pohybovať a stratí aj zvyšok duše. Svoju dušu postupne rozdávame veciam, ľuďom, svetu... všetkému, čo sme v živote uviedli do pohybu......
Páči sa mi obraz, že svoju dušu rozdávame všetkému, čo robíme.
OdpovedaťOdstrániťsprávne - svoju dušu rozdávame... najviac to cítim, keď prídem domov, kde som sa narodila a prežila detstvo - všade cítim dušu mamy a otca
OdpovedaťOdstrániťvystihol si to!
silviah & femma - je to o premýšľaní nad vecami, ktoré majú svoj nemenný poriadok a sú pre nás navždy zahalené nepostihnuteľným tajomstvom..
OdpovedaťOdstrániťnapriek tomu človek občas zatúži po poznaní aj nepostihnuteľných javov a vecí...
máme to v ľudskej povahe, použiť fantáziu tam, kde iné poznanie nestačí a vytvárame si s jej pomocou svoj vnútorný svet...
Rozdávať dušu, je ako rozdávať lásku, ale aj prijímať...
,,Všetko vo vesmíre sa stále pohybuje"
OdpovedaťOdstrániťtoto som včera neskoro v noci pozorovala (aj keď v inom zmysle, ako si to napísal), ležiac na balkóne, zababušená do deky, sledujúc, akým čulým životom žije vesmír..tie pohybujúce sa trblietavé a blikajúce svetielka, križujúce neviditeľné vesmírne dráhy, medzi pevnými jasnými hviezdami.. .. a tak mi napadlo, čo všetko sa asi tam hore odohráva, kto v tomto okamihu pozerá so mnou, ale na inom mieste na hviezdy Veľkého Voza..
..tak ako si povedal, svoju dušu postupne rozdávame,je nevyčerpateľná do okamihu odchodu.. ďalej už nevieme, aká je, ale iste je.. v akej forme, to si môžme zatiaľ iba predstavovať
zaujimavé, ale čo povieš o vedomí človeka...pre mňa je to záhada...odkiaľ sa nabralo? a čo to vlastne je, vedomie???
OdpovedaťOdstrániťmária, zaujímavé, ale čo poviem o vedomí človeka...? pre mňa je to záhada... odkiaľ sa nabralo? a čo to vlastne je, vedomie??? Čo si o tom myslíš, mária?
OdpovedaťOdstrániťmia, najprv som si predstavil bezdomovca, ktorý spáva pod holým nebom, ale ty máš deku... a balkón, šťastná to žena...
Veľký voz je jedno z dvoch súhvezdí, ktoré poznám :) keď sa ocitnem v tme, vždy hľadám Veľký voz.... až potom Malý.. a poznám ešte Hviezdne vojny...
Nevedela som,ze aj taketo clanky o vesmire mas...:-)toto mna zaujima-velmi...
OdpovedaťOdstrániťjadanka, nemám pre svoje myslenie a úvahy o živote a Svete žiadne limity :)
OdpovedaťOdstrániť