Záhada vedomia

13. júna povedala Mária v diskusii: zaujímavé, ale čo povieš o vedomí človeka... pre mňa je to záhada... odkiaľ sa nabralo? a čo to vlastne je, vedomie???

Je to ťažká, aj keď zaujímavá otázka a akékoľvek laické odpovede na túto otázku v sebe skrývajú riziko nepochopenia... V matematike nás kedysi učili, že neznáme javy sa najlepšie skúmajú v ich extrémnych polohách. Extrémnou polohou popri vedení je nevedieť o sebe nič teda - bezvedomie, ale nie som istý, či v čase bezvedomia neprebiehajú nejaké myšlienkové procesy, ktoré sa neskôr objavia ako sny, vidiny, či videnia...

Z predchádzajúceho môže plynúť, že myslenie môže byť východiskom pre definovanie vedomia, keď myslím, tak som (alebo viem o sebe, že som)... myslím, teda som... aspoň v zmysle uvedomovania si seba samého, čo vyslovil francúzsky filozof a matematik René Descartes, známy aj ako Cartesius (1596-1650). Je to však len jeden z názorov o vedomí....

Možno som týmto celkom neuspokojil Máriinu zvedavosť, ona sa pýta aj: kde sa vzalo? Otázky, otázky... Zdá sa mi, že aj kladenie otázok je prejavom vedomia... Kto sa pýta, má vedomie o sebe, uvedomuje si svoje okolie, a uvedomuje si, alebo hľadá svoje miesto v ňom... Aj to je vedomie. Druhou stránkou otázok sú odpovede. Odpovedám si na otázky, teda sa vnímam, našiel som (nenašiel som) odpoveď, teda opäť som...

Naše vedomie začína už s príchodom osobnosti do sveta bytostí. Po narodení sa uvedomujeme stále viac, tak rýchlo, a tak ďaleko, ako sa učíme... Zvláštnou formou učenia je zabúdanie. Riadené zabúdanie je vlastne akýsi archívny a skartačný poriadok. Najprv si ten poriadok uvedomujeme, neskôr môže postupovať aj bez nášho vedomia... Ale to som už za hranicami vlastného poznania, tu končí moja úvaha o vedomí..... :)


Kto chce vedieť viac, ako je to naozaj (naozaj?), o vedomí, nech si ho vyGooooglíí........ hoci aj na Wikipedii:

Vedomie je komplexny pojem z psychológie a filozofie, kvantovej fyziky, kozmológie (antropický princíp), mystiky, umenia a vôbec všetkých oblastí existencie človeka ako takého. Patrí k zatiaľ nevyriešeným otvoreným otázkam a základným problémom ako v „materiálnom“ - (napríklad interakcia vedomia s hmotou pri pozorovaní merania v kvantovej mechanike), tak aj v „nemateriálnom“ (filozofickom, psychologickom, atď.) aspekte. Posledné štúdie naznačujú dokonca možnost existencie vlastného časopriestoru, energie a informačného poľa (holografická paradigma).

Nech žijú prázdniny

Dni plné všedností neprinášajú významné témy hodné zápisu na blog. Od včera som sa stal dobrovoľne nezamestnaným, napriek tomu som unavený, veď vyberať zemiaky je ťažšia práca ako len tak sedieť pri PC a hrať sa s kvalitným softvérom...

S pracoviskom aj s kolegami som sa rozlúčil v mieri, šéfovi som dal pusu (obrazne :) deň vopred, lebo si bral dovolenku. Možno sa ešte stretneme, až zadujú jesenné vetry. Teraz mám jedinú snahu, prežiť dva mesiace v pohode. Trochu mi plány narúša záhrada, v ktorej bude vrcholiť produkčné obdobie ... Prečo práve v lete?

Technicky som pripravený na nový fotoaparát, len riešim ešte malú dilemu vo výbere toho správneho, čo splní moje predstavy. Aké sú tie predstavy, o tom radšej pomlčím, vyjadrím sa až po kúpe, ktorú budem prezentovať ako správne rozhodnutie... :) Tak mi držte palce, aby to bola pravda...

Rozfúkané púpavy

Niekoľko dní som nepísal do wabovín, času nie je nazvyš a hlavne je naplnený udalosťami, ktoré začínajú mať spád smerom k letným prázdninám. Tie udalosti nie sú až také "dejinotvorné", v podstate je to práca a všetko čo s ňou súvisí, vrátane neskutočných horúčav, ktoré sú nepríjemné hlavne pri ceste domov, keď slnko praží najviac.

Na okolí už nesmelo začína žatva, vyšiel som aj ja do polí, zažiť atmosféru dozrievajúceho obilia. O niečo príjemnejšie bolo v parku, v neďalekom mestečku, kde majú rozpadávajúci sa kaštieľ, ešte nie celkom zrúcaninu, ktorý dokonca poskytuje domov, neviem, či útulný - bezdomovcom.

Bol som k nim pozvaný na návštevu, aby som ich odfotil, ako tam bývajú, lenže ja nie som investigatívny novinár a nepoznám miestne pomery, tak som radšej odmietol. Strach som nemal, ten "pán bezdomovec", ako sa predstavil, vyzeral celkom slušne. Obavy na mňa doľahli až dodatočne..

Poslednou zastávkou nedeľňajšej vychádzky do okolia aj do minulosti, bolo posedenie v záhradnej reštaurácii Kotva na brehu rieky, kde hrala živá kapela ako za starých čias. Staré pesničky, ako na želanie, pre nás pamätníkov... Nevadilo mi ani to, že občas skĺzli z notovej osnovy, ale vždy sa im podarilo do melódie vrátiť.

Mám rád takéto dedinské kapely, aj keď hrajú v malom meste. Jediné, čo mi trochu prekážalo, že nemajú cit (ako takmer všetky súčasné hudobné skupiny) pre silu akustického tlaku na blízko sediacich poslucháčov...

Púpavy, čo rástli blízko reprákov, už mali semienka odfúkané vetrom z membrán, a slnečnica za plotom skláňala svoju hlavu hlbšie ako býva v tomto kraji zvykom. Zdá sa mi, že zosilňovače, reproduktory a mikrofóny sa už dávno dostali do nesprávnych rúk...

Pán vedúci

Inovácia postihuje aj oblasť marketingu... Ešte donedávna ma potulní predavači na trhoviskách oslovovali "mladý pánko" , odteraz som "pán vedúci"...

- Pán vedúci kúpte si ďalekohľad.!
- Ďakujem, nechcem, už mám ďalekohľad...
- Tak si kúpte holiaci strojček...
- Nie, nie a bežím preč, lebo "pán predavač" začína byť neodbytný a ja sa začínam obávať o peňaženku.

Na mestskom trhu, na pešej zóne sa toho veľa premelie... Stánky predajcov, nastavané okolo celého námestia ponúkajú samé lákavé veci... Od handier, cez topánky, rôzne prístroje, proste všetko, čo dostanete na každom výpredaji v kultúrnych domoch... Len ceny sú vyššie, aby to malo šmrnc.

Bohato sú zastúpené lahôdky, poľské "krówky" (po 25) a rôzne turecké medy, to je pre mňa najväčšie lákadlo, ale odolávam, je pred obedom. Na druhom konci sa čapuje pivo, aj by som si dal, je poriadne dusno, ale tiež odolávam.

Odolávam, šetrím na zdravotné poistenie... Práve som bol priznať vlaňajší zárobok a to, čo mám zaplatiť ma vôbec neteší. Budem musieť častejšie navštevovať lekára, užívať viac liekov :). Nič s tým však nenarobím, keď to minulá vláda vymyslela a táto ešte nestihla, alebo nechce zmeniť... Radšej preč od politiky, tam sa totiž nič nerieši iba bohatnutie bohatých a zbohatnutie vplyvných a mocných..

Vrátil som sa domov, spokojný, že som odolal lákadlám. Na stole sa na mňa usmievajú dve malé fľaštičky, vraj liek (v návode je napísané, že to nie je liek, ani výživový doplnok...) jing-jang .... Japonský tradičný prostriedok, vyrobený v Nemecku... a na otázku, za koľko? počúvam odpoveď, že len za 1000...

Padám do mdlôb (fiktívnych) a vraciam sa do mesta kúpiť si kilo "krowiek". To je správny výživový doplnok.

Nech žije klíma

Život je niekedy pes. Nie že by som mal niečo proti psom, božechráň, naopak, niekedy majú oni niečo proti mne, ale keď sa človek cíti ako pes, alebo dokonca pod psa, to nie je ono. Zdá sa mi, že sa rozlúčim so svojim šéfom, ktorý mi aj tak nikdy neprirástol k srdcu. Nie že by ma naháňal do roboty, to bolo občas presne naopak, ja som ho naháňal, aby mi dal robotu...

Asi som ho nemal naháňať, lebo pri nástupe mal podmienku, aby som bol samostatný.... A čo je to za samostatného pracovníka, ktorý si samostatne nevie nájsť robotu a otravuje šéfa?

O pracovnom prostredí a ergonómii pracoviska s výpočtovou technikou som už čosi prezradil, to sa ma až tak netýkalo, až do nástupu predčasných letných horúčav... lebo. Lebo miestnosť je vybavená klimatizačnou jednotkou, ktorá je umiestnená presne tak, aby fúkala vietor na moju pracovnú pozíciu... Nehovorím, že mi niekto urobil naschvál, len som si pred pár mesiacmi sadol na nesprávnu stoličku v nesprávnej miestnosti...

Čím teplejšie je vonku, tým je tento problém vypuklejší, lebo máme kolegyňu, ktorá sedí pekne v závetrí ale trvá na tom, aby tam bol vietor a chlad. Ak je jednotka nastavená na 18°C, tak sa snaží fúkaný vzduch aspoň 16 - 17°C... Pritom vonku je práve 30°... Sedieť v tom prúde celý deň (teda aspoň niekoľko hodín) je zdraviu škodlivé, nielen podľa objektívnych zistení v rôznych štúdiách a odporúčaniach vychádzajúcich z praxe, ale aj podľa môjho subjektívneho pocitu nepohody...

Včera bolo tak chladno, že môj počítač dostal šok a program skolaboval... Dnes to postihlo mňa. O pol druhej som praštil enterom na logoff a shutdwn, buchol som dvermi a zmizol do príjemne vyhriateho auta (to trochu preháňam, ale po chvíli to bolo O.K. Teraz mám dilemu, či dám výpoveď ku koncu tohto týždňa, alebo až ku koncu mesiaca (mám rád okrúhle čísla...). Dovtedy budem sedieť za kompjútrom vo vetrovke a na tvár si zavesím ochranný nepriestrelný štít.

Nastavenie klimatizácie
Pre správne používanie klimatizačného zariadenia sa odporúča rešpektovať pár pravidiel. Nenastavovať rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím väčší ako 5, maximálne 7 stupňov, aby človek nebol vystavovaný prudkým zmenám pri prechode z jedného prostredia do druhého.

Škoda, že kolegynka (prípadne jej šéf) nečíta tie správne stránky na internete a tie správne blogy...