Bol som v paneláku

Bolo to včera, ale iba posledných 10 minút... (aj keď sa možno na mňa nahnevá germa a lev ma obšťastní nejakým nelichotivým prívlastkom :), stálo to za to. Tých 10 minút mi stačilo na to, aby som zistil, že je to o ničom, podobne ako susedia, ordinácia v záhrade, veľmi krehké vzťahy, miesto v živote a iné podobné oné, teda seriály zhlobené narýchlo na kolene.

Len ma berte s rezervou, lebo nie som priaznivec seriálov v TV, nepozerám ich. S každým mám podobnú skúsenosť ako s panelákom, teda občas nejakých 10 minút, keď už nie je kde sa uchýliť v danej spoločnosti...

V tejto súvislosti som si spomenul na porovnanie českého a slovenského herectva v dávno minulých dobách, v čase "slávnych" slovenských divadelných pondelkov v TV, ktoré boli vyhradené Bratislave. Išlo o názor českej strany, že českí herci viac inklinujú k civilnému prejavu (teda sú prirodzenejší) a slovenskí hrajú viac divadelne...

Myslím si, že dnes to už neplatí, napriek tomu, že nie sme v jednom štáte, v tomto ohľade sme kultúrne bližšie, ako by hádam Česi boli ochotní pripustiť. Veľa hercov zo Slovenska pôsobí v Čechách a aj opačne to nie je až taká veľká výnimka. Vzájomné ovplyvňovanie sa tak musí prejaviť.

Keď sa vrátim k paneláku, je to jasne vidieť - ten seriál je točený podľa českého vzoru, herci vlastne nehrajú, tvária sa civilne a pretože sme na ich divadelné prejavy zvyknutí, toto nás (mňa) trochu prekvapuje.

Nemienim to hodnotiť, iba konštatujem, že to vnímam tak. Veď si mi časom zvykneme aj na horšie :). Mne to divadelné poňatie nikdy príliš nevoňalo, prikláňam sa k civilnejšiemu (rozumej: presvedčivejšiemu) prejavu hercov... Aj to však má svoje limity, nesmie to pôsobiť tak, že rola bola odflinknutá a v Paneláku som ten dojem mal a myslím, že vďaka réžii.

Na záver by som si ešte dovolil zastaviť sa pri zvukovej stránke filmov. V tomto smere som bol v minulosti dosť rozmaznávaný, lebo zvukovú stránku robili v minulosti naše TV a filmové štúdiá perfektne, aj dabing bol na vysokej úrovni.

Keď som si v porevolučnej ére porovnával originálnu zvukovú nahrávku niektorých filmov s dabingom (českým aj slovenským), hodnotenie originálu bolo vždy nižšie. A nešlo len o neznámu reč a hlas, ale hlavne o vyváženosť úrovní slova, hudby a hlukov pozadia s jasným cieľom umocniť estetický dojem poslucháča...

Bol som sklamaný, napríklad aj zvukovým mixom vo filme Polčas rozpadu a často ma hnevá aj súčasný český dabing práve nevyváženosťou úrovní. Ja viem, že sa viac nosia efekty, ale zrozumiteľnosť by mala byť rovnako dôležitá. Podotýkam, že čeština mi je inak veľmi blízka a zrozumiteľná :).

Podobne ako so zvukom, je to niekedy aj s kamerou, podľa zámorského zvyku už aj u nás sa objavujú snímky roztrasené, voľnou rukou, porovnateľné s prácou začiatočníka amatéra..

Nie že by to ľudia za kamerou nevedeli, ale je to asi "nový štýl" a je to IN. Pokiaľ toho nie je veľa, tak to nevadí, lebo je to tiež vyjadrovací prostriedok filmu, ale ak sa prekročí istá miera, je to samoúčelné a pôsobí to ako presolená polievka. :)

Keďže som už raz začal odsek ako záverečný, tak iba dodám, že Panelák ma nijako nepresvedčil, skôr naopak, dávam za pravdu germe a ostávam verný blogosfére...

Pekné fotky

Dnes bolo v práci opäť veselo. Najmladší kolega sa včera chystal na seminár o nesmrteľnosti chrústa :) organizovaný našou materskou firmou. Nakoľko to bolo jeho prvé, panenské pracovné školenie, popýtal sa najstaršieho kolegu (mimo mňa :) , ako sa má do tej spoločnosti obliecť...

Ten mu poradil, aby si obliekol najlepší oblek aký má, a aby nezabudol na hrubú kravatu, predsa musí aj reprezentovať. Dnes som bol svedkom telefonátu prerušovaného rehotom staršieho kolegu... Vlado si naozaj poslušne navliekol svoj najlepší oblek a svietil tam celý deň medzi zúčastnenými poobliekanými výlučne v rifliach a vyťahaných svetroch....

Potešilo ma to, lebo je to dôkaz (a nie jediný), že srandičky sa z pracovísk ešte nestratili, alebo opäť sa našli...

Polícia mala dnes na cestách jastrabí deň, ale na mňa si neprišli.. Naschvál som odišiel o pol hodinu skôr z práce.... :). Aj tak som ich registroval na štyroch stanoviskách, zakaždým mierne modifikovaných, čo malo zmiasť vodičov, ktorí ich vídajú vždy na rovnakom pľaci.

Dnešný deň bol aj dňom veľkého prekvapenia... Z práce som sa vlastne náhlil ani nie tak kvôli jastrabovi, ale kvôli novým okuliarom. Opäť som do seba zainvestoval horibilnú sumu, ktorú radšej ani neprezradím...

Aby bolo jasné, išlo o dvoje okuliarov, jedny na bežné nosenie do blízka i do diaľky a druhé špeciálne sem, k monitoru. Tak som si založil svoje nové PC okuliare a na monitor som nahodil výber z mojich fotografií v plnom rozlíšení... Nebudete mi veriť, ale bol som prekvapený, aké sú pekné...

Zuby, svine a tí druhí

Cestou do práce mi chodili hlavou témy hodné zaznamenania na blogu, bohužiaľ v práci som na ne rýchlo zabudol asi preto, že vo fabrike aj na blízkom okolí sa šíril nechutný smrad svinskej močovky, ktorú "farmári" rozliali po okolitých poliach (alebo to bol napršaný hydrazín?).

Ten pach bol všade a bol silnejší a nepríjemnejší ako všetky umelé vône z parfumérií a drogérií dohromady. Iba v našej kancelárii bol čistý vzduch. Kolega, ktorý zvykne rád a dlho vetrať, dnes prezieravo okno neotvoril.

V tejto súvislosti som si spomenul na starý vtip, ako si vojak vedie do kasáreň kozu, že si ju bude chovať na izbe. Strážny na bráne sa z neho rehoce: A čo ten smrad? Vojak na to: Veď ona si zvykne... Tým nechcem nič naznačiť, iba že dnes bolo v práci teplúčko.

Môj dnešný silno-smradový dojem takmer prekryl včerajší zážitok z krátkeho sedenia u zubárky. Myslím to vážne. Milá pani zubárka mi odstraňovala zubný kameň, čo je pre mňa veľmi nepríjemná operácia.

Čo chvíľa, to mi kázala otvoriť hubu viac a viac, až som sa bál, že mi sánka vyskočí. Oslovovala ma v najnevhodnejšej chvíli s rúškou na tvári, práve keď som mal plné ústa jej pogumovaných rúk, s ktorými sa v mojej puse pohybovala ako doma.

Použila na mňa všetky svoje technické prostriedky, vrátane pomalobežnej vŕtačky s rôznymi nástavcami na vnikanie do medzier, na jemné šmirgľovanie povrchu a v záverečnej fáze aj na vyleštenie akousi brúsnou pastou...

Zvláštne pocity to boli, pripadal som si ako v mučiarni, ale aj tak musím moju zubárku pochváliť, lebo napriek všetkému - čo robila, to robila s citom a s primeranou razanciou. S výsledkom som veľmi spokojný, odviedla na mne úžasnú prácu a opäť sa teším zo života, veď niekedy stačí tak málo ku šťastiu.

Nerozhádzalo ma ani to, že som si za túto operáciu musel zaplatiť 360 korún... Nenadávam na hlúpy zákon, ktorý ma takto trestá za to, že som v závere minulého roku nestihol absolvovať povinnú preventívnu prehliadku.

A možno práve preto, že to bolo za hotové, odviedla moja pani zubárka takú perfektnú prácu a zaslúži si moju vďaku a pochvalu.





Súvisiace linky: Prevencia chrípkového ochorenia... :)

Hudbou cestovať v čase

Pred niekoľkými hodinami som sa vrátil z cestovania časom i priestorom... Hudba má tú moc, najmä v dokonalom predvedení majstra. Bernadetta Šuňavská rozohrala svoj organový koncert pod pyramídou s úžasnou krásou a presvedčivosťou.

S Johanom Sebastiánom Bachom som prežíval spoločenskú viazanosť a silné duchovno... Motívy melódie ma unášali do šľachtických sídiel minulosti, medzi dámy vo výpravných róbach, ale aj na lov zveri, ale rovnako som vnímal aj duchovný rozmer človeka tých čias.

S Domenicom Scarlattim som sa oslobodzoval od zažitých konvencií a nadýchal som sa voľnosti nových čias...

Leoš Janáček v transkripcii pre organ od Bernharda Haasa svojou živosťou mi pripomenul, že svet je krásny nielen medzi vyvolenými, ale že do neho patríme všetci, aj naše polia, lúky a háje so svojimi tvormi. Hudba je život, ak z neho čerpá inšpiráciu.

Sergej Prokofjev v transkripcii pre organ od Jeana Guillou, v jedinečnom podaní Bernadetty Šuňavskej ma od prvého tónu až do konca plnil úžasnou energiou. Tú hudbu som si pripodobnil k nespútanej energii vo svojej čistej podobe. Úžasná dynamika, perfektne zvládnutá... Obecenstvo nešetrilo potleskom. Nádhera.

V závere nás čakalo upokojenie s Césarom Franckom... a vytlieskanie prídavku...

Vďaka za nezabudnuteľný zážitok Bernadette Šuňavskej a Slovenskému rozhlasu..!



-.-
Aktuálne kultúrne podujatia Slovenského rozhlasu

Paralelné svety

Včera bolo Valentína, predvčerom už vtáci o tom spievali, dnes im severák vyfúkol jarné piesne zo zobákov. I ja som mal v úmysle čosi k tomu napísať, aj keď nie som vták, tak vzniklo, možno trochu od veci a zmätene, zamyslenie o paralelných svetoch...

Skutočný svet je iba jeden, ten o ktorom vieme, ale ja viem iba o mojom skutočnom svete, vy viete o tých svojich, každý z nás má svoj vlastný svet... I stáva sa, dokonca je to pravidlo, že dvaja ľudia z dvoch rôznych svetov chcú spojiť svoje planéty do jednej spoločnej sféry.

V zásade sú dva typy ľudských svetov - mužský a ženský. Len spojením týchto dvoch protikladov vzniká ďalší nový svet. Dva protichodné svety sa spočiatku k sebe približujú, až sa stotožnia. Ľudský jedinec si však zachováva časť svojho sveta, časť svojej osobnosti len pre seba, aj keď v stave eufórie sa deklaruje 100% fúzia.

Pretože život je pohyb - raz hore, raz dolu - od okamihu spojenia sa tieto svety začínajú pozvoľna voči sebe vymedzovať, pohybom a trením vznikajú napätia, určujú sa vnútorné sféry vplyvu... Vzniká nový svet, spočiatku plne kompatibilný s pôvodnou dvojicou...

Navonok jeden svet je vnútorne štruktúrovaný, má rôzne kontaktné body, styčné plochy ale aj istú nedotknuteľnú vzájomne tolerovanú samostatnosť v konaní. Tak sa časom formujú dva paralelné nezávislé svety, ale zviazané mnohými putami.

_______________
Z ekonomickej teórie (voľne upravené :): Fúzia je spojenie, splynutie či zlúčenie dvoch subjektov za účelom odstránenia nepriaznivého vývoja daného subjektu, pričom pôvodne fuziované subjekty navonok zanikajú.